Slovenské vinohradníctvo a vinárstvo, napriek svojej bohatšej histórii a potenciálu, čelí v súčasnosti významným výzvam, ktoré sa odrážajú aj v osude kľúčových výskumných inštitúcií. Jednou z takýchto inštitúcií, ktorá prešla zložitým vývojom a transformáciami, je Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV). Jeho história siaha do začiatku 20. storočia a jeho činnosť bola vždy neoddeliteľne spojená s rozvojom a inováciami v sektore vinohradníctva a vinárstva na Slovensku.
Počiatky a formovanie výskumných základov
Korene výskumu v oblasti vinohradníctva na Slovensku možno vystopovať už v roku 1920, kedy boli v rámci Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych založené prvé relevantné pracoviská. V tom čase bol zriadený Ústav pre agropedológiu, ktorý sa zaoberal aj problematikou pôdnych podmienok pre pestovanie viniča. Jeho riaditeľom v rokoch 1938-1945 bol významný vinársky odborník Viktor Pecho-Pečner, ktorý zároveň zastával funkciu primátora mesta Bratislavy. V tom istom roku bol v Bratislave založený aj Výskumný ústav ovocinársko-záhradnícky pod vedením ovocinárskeho odborníka Viktora Buchtu.
Zásadný míľnik nastal v roku 1924, kedy bol na Matúškovej ulici v Bratislave založený Vinársky ústav ako súčasť Štátnych výskumných ústavov poľnohospodárskych. Pod vedením riaditeľa S. Kopala sa tento ústav venoval výskumu v oblasti vinohradníctva a vinárstva.
Transformácie a rozvoj v druhej polovici 20. storočia
V roku 1956 došlo k významnej transformácii Vinárskeho ústavu, ktorý bol premenovaný na Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) a začlenený do Slovenskej akadémie vied (SAV). V tomto období sa jeho riaditeľom stal L. Laho. Tento krok naznačoval rastúci význam výskumu pre rozvoj sektora.
Ďalšia dôležitá etapa prišla v roku 1977, kedy bol ústav premenovaný na Komplexný výskumný ústav vinohradnícky a vinársky. Pod vedením riaditeľa A. Vereša (do roku 1990) sa ústav stal gestorom rozvoja vinohradníctva a vinárstva nielen na Slovensku, ale po určitý čas aj v Čechách a na Morave. V rámci svojej štruktúry mal podriadené výskumné stanice v Modre a v ďalších lokalitách, čo umožňovalo širšie pokrytie výskumných potrieb.
Počas svojej existencie dosiahol tento komplexný ústav významné úspechy. V oblasti šľachtenia nových odrôd viniča a udržiavania genofondu viniča vynikala práca D. Pospíšilovej. V oblasti výskumu nových metód výroby vína sa presadili odborníci ako E. Minárik, L. Laho, A. Navara a ďalší. Ústav významne prispel aj k rozvoju slovenského vinohradníctva prostredníctvom vypracovania rajonizácie viniča, na čom sa podieľali A. Kišon a R. … (v pôvodnom texte chýba celé meno).
Ústav obhospodaroval vlastné vinohrady a jeho vína získali viaceré ocenenia na medzinárodných i domácich súťažiach, čo svedčilo o vysokej kvalite ich produkcie a výskumných výsledkov. Ako stály člen Medzinárodnej organizácie pre vinohradníctvo a víno (OIV) v Paríži zorganizoval päť medzinárodných konkurzov vín a viaceré vedecké konferencie, čím aktívne prispieval k medzinárodnej spolupráci a výmene poznatkov.
Súčasné problémy a diskusia o budúcnosti
V nedávnej minulosti sa však situácia okolo Výskumného ústavu vinohradnícky a vinársky (VÚVV) skomplikovala. Podľa informácií z Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) bol minister Zsolt Simon rozhodnutý zrušiť VÚVV v Bratislave. Ako hlavný dôvod uviedlo ministerstvo nízky podiel výskumu na celkovej činnosti ústavu, ktorý údajne predstavoval len 10 percent.
Riaditeľ VÚVV Michal Kolárik však túto informáciu spochybnil. Pripustil síce, že ústav v súčasnosti nie je v oblasti výskumu plne vyťažený, ale zdôraznil, že "Máme výskumnú linku, ktorá umožňuje robiť výskumy na svetovej úrovni." Podľa jeho slov, nedostatok potrebných prístrojov v minulosti bránil ústavu v plnohodnotnom zapojení do výskumných úloh. Situácia sa mala zlepšiť až po jeho nástupe do funkcie, kedy boli zakúpené moderné prístroje.
Jedným z možných vysvetlení súčasných problémov, podľa riaditeľa Kolárika, je aj poloha ústavu na "lukratívnych pozemkoch" v Bratislave. Tieto pozemky sa stali predmetom záujmu a dokonca aj právnych sporov. Kauza týkajúca sa pozemkov nad bratislavským Jaskovým radom, ktoré boli prenajaté spoločnosti Incheba na 25 rokov za pomerne nízke ročné nájomné, viedla k prešetrovaniu zo strany prokuratúry. Ministerstvo pôdohospodárstva považuje túto zmluvu za finančne nevýhodnú pre štát. Spoločnosť Incheba však uviedla, že konala v súlade s platnou a obojstranne schválenou zmluvou.
Ďalšou problematickou zmluvou, ktorá sa spája s VÚVV, je dohoda o prenájme viníc a oporných konštrukcií v Šenkviciach na ploche 7,28 hektára pre Vinohradnícku spoločnosť Modra (VSM). Táto lokalita, Modra-Plázle, je významná tým, že sa tu nachádzajú vinohradnícke genofondy Slovenskej republiky. O tieto genofondy by sa mal starať štát prostredníctvom ministerstva. Zmluva s VSM síce nie je z finančného hľadiska nevýhodná, avšak jej predmetom je európsky ojedinelá zbierka genetického materiálu viniča s prakticky nevyčísliteľnou hodnotou. Predseda predstavenstva VSM Igor Mancel uviedol, že ich spoločnosť sa zaviazala k zachovaniu výskumu a genofondy sú k dispozícii prostredníctvom ich neziskovej organizácie. Tá zamestnáva výskumných pracovníkov a rieši projekt "Zachovanie biodiverzity rodu Vitis", na ktorý boli vyčlenené prostriedky. Prevádzka stanice vrátane nájomného stojí ročne približne dva milióny korún z prostriedkov VSM.
Geografia 8. ročník _ Vznik Slovenska a historické územia celé video nájdete na HEROHERO)
Integrácia a nové smerovanie
Napriek týmto komplikáciám, výskumná činnosť v oblasti vinohradníctva a vinárstva na Slovensku pokračuje. Od 1. marca 2016 je Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky (VÚVV) začlenený do Výskumného ústavu potravinárskeho (VÚP) v rámci Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra (NPPC) so sídlom v Lužiankach. Toto začlenenie predstavuje snahu o konsolidáciu a efektívnejšie využitie výskumných kapacít.
Výskumný ústav potravinársky má dlhú históriu, vznikol v roku 1950 ako Výskumný ústav mraziarenský a neskôr sa transformoval na Výskumný ústav pre konzerváciu potravín. Od roku 1969 sa stal samostatnou vedeckovýskumnou organizáciou priamo riadenou Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Od 1. januára 2014 je VÚP súčasťou NPPC. Hlavným predmetom činnosti VÚP je vedecko-výskumná a vývojová činnosť v oblasti potravinárskej chémie, analytickej chémie, mikrobiológie, molekulárnej biológie, genetiky, potravinárskej informatiky a komplexných technológií pre potravinársky priemysel. Vykonáva tiež poradenskú a expertíznu činnosť, ktorá napomáha prenosu vedy do praxe. V centre pozornosti VÚP sú aj medzinárodné a národné projekty zamerané na kvalitu a bezpečnosť potravín.
Budúcnosť výskumu a jeho význam
Začlenenie VÚVV pod NPPC-VÚP by mohlo priniesť nové synergické efekty. Spoločné využívanie infraštruktúry, odborných kapacít a grantových možností môže posilniť výskumný potenciál v oblasti vinohradníctva a vinárstva. Je nevyhnutné, aby slovenský vinohradnícky a vinársky sektor disponoval silnou vedecko-výskumnou základňou, ktorá mu umožní konkurovať na medzinárodnom trhu, rozvíjať nové technológie, šľachtiť kvalitnejšie odrody viniča a zabezpečovať udržateľnosť produkcie.
V kontexte súčasných environmentálnych výziev a meniacej sa klímy je výskum v oblasti adaptácie vinohradníctva na nové podmienky, vývoja odolnejších odrôd a efektívnejších metód ochrany proti chorobám a škodcom mimoriadne dôležitý. Zachovanie a rozvoj vinohradníckych genofondov, ako aj výskum v oblasti výroby inovatívnych vín a produktov na báze hrozna, sú kľúčové pre udržanie konkurencieschopnosti a rozvoj slovenského vinohradníctva a vinárstva.
Budúcnosť VÚVV, teraz ako súčasť NPPC-VÚP, bude závisieť od schopnosti inštitúcie efektívne využívať svoje zdroje, získavať financovanie na výskumné projekty a úspešne spolupracovať s praxou. Dôležité bude aj transparentné riešenie minulých problémov a zabezpečenie optimálneho využitia cenných genofondov a výskumných poznatkov. Cieľom musí byť posilnenie pozície slovenského vinohradníctva a vinárstva na domácom i medzinárodnom trhu prostredníctvom inovácií a vedeckého pokroku.
Cieľom výskumných ústavov v oblasti vinohradníctva a vinárstva je zabezpečovať plnenie úloh odbornej pomoci, oficiálnej rozvojovej pomoci a projektov výskumu a vývoja v spolupráci s praxou na základe kontraktov a požiadaviek MPRV SR. To zahŕňa prípravu návrhov, získavanie a riešenie projektov orientovaných na aktuálne problémy potravinárskeho výskumu v rámci výziev vyhlasovaných agentúrou APVV, Operačného programu Výskum a vývoj, Programu rozvoja vidieka a ďalších. Dôležitá je aj medzinárodná spolupráca v oblasti riešenia vedecko-výskumných projektov v rámci európskych programov ako Horizon Europe, medzinárodných bilaterálnych či multilaterálnych vedecko-výskumných projektov a spolupráca s medzinárodnými organizáciami pre potravinárstvo.
V rámci Výskumného ústavu potravinárskeho NPPC sa vykonávajú aj špecifické úlohy, ktoré priamo súvisia s vinohradníctvom, napríklad zabezpečenie činnosti Komisie na hodnotenie vína podľa jej štatútu, ako aj kontrola dodržania termínu vyklčovania vinohradníckej plochy podľa relevantných nariadení EÚ. Okrem toho ústav vedie register ovocných sadov a register chmeľníc, ktorý každoročne aktualizuje v zmysle platných zákonov a vyhlášok.
Zameranie ústavu vo vzťahu k zriaďovateľovi - MPRV SR je definované zriaďovacou listinou. Hlavné zameranie spočíva v spracovávaní a predkladaní návrhov vedecko-technických projektov v súlade s prioritami rezortného výskumu, riešení a koordinácii vedecko-technických projektov zadaných formou štátnych objednávok, štátnych a rezortných grantov. Zabezpečuje sa tiež realizácia výskumu a vývoja v oblasti potravinárskej chémie, analýzy, mikrobiológie, technológie a príbuzných odvetví. Ústav tiež zabezpečuje funkciu prierezového strediska informatiky a knižníc pre potreby potravinárstva a výživy v SR a prevádzku rezortnej zbierky potravinárskych mikroorganizmov.
Napriek tomu, že pôvodný Výskumný ústav vinohradnícky a vinársky v Bratislave bol zlúčený s Výskumným ústavom potravinárskym, jeho odkaz a dôležitosť pre sektor pretrvávajú. Zachovanie a rozvoj vinohradníckych a vinárskych tradícií a inovácií na Slovensku si vyžaduje neustálu podporu vedeckovýskumnej činnosti, ktorá je schopná reagovať na meniace sa podmienky a prinášať praktické riešenia pre producentov.
tags: #vyskumny #ustav #vinohradnicky #a #vinarsky #matuskova