Pilsner Urquell nie je len značka piva, je to legenda, ktorá sa zrodila v srdci Európy a svojou jedinečnou chuťou si podmanila milióny konzumentov po celom svete. Jeho príbeh, začínajúci v roku 1842 v Plzni, je spletencom inovácií, tradícií a nekompromisného dôrazu na kvalitu. Na Slovensku má tento ikonický ležiak silné postavenie, nielen vďaka licencovanej výrobe v Šarišskom pivovare, ale aj vďaka rastúcej popularite českých značiek, ktoré patria pod krídla Plzeňského Prazdroja Slovensko.
Zrod revolúcie v plzenskej varne
Všetko sa začalo v piatok 5. októbra 1842, kedy bavorský sládok Josef Groll uvaril v plzenskom Meštianskom pivovare prvú várku piva, ktorá znamenala malú pivnú revolúciu. Jeho receptúra, dodnes prísne strážená, sa stala základom pre vznik štýlu Pilsner. Hoci sa špekuluje o jej uložení v starej vodárenskej veži, skutočné tajomstvo spočíva v precíznosti a mlčanlivosti tých, ktorí sa na jej výrobe podieľajú.
Srdce pivovaru: Voda, chmeľ a slad
Kľúčom k výnimočnej chuti Pilsner Urquell sú tri základné suroviny: voda, chmeľ a jačmeň. Voda, ktorá tvorí až 92% piva, prechádza prísnymi kontrolami a je kvalitnejšia ako dojčenská voda. V modernej vodárni ju kontrolujú nielen prístroje, ale aj živé pstruhy v akváriu, ktoré slúžia ako indikátor jej čistoty. Charakteristickú horkastú chuť dodáva piteľom výlučne Žatecký poloraný červeňák, špecifický druh chmeľu. Slad, pripravený z miestneho jačmeňa originálnym spôsobom, dotvára komplexnosť chuti. Kmeň pivovarníckych kvasiniek, používaný v Plzni, je navyše chránený v troch trezoroch po celom svete, čo zaručuje jeho jedinečnosť. Všetky suroviny sú dopestované v Česku, čo umožňuje pivu niesť ochrannú značku České pivo.
Tradícia v každom detaile: Debnárske umenie a drevené sudy
Aj napriek modernizácii si Plzeňský Prazdroj zachováva tradičné postupy. Pivo dozrieva v drevených sudoch a kadiach v chladnej pivnici. Pivovar zamestnáva partiu ôsmich debnárov, ktorí stále vyrábajú sudy a kade podľa metód svojich predkov z roku 1842. Josef Hrůza, šéf tejto dielne, vysvetľuje, že každý rok vyrobia približne dva nové sudy na postupné nahradenie starších. Najstaršie kade pochádzajú z roku 1890. Na výrobu sa používa len najlepší dub, pričom cena jedného sudu na ležiak sa môže vyšplhať až na 200-tisíc korún. Dubové drevo sa suší deväť rokov a musí byť bez sukov či iných chýb. Sudy sa následne vysmolia špeciálnou, tajnou receptúrou. Plzenský pivovar je tak jediný, ktorý si stále sám vyrába sudy a používa ich pri výrobe piva.
Pivná veľmoc a boj s nepriateľmi kvality
Česko je právom považované za pivnú veľmoc, s rekordnou spotrebou 145 litrov piva na obyvateľa. V plzenskom pivovare sa nachádzajú tri stáčacie linky - dve na fľaše s kapacitou 60-tisíc fliaš za hodinu a jedna na plechovky s výkonom cez 30-tisíc pollitrových a 40-tisíc tretinkových plechoviek za hodinu. Hoci sa traduje, že pivo z fľaše je lepšie, sládok Václav Berka uvádza na pravú mieru, že svetlo, či už slnečné alebo umelé, urýchľuje starnutie piva vo fľašiach. Naopak, plechovkové pivo je chránené pred svetlom, no tenký plech je citlivý na teplotné zmeny. Svetlo, teplo a dlhé skladovanie sú totiž najväčšími nepriateľmi kvality a chuti piva.
Tajomstvo varne a starostlivosť o tankové pivo
Srdcom každého pivovaru je varna, a práve tam sa skrýva tajomstvo plzenského piva. Na rozdiel od iných pív sa Pilsner Urquell trikrát rmutuje, čo je proces, pri ktorom sa časť sladu zmiešaná s vodou v medenom kotle postupne zahrieva do varu, a tento postup sa opakuje trikrát. Hoci sa o Plzenskom Prazdroji traduje, že je zásaditý, nie je to tak. Václav Berka vysvetľuje, že všetky pivá sú kvasené a teda v kyslej oblasti pH. Pilsner Urquell patrí medzi menej kyslé pivá s vyšším obsahom zvyškového extraktu, čo mu umožňuje do istej miery vyrovnávať zmeny kyslosti v tele.
Najväčšiu starostlivosť po výrobe dostáva nepasterizované tankové pivo. V Česku existuje viac ako 500 tankových reštaurácií, na Slovensku osem a jedna dokonca vo viedenskom Prátri. Výhodou tankového piva je, že je od začiatku až po načapovaný pohár skladované v ideálnych podmienkach. Pivo sa plní do izolovanej cisterny a priamou cestou putuje do reštaurácie, kde sa prečerpá do tankov s jednorazovou plastovou fóliou. Tým sa zabráni kontaktu s plynmi, ktoré by mohli ovplyvniť jeho chuť. Nevýhodou je, že tank by mal byť vypitý do dvoch až troch dní od narazenia, aby bola zachovaná jeho optimálna kvalita.
Plzeňský Prazdroj Slovensko: Investície a budúcnosť
Skupina Plzeňský Prazdroj Slovensko, do ktorej patrí aj druhý najväčší slovenský pivovar Šariš, realizuje jedny z najväčších investícií za posledné desaťročia. V jesenných mesiacoch začali prípravné práce na rekonštrukcii a rozšírení varne, čo sa premietne do navýšenia kapacity. Šéf Prazdroja si pochvaľuje aj tohtoročnú hlavnú sezónu, predaju pomáhalo teplé počasie a historicky najvyšší počet odberateľov z radov sezónnych podnikov, ktorých je už viac ako 500. Silný predaj zaznamenali aj počas veľkých koncertov a festivalov.
Slovenský Prazdroj ťaží predovšetkým z predaja českých značiek, ktoré vyrába na základe licencie. Ide o Velkopopovický Kozel, Gambrinus a Birell. Z domácich značiek má v portfóliu Šariš a Smädný mních, pričom obe značky tvoria viac ako štvrtinový podiel na ich predajoch. Šariš je dokonca druhým najpredávanejším pivom firmy na Slovensku a venuje sa mu veľká pozornosť.
Spoločnosť Pivovary Topvar, a. s., so sídlom vo Veľkom Šariši, zmenila názov na Plzeňský Prazdroj Slovensko, a. s. Podľa obchodného riaditeľa Martina Grygaříka sa nechystajú žiadne významné zmeny vo fungovaní. „Naša spoločnosť má na slovenskom trhu významnú pozíciu, ktorá vychádza z umu a tradície varenia piva, výnimočnej ponuky značiek i inovatívneho prístupu. Je dôležité, aby to, kým sme a na čo sme hrdí, vyjadroval aj názov našej spoločnosti,“ uviedol Grygařík. Pivovar Šariš vo Veľkom Šariši je jedným z najmodernejších na Slovensku a spoločnosť ho plánuje naďalej rozvíjať, s dôrazom na zdôraznenie kvality a 50-ročnej tradície piva Šariš.
Proces výroby piva (krok za krokom) / Proces varenia piva / Výroba piva / Alkoholický nápoj /
Trhové pozície a budúce smerovanie
V súčasnosti patrí Plzeňskému Prazdroju Slovensko prvenstvo na slovenskom trhu. Predaj na Slovensku vlani narástol o 1,3 percenta na 1,67 milióna hektolitrov piva. Za týmto úspechom stojí aj rastúci dopyt po českých pivách, zatiaľ čo predaj domácich značiek klesá. Vďaka prémiovým českým pivám s vyššou cenou dosiahol Plzeňský Prazdroj Slovensko vyššie tržby ako slovenský Heineken. Objem predaja čapovaného Gambrinusu sa vlani zvýšil až o 16 percent a Radegasta o vyše sedem percent. Kozel a Gambrinus, ako aj nealkoholické pivá Birell, sa pre tuzemský trh vyrábajú na Šariši.
Hoci slovenská dcéra Asahi (vlastník Plzenského Prazdroja) v minulosti dosiahla obrat 146 miliónov eur, naďalej pracujú aj so svojimi slovenskými značkami Šariš a Smädný mních. Naopak, slovenský Heineken sa viac zameriava na propagáciu a predaj svojich domácich značiek ako Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner a Gemer.
Napriek tomu, je Heineken s hurbanovským pivovarom stále najsilnejším hráčom vo výrobe piva na Slovensku, s ročnou kapacitou takmer dvoch miliónov hektolitrov. Ich produkcia síce s poklesom spotreby slovenských pív postupne klesá, no Heineken pivo aj vyváža. Urobili strategické rozhodnutie ukončiť predaj lacnejšieho piva v plastových PET fľašiach a sústrediť sa na podporu predaja v tradičných sklenených fľašiach, nakoľko predaj piva vo fľašiach na Slovensku rastie ako jediný, zatiaľ čo čapované pivo a pivo v plechovkách stagnuje.
Okrem týchto dvoch veľkých hráčov pôsobia na Slovensku aj dva stredne veľké pivovary - Banskobystrický pivovar so značkou Urpiner a vyhniansky Steiger, ako aj približne stovka malých reštauračných pivovarov.
Záväzok k udržateľnosti a zodpovednej konzumácii
Plzeňský Prazdroj Slovensko si ctí bohaté pivovarnícke tradície a zároveň sa zameriava na udržateľný rozvoj. Do roku 2030 plánujú ich pivovary dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, využívať výhradne obnoviteľné zdroje energie a zabezpečiť plnú cirkulárnosť všetkých obalov, pričom žiadny odpad neskončí na skládke. Rovnako prioritou sú rovné príležitosti a rozvoj zamestnancov, ktorým vytvárajú príjemné pracovné prostredie. Cieľom je byť dobrým susedom v okolí svojich pivovarov a podporovať zodpovednú konzumáciu piva.
Firma tiež aktívne podporuje komunity a lokálne iniciatívy. Projekt "Kopeme za futbal" odštartoval počas aktuálnej futbalovej sezóny a zapojilo sa do neho už 179 amatérskych futbalových klubov, čím sa posilňuje spojenie medzi pivovarníctvom a lokálnou komunitou. Investícia 7 miliónov eur do podpory rozvoja a kvality v roku 2024 demonštruje ich záväzok zlepšovať slovenskú pivnú kultúru, nielen dodávaním technológie a vybavenia, ale aj školeniami personálu.
Viac ako dve tretiny svetovej produkcie piva tvorí pivo plzenského typu, čo len potvrdzuje globálny vplyv a odkaz Pilsner Urquell. Jeho cesta od legendárneho receptu z roku 1842 až po súčasné postavenie na slovenskom trhu je dôkazom neustálej snahy o dokonalosť, spojenia tradície s modernými technológiami a vášne, ktorá robí z piva viac než len nápoj - robí z neho zážitok.