Ako som sa zbavila alkoholu a cigariet: Príbeh o ceste k novému životu

Ahojte. Rovno poviem, že nechcem vyznieť ako človek, ktorého treba ľutovať, či nadávať mu. Svojich démonov už mám, netreba mi ďalších a ak s touto spoveďou pomôžem čo i len jednému z vás, tak mi to dáva zmysel. Urobte si kávičku/čaj a želám pekné čítanie. Ľuďom trpiacim na vysoký tlak odporúčam preventívnu tabletku.

V našej rodine nikdy nebolo tabu, že niekto pije/nepije či fajčí/nefajčí - jeho rozhodnutie, jeho život. Začala som fajčiť, keď som mala približne 16 rokov a snažila som sa to tajiť (vždy musím byť niečím výnimočná). Trvalo to až do uhasenia poslednej cigarety, teda približne 12 rokov. Popri mojom prvom neduhu sa život vyvíjal a prišiel druhý neduh, taktiež veľmi zákerný. Alkohol, nástroj uvoľnenej atmosféry, všade tolerovaný, neriešený, tínedžerom dostupný…. Ale ideme k veci.

Narodila sa mi dcéra. Tehotenstvo bolo krásne. Osobne som si nikdy nedala záležať na tých novodobých výskumoch, čiže u mňa pohár červeného vína nebol problém (samozrejme, primerane), rozumnejte, približne 5x 2 dcl za celé tehotenstvo. Pôrod náročný, no i tak by som si to ešte raz zopakovala. Doma - prišli sme konečne domov, mliečko sa krásne rozbehlo, malú som dojčila na vyžiadanie, či ako sa to hovorí, skrátka vždy, keď bola hladná. Všetko vyzeralo ideálne až do jej približne 4 mesiacov. Tu si dovolím povedať, že žena, ktorá povie, že sa mlieko nedá stratiť „zo dňa na deň“, hovorí totálnu kravinu. Mne sa to stalo a priviedlo ma to do takých sračiek, že dovidenia. Žena všade číta, ako zlyhala, ako to nie je možné, aby sa mlieko vytratilo len tak, atď. Mne napríklad nevedela pomôcť už ani laktačná poradkyňa…. čo som vlastne nikdy ani nechápala, na čo sú vôbec také poradkyne dobré.

Psychicky som sa zosypala a prišiel na rad prvý pohárik. „Veď si doteraz ani neoslavila narodenie svojej dcéry,“ znela mi v hlave. Z jedného poháriku sa stala pol fľaše a mne v ten deň bolo krásne. Bola som uvoľnená, vysmiata, žiaden stres a keď sme boli vonku, vypýtala som si od manžela cigaretu (po vyše roku).

Ako išiel čas a nervy, stresy s ním, uchyľovala som sa k môjmu ukľudneniu čoraz častejšie a čoraz vo väčšom množstve. Koľkokrát sa stalo, že som si ľahla do postele a nepamätala som si, čo sa večer dialo. Čo mi behalo hlavou a či mi nebolo ľúto malej? Bolo mi zo seba zle… ona, malá a nevinná a jej matka nonstop nachlastaná… Každé ráno sme išli nakúpiť rožky do obchodu, no popri rožkoch sa vsunuli 2 plechovky prosecca (ktoré som vždy vypila počas prechádzky, aby mi nebolo zle z predošlého dňa) a 1 fľaša, ktorú som vypila doobeda. Popri tom som doma fajčila Iqos a keďže som bola nonstop nachlastaná, tak som vyfajčila aj 20-30 heetsiek denne. Malej aj manželovi a celej rodine som sa snažila venovať na 120% a darilo sa mi to. Okolie si môj neduh nevšimlo, dokonca ani novovybudované kamarátky, ktoré boli pravý opak mojej výchovy a o ktorých som vždy hovorila, že také bio matere za kamošky mať nebudem. (Ak sa v tomto vidíš, tak ver, že budeš, lebo ak si myseľ nastavíš tak, že každá vychovávame deti ako najlepšie vieme a keď jedna robí A, tak to nemusí robiť aj druhá a vlastne tie ženy sú úžasné, tak to pochopíš).

Kde som skončila? Skončila som na približne 4 fľašiach prosecca denne…. približne 40 heetsiek denne. Či som stále vedela fungovať? Jasné! Alkohol je droga. Dáte si večer 1 pohárik a na druhý večer už zvládnete 2. Pri 2,5 ročnom chľastaní sú 4 fľaše tak do nálady.

Prišli sviatky. Ako vždy som chľastala od rána. Pomedzi Vianoce a sviatky sme mali aj návštevy - medzi ne patrila aj partia. Víno/vodka/domáca lietali krížom krážom. Zrazu tu bol Silvester a začalo sa peklo. Moje cievy si povedali dosť a vlastne, celé moje telo si povedalo dosť. Z 1.1. na 2.1. som dostala kolísavý krvný tlak - jeden moment 170/100, druhý 115/93…. neskutočné tlaky v hlave, ušiach, pichanie pri srdci, nechutenstvo, točenie hlavy, úzkosť, atď. Verdikt? Vertigo.

V ten deň som si povedala, že končím s cigaretami aj alkoholom. Naraz. Ľudia, nikdy neurobte takúto somarinu. Skončite najskôr s jedným a potom s druhým. Ja som išla zo dňa na deň z 40 cigariet na 0 a z 4 fliaš na 0. Abstinenčné príznaky, o ktorých píšu na nete, sú hovno oproti tomu, čo budete naozaj prežívať…. Vyšší krvný tlak, pulz, potenie, úzkosť, hnačky, zle od žalúdka, nechutenstvo, búšenie srdca, kolapsové stavy atď. atď. A viete čo? Stojí to za to! Liečim sa zatiaľ sama, stavy sú neznesiteľné, ale snažím sa posúvať samu seba vpred, každým jedným dňom. Vždy sa upokojím myšlienkou, že ak by mi bolo veľmi zle, môžem ísť k psychiatrovi a ten mi pomôže.

Prečo to tu vlastne píšem? Pretože sami nemôžete vedieť, kto z vášho okolia je alkoholikom. Nie, nevšimli by ste si to a ak áno, tak by už bolo neskoro… Tiež som si vždy hovorila, že alkoholika by som cítila a spoznala v sekunde. Až keď som sa tým alkoholikom stala, som pochopila, že to je možné až v štádiu, kedy už niet pomoci.

Teraz je to už presne 8 týždňov, čo nepijem a nefajčím, čo prežívam každý deň a noc psychické a fyzické muky, ale mne to stojí za život a hlavne za život s mojou dcérou, ktorú si užívam plnými dúškami, konečne.

Takže ak si sa v týchto riadkoch spoznal/a, tak s tým seknite. Už jedna odpoveď „áno“ môže naznačovať problém s alkoholom.

Pochopenie závislosti: Viac než len zvyk

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Tento proces nie je náhly, ale buduje sa postupne a spočiatku mu nevenujeme pozornosť.

Príznaky závislosti zahŕňajú:

• Silná túžba - baženie (craving): Nepretržitá a silná potreba užívať látku.
• Ťažkosti v sebaovládaní: Neschopnosť odolať nutkaniu užívať látku, aj keď si človek uvedomuje negatívne dôsledky.
• Odvykacie príznaky: Fyzické a psychické prejavy, ktoré sa objavia po náhlom vysadení látky. Tieto príznaky môžu byť veľmi nepríjemné a zahŕňajú napríklad tras, potenie, úzkosť, nespavosť či nevoľnosť.
• Rast tolerancie: Na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu alebo vyššiu dávku drogy. To, že človek alkohol dobre znáša, nie je znakom sily, ale prvým varovným signálom závislosti.
• Zanedbávanie iných záujmov: Aktivity, ktoré predtým prinášali radosť, strácajú na dôležitosti. Pozornosť sa sústreďuje primárne na zabezpečenie a užívanie látky.
• Pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom: Aj keď si je človek vedomý škodlivých dopadov na zdravie, vzťahy či prácu, v užívaní pokračuje.

K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv štyri faktory: droga, osobnosť, podnet a prostredie. Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

Faktory ovplyvňujúce vznik závislosti

1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania. Niektoré látky majú vyšší potenciál vyvolať závislosť rýchlejšie a intenzívnejšie.
2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, atď.).
3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod. Tieto spúšťače môžu byť rôznorodé a individuálne.
4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov. Prostredie, v ktorom sa človek pohybuje, môže výrazne ovplyvniť jeho rozhodnutia a správanie.

Výsledkom pôsobenia týchto faktorov býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvám.

Liečba závislosti: Cesta k uzdraveniu

Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju. Liečba závislostí nie je univerzálny proces, ale prispôsobuje sa individuálnym potrebám pacienta.

Možnosti liečby zahŕňajú:

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva vo svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá zvyčajne 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe.

Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.

Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky pod podmienkou splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby:

• Keď je poskytnutá včas.
• Keď pacient primerane spolupracuje.
• Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných.
• Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie.

Abstinenčný život: Nová perspektíva

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého:

1. Priznať si, že som závislý/á: Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe: Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. Nezatajovať liečbu: Nenechávanie liečby bokom má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania: Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. Neobnovovať staré zvyky: Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich: Podpora komunity je kľúčová.
7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby: Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. Dodržiavať správnu životosprávu: To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť: Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti: Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie a prevencia recidívy

Doliečovanie je nevyhnutnou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie.

Resocializácia poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka.

Ambulantná forma doliečovania spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Ďalej je to užívanie liekov ako napr. entizol. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov. Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť.

Recidíva: Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie. Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. Prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou. Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovaným pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie: Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv. „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia:

• Spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy.
• Nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….).
• Nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,….).

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia:

• Vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť).
• Uvedomiť si, že baženie trvá krátko.
• Rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im.
• Únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí.
• Úprava životného štýlu.
• Skoré rozpoznanie baženia, odvedenie pozornosti.
• Správna psychohygiena a životospráva.

Alkohol a rodina: Vplyv na najbližších

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine so závislým:

1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnénej reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery. Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Vplyv alkoholu na organizmus a cesta k zotaveniu

Zneužívanie alkoholu má vážne a dlhodobé následky na fyzické aj psychické zdravie. Poškodenie môže byť rozsiahle a jeho liečba si vyžaduje čas, trpezlivosť a odbornú pomoc.

Následky dlhodobého zneužívania alkoholu:

• Poškodenie mozgu: Alkohol tlmí centrálny nervový systém, spomaľuje reflexy, zhoršuje koordináciu a ovplyvňuje náladu. Po niekoľkomesačnej abstinencii dochádza k čiastočnej náprave štrukturálnych zmien v mozgu. Po 5-7 rokoch úplnej abstinencie od alkoholu uzdravovanie pokračuje a väčšina zmien v mozgu sa vráti do pôvodného stavu. Napriek tomu, nie každá zmena sa časom napraví. Pohlavie, genetika, dĺžka zneužívania a konzumácie sú faktory, ktoré môžu ovplyvniť časovú líniu obnovy poškodeného mozgu.
• Poškodenie srdca a ciev: Pokračujúce zneužívanie alkoholu môže viesť k vysokému tlaku, zlyhaniu srdca a mozgovej príhode. Správna kombinácia abstinencie od alkoholu, zdravé stravovanie, pravidelné cvičenie a zvládanie stresu znamená, že väčšina poškodenia kardiovaskulárneho systému sa dá napraviť už počas prvého roka uzdravovania. K úplnej náprave poškodenia srdca však nemusí dôjsť ani časom.
• Poškodenie pečene: Alkohol spôsobuje poškodenie pečene, čo vedie k cirhóze a nadmernému krvácaniu. Pečeň spracováva alkohol prednostne pred ostatnými látkami a pri nadmernom pití musí nadmerne pracovať, čím dochádza k jej zjazveniu. Nahradenie určitých mastných kyselín v strave spolu s abstinenciou a časom môže napomôcť vyriešiť podvýživu a ďalšie poškodenia v tele. U tých, u ktorých sa už v dôsledku poškodenia pečene rozvinula cirhóza, môže byť jedinou šancou na zdravú pečeň jej transplantovanie.
• Poškodenie tráviaceho traktu: Alkohol dráždi sliznicu tráviaceho traktu, zvyšuje tvorbu kyseliny chlorovodíkovej, spomaľuje trávenie a môže spôsobiť zápal sliznice (gastritídu). Negatívne ovplyvňuje črevnú mikroflóru, čo môže viesť k hnačkám, plynatosti alebo poruchám vstrebávania. Opakované vracanie po nadmernej konzumácii alkoholu môže viesť k dehydratácii, narušeniu elektrolytovej rovnováhy či poškodeniu pažeráka.

Kocovina (opica): Je súbor fyzických a psychických symptómov, ktoré sa objavujú po nadmernej konzumácii alkoholu. Telo sa snaží spracovať a odstrániť toxické produkty rozkladu alkoholu. Typická kocovina trvá 12 až 24 hodín, no niektoré príznaky môžu pretrvať aj dlhšie.

Osvedčené spôsoby, ako zmierniť príznaky kocoviny:

• Dostatok tekutín: Voda, iontové nápoje alebo rehydratačné roztoky pomáhajú obnoviť rovnováhu tekutín a minerálov.
• Jedlo: Raňajky bohaté na sacharidy, ovocie a bielkoviny dodajú energiu, upravia hladinu cukru a podporia metabolizmus alkoholu. Ideálnym jedlom sú napríklad banány, vajcia, ovsená kaša alebo toasty.
• Spánok a oddych: Telo potrebuje čas na regeneráciu. Kvalitný spánok je najlepší liek.
• Ľahké analgetiká: Paracetamol alebo ibuprofén môžu zmierniť bolesť hlavy, no s opatrnosťou kvôli zaťaženiu pečene.
• Doplnky výživy: Vitamín B, C a horčík môžu urýchliť obnovu rovnováhy v tele.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc:

• Zmätenosť, dezorientácia alebo bezvedomie.
• Extrémne spomalené alebo nepravidelné dýchanie.
• Bledosť, studená a vlhká pokožka, podchladenie.
• Zvracanie v bezvedomí.
• Neschopnosť prebudenia.

V prípade podozrenia na otravu alkoholom je potrebné okamžite volať záchrannú službu (155 alebo 112).

Mýty a fakty o závislosti

Je dôležité rozlišovať medzi bežnými predstavami a skutočnými faktami o závislosti.

• Mýtus: Každodenné pitie je kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu.Pravda: Každodenné pitie nie je kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu. Závislosť sa prejavuje aj inými spôsobmi, ako je strata kontroly, baženie a pokračovanie v pití napriek negatívnym dôsledkom.
• Mýtus: Množstvo alkoholu a intoxikácia alkoholom sú kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu.Pravda: Množstvo alkoholu a intoxikácia alkoholom nie sú kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu. Existuje aj tzv. hladinový štýl pitia, pri ktorom nedochádza k opitosti, ale závislosť je prítomná.
• Mýtus: Na protialkoholickej liečbe sa lieči drastickými spôsobmi.Pravda: Lieky s averzívnym účinkom sa u nás aktuálne nepoužívajú, nie sú registrované. Liečba je zameraná na psychoterapiu a podporné metódy.
• Mýtus: Závislosť je len slabosť vôle.Pravda: Závislosť je fyzické a psychické ochorenie, ktoré je spojené so zmenami fungovania nervového systému. Nie je to otázka morálnej slabosti.
• Mýtus: Je vhodné pokúšať sa o abstinenciu bez pomoci lekárov.Pravda: Nie je vhodné pokúšať sa o abstinenciu bez pomoci lekárov. Abstinenčné príznaky môžu byť po náhlom vysadení alkoholu nebezpečné, až život ohrozujúce. Zároveň si pacient po určitom období nepitia svoj stav racionalizuje a myslí si, že už dokáže piť. Spúšťa tak proces recidívy, ktorej výsledkom je masívne pitie.

Cesta k zbaveniu sa závislosti je náročná, ale nie nemožná. S podporou odborníkov, rodiny a silnou vnútornou motiváciou je možné dosiahnuť plnohodnotný a triezvy život.

tags: #vypustila #som #zo #zivota #alkohol #a