Festival Pohoda, ktorý sa koná na trenčianskom letisku, nie je len obyčajným hudobným podujatím. Je to dynamický organizmus, ktorý sa neustále vyvíja, učí a prispôsobuje svetu okolo seba. Ako živá bytosť má Pohoda svoje rastové fázy, svoje premeny a svoju jedinečnú históriu, ktorá sa odráža nielen v jej programe, ale aj v jej vizuálnej identite. Tento článok vás prevedie fascinujúcou cestou dizajnu Pohody, od jej počiatkov až po súčasné ročníky, a ukáže, ako sa tento multižánrový festival stal lietadlom plným nezabudnuteľných zážitkov.
Počiatky dizajnu: Svetlo a zápisník
Naša cesta naprieč históriou dizajnu festivalu Pohoda začína v roku 2007. Ako sa píše v jednej starej knihe „na počiatku bolo svetlo“, tak v prípade Pohody je týmto svetlom reklamné a grafické štúdio Milk. To sprevádza našu milovanú Pohodu veľkou časťou jej histórie, a tak sa ich výtvormi budete môcť kochať po väčšinu našej cesty. V roku 2009 sa hlavným objektom dizajnu stalo niečo, čo má na pracovnom stole zrejme väčšina z vás - zápisník. Tento nenápadny predmet sa stal symbolom festivalu, pripomínajúc nám dôležitosť zaznamenávania myšlienok, nápadov a spomienok.
Letné osvieženie a návrat do detstva
Veľké letné horúčavy, ktoré už tradične kráčajú ruka v ruke s festivalom Pohoda, sa tento rok preniesli aj do festivalového dizajnu. Ten sa totiž v tomto ročníku zameral na to, bez čoho si snáď nikto z nás leto nevie predstaviť - zmrzliny a nanuky. Táto sladká téma priniesla do dizajnu sviežosť a hravosť, ktorá dokonale vystihovala atmosféru festivalu. V tomto roku sme sa spolu s dizajnom festivalu vrátili do detských čias, kedy sme celé dni trávili so stavebnicami a vytvárali z nich kadejaké zvláštne postavičky či nezmyselné tvary, ktoré dostali význam iba vďaka našej predstavivosti. To nám odkázal príjemný hlas z televízneho spotu pre tento ročník, a tak sa aj stalo. Témou pre tento ročník sa totiž stali hry s písmenkami. Nie však hocijakými - podmienka tejto hry totiž spočívala v tom, že naša písmenková abeceda musela obsahovala písmená ako M, I, A, M, O, B, Y, alebo P, O, R, T, I, S, H, E, A a D. Máte všetky tieto písmenká?
Mesto, Bond a vesmírne dobrodružstvá
V tomto roku sa festivalový areál zmenil na malé, sebestačné mesto, kde ľuďom stačilo k životu iba pivko, chládok a dobrá hudba. Na takéto festivalové mestečko sa zameral aj dizajn tohto ročníku. Po maximálne uletenom dizajne z minulého ročníka nás čakala veľká zmena. Z divokých tvarov a vlnoviek sme sa preklopili k rovnobežným čiaram a čistým geometrickým tvarom, ktoré by pokojne mohli zdobiť aj plagát na najnovší film Jamesa Bonda. To, čo sa však nezmenilo vôbec, bol priebeh tohto ročníka akoby vytrhnutý z učebnice literatúry. Ostal navlas rovnaký ako po všetky minulé roky a hoci to vtedy ešte nikto nevedel, nič sa nezmenilo ani do budúcna. Úvod - dramatické čakanie v radoch pri vstupnej bráne. Jadro - jedinečná atmosféra Pohody, koncerty a zábava až do rána. Tentokrát to však bolo myslené úplne vážne. Réžie sa tento rok ujalo skvelé grafické štúdio Clockwise a svojej Pohodovej premiéry sa zhostilo skutočne bravúrne. Kreativita dizajnu pre tento ročník totiž uletela až kamsi ku galaxii Andromeda a fanúšikom festivalu tak bolo umožnené poskladať svoju Pohodu aj v pohodlí obývačky. Kreatívne plagáty totiž okrem informácie o tom, na koho sa tento rok môžeme tešiť, nenápadne skrývali aj plán na postavenie papierového lietadla či autobusu. Stačilo tak iba trochu zručnosti (alebo lepiacej pásky), trpezlivosti a dobrej hudby od niektorého zo spomínaných umelcov a voilà - umelecké dielo je na svete.
Ako zložiť papierové lietadlo, ktoré letí ďaleko. (Full HD)
Hlas Pohody a sladká vízia
Netrvalo dlho a pomyselná štafeta tvorby dizajnu pre festival Pohoda opäť zmenila svojho majiteľa. Tentoraz sa ním stala reklamná agentúra Wiktor Leo Burnett, ktorá už 6-krát získala ocenenie Agentúra roka na Slovensku a mnoho ďalších ocenení. Vizuálna stránka Pohody sa tak znovu dostala do dobrých a šikovných ručičiek, čo bolo určite vidieť a dokonca aj počuť. Ikonické „dvojičky“ z loga Pohody totiž po prvý raz v histórii dostali aj svoj hlas. Rok 2016 bol podľa čínskeho kalendára rokom Ohnivej opice, ktorá so sebou prináša veľké zmeny. Niečo na tom skutočne bude, zodpovednosť za grafický dizajn festivalu totiž získalo znovu iné grafické štúdio, hoci slovo iné by sme pokojne mohli dať do úvodzoviek. Réžie sa totiž po dvojročnej prestávke znovu hostilo štúdio Milk, ktoré svojich fanúšikov privítalo skutočne s veľkou parádou a krásnym, prehľadným a čistým dizajnom. Téma aktuálneho ročníka je skutočne veľmi sladká. Tvoria ju totiž cukríky všemožných tvarov farieb a isto aj chutí, no a my sa už nevieme dočkať momentu, kedy si na nich konečne budeme môcť pochutnať! A o tom, že sa nejedná o nejaké obyčajné cukríky, vás určite presvedčí aj to, že za návrhom tohto jedinečného grafického prvku stojí dvojica svetoznámych dizajnérov - Craig Redman a Karl Maier. Títo dvaja páni pomáhali pri tvorbe grafiky aj pre veľké spoločnosti ako sú Nike, Vogue, Chanel, The New York Times či National Geographic. Na ich návrhy sa potom vrhli šikovné ruky grafikov zo štúdia Milk, ktorí s nimi ďalej pracovali a výsledkom takejto hviezdnej spolupráce je preto vizuál, ktorý na Slovensku nemá obdobu.
Pohoda 2023: Symfónia zvuku a emócií
Posledný ročník festivalu Pohoda, ktorý sa konal v júli, priniesol opäť nezabudnuteľné zážitky. Prvý deň sa niesol v pokojnej a slnečnej atmosfére, ktorá odštartovala o 17:45 Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu na Sporka stagei. Neskôr sa tu predstavila aj slovenská kapela Para so svojimi najväčšími hitmi. Riaditeľ Pohody Michal Kaščák privítal návštevníkov a úvodný koncert venoval trojici ľudí, ktorí v minulosti prišli na podujatí o svoje životy, čím zdôraznil dôležitosť bezpečnosti a zodpovednosti.
Spevák kapely Bez ladu a skladu neskôr privítal návštevníkov na hlavnom stagei, kde uviedol izraelskú skupinu Lola Marsh, ktorú označil za „rodinu Pohody“. Speváčka Yael Shoshana Cohen dokázala, že si slovenské publikum naozaj obľúbila a davu sa prihovárala aj v slovenčine. Na pódium si tiež pozvala Slovenku Ninu, s ktorou si zaspievala jednu skladbu. Počas koncertu zazneli okrem známych piesní kapely aj ukážky novej tvorby či coververzia hitu These Boots Are Made for Walkin‘ od Nancy Sinatra. V závere prišla na rad aj skladba Čerešne, ktorú spievalo s kapelou aj publikum, čo sympatickú líderku formácie dojalo k slzám. „Mala som sen a teraz sa mi splnil. Ďakujem vám,“ vyhlásila speváčka.
Na Urpiner stagei sa neskôr predstavila kapela The 1975 z anglického Manchesteru. Matthew „Matty“ Healy počas koncertu dokázal, že je skvelý spevák, gitarista, tanečník aj frontman, ktorý si vie podmaniť niekoľkotisícové publikum. Zmes gitarovej a elektronickej hudby sprevádzala pôsobivá videoprojekcia so svetlami. Fanúšikov potešili skladbami ako Robbers, I Like America & America Likes Me či The Sound, a to s naozaj výborným zvukom pod pódiom. Po Angličanoch prišiel na rad ich krajan, rapper Skepta, ktorý roztancoval ľudí v chladnejšej noci.
Na Orange stage sa so slnkom rozlúčila česká undergroundová legenda The Plastic People of The Universe, ktorá spolu s Filharmóniou Brno predstavila projekt Co znamená vésti koně. V závere skvelého koncertu, počas ktorého orchester svojím výkonom podčiarkol dramatické texty skladieb, predstavil saxofónové sólo 76-ročný Vratislav Brabenec. Vedľa neho na pódiu sedel a hral na klávesy Josef Janíček, ďalšia výrazná osobnosť českej hudobnej scény.
O 22:40 uviedol Braňo Jobus na Orange stagei projekt Bolo nás jedenásť, v rámci ktorého predstavili najmä skladby z albumu Bolo nás jedenásť (1981). Na pódiu sa počas koncertu ukázali Milan Lasica, Dorota Nvotová, Martin Valihora, Martin Višňovský (Chiki liki tu-a), Juraj Podmanický (Billy Barman), Tomáš Šedivý „Lasky“ (Para), Whisky (Slobodná Európa), Juraj Benetin (Korben Dallas), Peter Lipa alebo Michal Kaščák. Opäť zaznela aj skladba Čerešne, ktorú znova zaspievala Yael Shoshana Cohen z Lola Marsh, pričom tentoraz spolu so Zuzanou Kronerovou. Na gitaru si zahral Gil Landau z Lola Marsh.
Medzi piatkové najväčšie mená festivalu patria napríklad Lykke Li, The Roots, Mac DeMarco, Amadou & Mariam and Blind boys of Alabama, Lianne La Havas či Michael Kiwanuka.
Pohoda ako lietadlo: Neustály let vpred
Móda v uliciach hlavného mesta alebo cenovky v obchodoch nie sú to jediné, čo sa neustále mení. Svojím vývojom a premenou prechádza z roka na rok človek, ktorý sa postupne stáva čoraz všestrannejším, skúsenejším a múdrejším. To isté však môžeme povedať aj o hudobných festivaloch. Môžete síce namietať, že hudobný festival predsa so živým organizmom nemá nič spoločné, no tu sa s vami asi budeme musieť trochu pohádať. Hudobný festival má totiž podľa nás všetky vlastnosti, ktoré sú vlastné aj živým bytostiam - neustále sa vyvíja, zdokonaľuje, mení svoj zovňajšok, učí sa novým veciam a prispôsobuje sa dianiu vo svojom okolí aj vo svete. To nepochybne platí aj o našom najväčšom a najúspešnejšom hudobnom festivale - Pohoda. Tento festival je ako lietadlo, ktoré nikdy nespí, neustále sa vznáša nad oblakmi hudby, kultúry a umenia, a ponúka svojim pasažierom nekonečnú cestu plnú objavov a zážitkov. Každý ročník je novou destináciou, novým dobrodružstvom, ktoré obohacuje a inšpiruje všetkých, ktorí sa na palubu nalodia.
Dizajn ktorého ročníka festivalu Pohoda bol podľa vás najlepší a najkrajší? Dajte nám vedieť váš názor v komentári a uvidíme sa už čoskoro na ďalšom ročníku tohto úžasného „lietadla“ plného hudby a pohody.