Záškoláctvo a alkohol u detí: Skrytá hrozba v dospievaní

Problémy s alkoholom a záškoláctvo predstavujú vážne sociálno-patologické javy, ktoré ohrozujú nielen fyzické a duševné zdravie detí a mladistvých, ale aj ich budúcnosť. Výskumy naznačujú, že tieto javy sú na Slovensku rozšírené a ich korene siahajú často do rodinného prostredia, školy a spôsobu trávenia voľného času. Pochopenie mechanizmov, ktoré k nim vedú, a hľadanie efektívnych preventívnych stratégií je kľúčové pre ochranu najzraniteľnejšej skupiny našej spoločnosti.

Alkohol: Nebezpečný spoločník tínedžerov

Konzumácia a následné účinky alkoholu sú obzvlášť nebezpečné pre deti a mladistvých. Nezrelý organizmus je náchylnejší na negatívne účinky alkoholu, čo môže mať závažné dôsledky na jeho fyzické a duševné zdravie. Alkohol vzniká fermentáciou cukrov z prírodných zdrojov. Obsah alkoholu sa líši v závislosti od produktu, pričom pivo má menej alkoholu ako víno alebo destilát. Aj keď je považovaný za drogu, je legálny od 18 rokov. Alkohol ovplyvňuje organizmus, keďže pôsobí ako sedatívum, ovplyvňuje centrálny nervový systém, vyvoláva zmeny vo vnímaní, emóciách, sluchu a zraku. Vplyv alkoholu závisí aj od pohlavia, veku, zdravotného stavu. Nadmerné pitie má škodlivé krátkodobé a dlhodobé účinky na zdravie, vzťahy, financie a prácu. U mladých môže byť opitosť spojená s vážnymi problémami ako sú úrazy, straty pamäti, zlé študijné výsledky. Alkoholizmus a duševné poruchy sú častejšie u ľudí, ktorí začali piť v ranom veku. Alkohol sa metabolizuje v pečeni, zvyšok sa vylučuje močom a dýchaním. Neodporúča sa konzumácia alkoholu mladistvým, tehotným ženám, šoférom a osobám užívajúcim lieky. Alkohol po vstupe do krvného obehu ovplyvňuje mozog, čo sa prejavuje zhovorčivosťou, sebavedomím a tendenciou riskovať, pričom sa zhoršuje motorika, sústredenie a krátkodobá pamäť. Muži tieto príznaky pocítia po dvoch až troch pohárikoch, ženy už po jednom či dvoch. Pri zvýšenom príjme alkoholu sa pridávajú závraty, točenie hlavy, rozmazané videnie a problémy s koordináciou. Krátkodobá strata vedomia, tzv. „blackout“, je častým následkom. Pri viac ako troch promile alkoholu v krvi hrozí otrava, a štyri promile môžu byť smrteľné. V období dospievania môže alkohol zmenšiť hipokampus (časť mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie a pamäť) a predný čelný lalok, ktorý ovplyvňuje plánovanie, rozhodovanie a rozprávanie. Alkohol je obzvlášť nebezpečný pre deti, preto je dôležité dávať pozor na jeho dosah.

Výskum zameraný na žiakov 8. ročníkov základných škôl na Slovensku ukázal znepokojivé štatistiky. Až 7,0% opýtaných pije alkoholické nápoje viackrát týždenne a necelá polovica detí vo veku od 13 do 15 rokov priznala príležitostnú konzumáciu alkoholu. Negatívnym zistením je, že alkohol vôbec nepije len pätina žiakov. Deti z alkoholických nápojov uprednostňujú najmä tvrdý alkohol, víno a pivo. Alarmujúce je, že 18,2% detí vo veku od 13 do 15 rokov priznáva, že sa občas opije, a 3,5% ôsmakov uvádza, že sa im táto situácia stáva často.

Situácia v rodinnom prostredí je rovnako dôležitá. Len tretina detí vo veku od 13 do 15 rokov nedostane doma od rodičov alkohol, pričom necelá polovica opýtaných uvádza, že pri rodinných oslavách im rodičia občas nalejú alkoholický nápoj a 22,4% ho dostane vždy. Približne pätina (20,3%) 13 až 15 ročných detí má v blízkej rodine osobu konzumujúcu alkohol v takej miere, že im to prekáža, pričom najčastejšie patrí k alkoholikom otec (58,2%).

Z výsledkov výskumu vyplynulo, že najčastejším sociálno-patologickým javom, s ktorým sa učitelia stretávajú u svojich žiakov, je fajčenie tabakových výrobkov. V gymnáziách a združených stredných školách sa však veľmi často vyskytuje aj konzumácia alkoholu.

Záškoláctvo: Únik z reality s vážnymi dôsledkami

Školopovinné deti a dospievajúci môžu z rôznych dôvodov svojvoľne prestať chodiť do školy. Záškoláctvo je vážny problém v mnohých krajinách. Všetky krajiny majú zákony, ktoré upravujú povinnú školskú dochádzku a nedodržanie má za následok sankcie pre rodičov alebo opatrovníkov záškoláka. Väčšina krajín vyžaduje, aby žiaci navštevovali školu aspoň do veku 16 rokov. Záškoláctvo je, keď školopovinné dieťa alebo dospievajúci často vynecháva školu bez adekvátneho ospravedlnenia. Ráno to môže vyzerať, že dieťa ide do školy. Odíde a vráti sa domov vo zvyčajnom čase a niekedy môže ísť aj do školy, avšak len na niektoré hodiny. Vymešká len konkrétne hodiny alebo dokonca celé dni v škole. Môže tráviť čas na miestach, ako sú obchody, parky alebo doma u priateľov. Záškoláctvo je silným a spoľahlivým prediktorom delikventného správania. Je vstupnou bránou k závažnej násilnej a nenásilnej trestnej činnosti.

V prieskume bolo zistené, že necelá tretina (25,5%) opýtaných sa vyhýba vyučovaniu vo výnimočných prípadoch a 7,0% žiakov 8. ročníkov základných škôl priznáva časté záškoláctvo. K záškolákom patria najmä chlapci, opýtaní, ktorí nechodia radi do školy a v tomto prostredí nemajú vytvorené dobré vzťahy s učiteľmi a spolužiakmi. Medzi najčastejšie dôvody pre záškoláctvo patrí nezáujem o vyučovanie, strach z nesplnených povinností, prispôsobenie sa rovesníkom v partii, využitie situácie, kedy nebol respondent za záškoláctvo potrestaný a strach zo spolužiakov, čo môže byť jednoznačným signálom pre šikanovanie. Zhodne viac než pätina respondentov, ktorí priznali záškoláctvo uvádza, že rodičia im neskôr dali ospravedlnenie alebo ich záškoláctvo v škole nikto nezistil, prípadne si sami vyrobili ospravedlnenie. V základných školách, stredných odborných učilištiach, stredných odborných školách a združených stredných školách je v pomerne veľkej miere zistené záškoláctvo.

Čo môžu urobiť rodičia v súvislosti so záškoláctvom?

• Urobte zo školy prioritu: Dieťa by nemalo chýbať v škole, aby pomohlo napríklad postrážiť mladšieho súrodenca, alebo aby šlo s vami na dovolenku. Umožnenie dieťaťu vymeškať školu z iných dôvodov, ako je choroba alebo núdzová situácia v rodine, môže vysielať správu, že škola nie je až tak dôležitá.
• Rozprávajte sa s dieťaťom: Opýtajte sa svojho dieťaťa na názor na záškoláctvo. Rozprávajte sa s ním a aktívne počúvajte. Opýtajte sa ho, ako mu môžete pomôcť. Zamyslite sa nad tým, akým situáciám môže čeliť a porozprávajte sa o spôsoboch, ako tieto situácie zvládnuť skôr, ako nastanú.
• Dodržiavajte rutinu: Dodržiavajte pravidelný rozvrh domácich úloh, spánku a vstávania.
• Preskúmajte problémy v škole: Spýtajte sa, či nemá problém v škole (šikanovanie, problémy s rovesníkmi…).
• Spolupracujte na pravidlách: Spolupracujte so svojím dieťaťom na pravidlách chodenia do školy. V závislosti od veku vášho dieťaťa to môže byť tiež dobrá príležitosť na vyjednávanie. Ak má dieťa nejaké slovo pri vytváraní pravidiel a dôsledkov, je pravdepodobnejšie, že sa ich bude držať.
• Spoznajte priateľov: Spoznajte priateľov a spolužiakov dieťaťa. Môžete to urobiť tak, že im dáte priestor doma, aby sa spoločne zabávali, alebo po spoločných výletoch odveziete jeho priateľov domov.
• Budujte sebavedomie: Ak je dieťa sebavedomejšie, bude lepšie odolávať negatívnemu vplyvu rovesníkov. Môžete ho chváliť za to, že odoláva negatívnym vplyvom, povzbudzovať ho, aby skúšalo nové veci, pomáhať mu precvičovať si sociálne zručnosti a byť vzorom pre sebadôveru.
• Spolupracujte so školou: Rodičia to sami nezvládnu. Porozprávajte sa s triednym učiteľom o problémoch. Požiadajte ho o plán, ktorý pomôže dieťaťu nahradiť zameškané hodiny. Je dôležité, aby rodičia a škola spolupracovali na pomoci dieťaťu.

Riešenie záškoláctva nie je zábavou pre rodiča, učiteľa či riaditeľa školy, ale je nevyhnutnou súčasťou moderného vzdelávania. Nekontrolované vynechávanie školy má často za následok právne problémy pre dieťa, ale môže postihnúť aj rodičov. Záškoláctvo je neospravedlnená neprítomnosť - absencia z vyučovania bez vedomia rodičov (resp. zákonných zástupcov) alebo s vedomím rodičov. Niektoré príčiny záškoláctva je potrebné hľadať v rodine. V prípade, že si rodičia všimli, že ich dieťa sa cíti pred odchodom do školy úzkostne, plače, bolí ho bruško…. Poradenský psychológ alebo odborný poradca RPPS môže rodičom pomôcť hľadať nové alebo efektívnejšie výchovné štýly pri problémoch ich dieťaťa, ktoré nechodí riadne do školy. V prípade, že rodič dieťaťa nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky svojho dieťaťa, riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia túto skutočnosť oznámi príslušnému orgánu štátnej správy a obci, v ktorej má rodič dieťaťa trvalý pobyt. V prípade, že je rodičovi poskytovaný prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku a dieťa si neplní riadne povinnú školskú dochádzku, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie štátnych sociálnych dávok vydá rozhodnutie, ktorým určí osobitného príjmcu pre prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa.

Vplyv rodinného prostredia a školského úspechu

Kvalita vzťahov s rodičmi a osobný príklad rodičov sa ukázali ako veľmi významné faktory ovplyvňujúce postoje detí. Väčšina 13 až 15 ročných detí žije v úplných rodinách, kde majú vytvorené dobré vzťahy s rodičmi.

Názory a postoje žiakov 8. ročníkov základných škôl vo veľkej miere ovplyvňuje školský prospech. Respondenti, ktorí dosahujú dobré výsledky, majú pozitívnejší vzťah ku škole, k učiteľom i spolužiakom, sú sebavedomejší a menej sa uchyľujú ku konzumácii legálnych a nelegálnych drog. Žiaci, ktorí majú zlé školské výsledky, často nie sú akceptovaní ani učiteľmi ani kolektívom spolužiakov, neradi chodia do školy a majú viac problémov nielen s učivom, ale aj so správaním, čo vytvára ich ďalšie problémy.

Až 38,8% žiakov má problémy v komunikácii so svojimi učiteľmi a približne 10,0% ôsmakov nemá vytvorené dobré vzťahy so svojimi spolužiakmi.

Voľnočasové aktivity a ich súvislosť s rizikovým správaním

Viac než tri štvrtiny opýtaných je spokojných s množstvom svojho voľného času a určitý deficit pociťuje len pätina respondentov. V nižšej miere chodia žiaci 8. ročníkov základných škôl „na rande“, aktívne rozvíjajú svoje záujmy, nudia sa, chodia do kostola a zúčastňujú sa na bohoslužbách, čítajú knihy, navštevujú diskotéky, reštaurácie, bary a kaviarne. V najnižšom počte navštevujú športové podujatia, vzdelávajú sa v rôznych inštitúciách, finančne si zarábajú príležitostnými brigádami a chodia na kultúrne podujatia.

Deti vo veku od 13 do 15 rokov vo svojom voľnom čase uprednostňujú činnosti pasívneho charakteru (sledovanie televízie, počúvanie hudby, pasívne oddychovanie, stretávanie sa s priateľmi, návšteva kaviarní a pohostinstiev, nuda) a vo veľkej miere realizujú aj nové voľnočasové činnosti, ako napr. práca s počítačom a internetom a návšteva nákupných centier. Niektorí respondenti preferujú športové aktivity, avšak za veľmi nedocenené považujeme čítanie kníh, rozvoj záujmov a mimoškolské vzdelávanie.

Iné sociálno-patologické javy

Fajčenie: Príležitostne fajčí 11,5% opýtaných a približne každý desiaty oslovený respondent si cigaretu zapáli každý deň. Príležitostní fajčiari majú najčastejšiu spotrebu 5, 10 až 15 cigariet týždenne, pravidelní fajčiari vyfajčia denne 5, 10 až 20 cigariet denne. Deti začínajú experimentovať s fajčením najmä vo veku 12 a 13 rokov, pričom najnižší zistený vek je 7 a 8 rokov. Chlapci sú silnejší fajčiari a majú tendenciu skúšať fajčenie v nižšom veku než dievčatá. Len 58,5% rodičov fajčiarov vie o tom, že ich dieťa fajčí, pričom viac informácií majú rodičia dievčat a pravidelných fajčiarov. V každom type školy je najčastejším javom fajčenie.

Nelegálne drogy: Skúsenosti s nelegálnymi drogami má 16,0% opýtaných, pričom najčastejším obdobím v ktorom deti začínajú s drogami experimentovať je vek 13 (63,3%, 12 rokov: 11,7%, 14 rokov: 19,5%) rokov. Chlapci majú tendenciu experimentovať s nelegálnymi drogami v nižšom veku než dievčatá. Medzi najčastejšie skúšané drogy patrí marihuana, v omnoho nižšom počte užili opýtaní prchavé látky, tabletky aj spolu s alkoholom, huby, tabletky, hašiš, extázu a pervitín. V stredných školách riešia učitelia vo vyššej miere konzumáciu nelegálnych drog.

Šikanovanie: So šikanovaním sa ešte nikdy nestretla necelá polovica opýtaných a viac než tretina žiakov 8. ročníkov ZŠ bola svedkom šikanovania inej osoby. Osobné skúsenosti s týmto sociálno-patologickým javom má 9,9% respondentov a 6,0% 13 až 15 ročných detí priznáva, že patrili k agresorom, ktorí šikanovali iných. Z uvedeného je zrejmé, že školská klíma je značne narušená a tento problém si vyžaduje veľa pozornosti nielen zo strany učiteľov, ale i rodičov. Deti sa so šikanovaním najčastejšie stretávajú v škole, v omnoho nižšom počte aj v partii rovesníkov alebo na ulici. Veľmi rozšírenými formami šikanovania v školskom prostredí sú vulgárne nadávky, výsmech a ironické poznámky, ničenie osobných vecí, fyzické napadnutie, vyhrážky, vymáhanie osobných vecí a nútenie do niektorých činností. Zarazila nás skutočnosť, že mnohé deti vo veku od 13 do 15 rokov považujú vulgárne nadávky za súčasť verbálnej komunikácie medzi rovesníkmi a vôbec tieto výrazy nepovažujú za problém, ktorý si vyžaduje riešenie. V základných školách sa učitelia častejšie stretávajú so šikanovaním.

Návrhy na zlepšenie situácie

Znížiť mieru výskytu sociálno-patologických javov by podľa prezentovaných názorov pomohla zmena postoja celej spoločnosti, sprísnenie legislatívy, častejšie kontroly a prísny postih majiteľa podniku, kde sa porušuje platná legislatíva. Školy by mali mať svojho psychológa, na realizáciu voľného času by mali byť zabezpečené záujmové krúžky.

• Osveta a zmena postojov: Osvetovou činnosťou sa snažiť o zmenu postoja celej spoločnosti, najmä ku konzumácii legálnych a nelegálnych drog. Situáciu by zlepšilo sprísnenie legislatívy, ktorá sa v súčasnosti často krát nedodržiava. V masmédiách predložiť deťom a mladým ľuďom dostatok pozitívnych vzorov preferujúcich zdravý životný štýl bez alkoholu, cigariet a drog.
• Sprísnenie kontroly a postihov: Sprísnenie trestov a realizáciu častejších kontrol zo strany polície v reštauráciách a zariadeniach, kde si môžu deti v súčasnosti bez vážnejších ťažkostí zakúpiť alkohol a tabakové výrobky a kde majú možnosť získať aj nelegálne drogy.
• Rodičovská angažovanosť: V rodinnom prostredí zmena postojov rodičov, ktorí by mali mať viac poznatkov o nelegálnych drogách, mali by sa viac zaujímať o svoje deti, vedieť, kde s kým a ako prežívajú svoj voľný čas a uvedomiť si, že sú pre svoje deti vždy príkladom, i keď si to často neuvedomujú.
• Podpora v školách: V škole by sa mali najmä pre koordinátorov prevencie drogových závislostí zlepšiť podmienky pre ich náročnú prácu. V každej základnej a strednej škole by mali byť vytvorené podmienky na celoročnú realizáciu kvalitného preventívneho programu a v škole by mal pracovať školský psychológ, s ktorým by sa mohli v prípade potreby poradiť nielen učitelia a žiaci, ale aj ich rodičia. V školskom prostredí venovať viac pozornosti zo strany učiteľov neprospievajúcim žiakom a učitelia spoločne s rodičmi detí by sa mali snažiť odstrániť príčiny ich školských neúspechov.

Sprísnenie legislatívy, častejšie kontroly a prísny postih majiteľa podniku, kde sa porušuje platná legislatíva, sú podľa prezentovaných názorov kľúčové. Školy by mali mať svojho psychológa a na realizáciu voľného času by mali byť zabezpečené záujmové krúžky.

tags: #zaskolactvo #a #alkohol #u #deti