Závislosť na alkohole u adolescentov: Príčiny, prejavy a cesty k liečbe

Alkohol a drogy sú v dnešnej dobe ľahko dostupné našim tínedžerom v obchodoch, na uliciach, v baroch. Občas aj keď rodičia vychovávajú svoje deti správne, nie je možné ich úplne ochrániť pred nástrahami zvonka. Podľa odhadov až 90% mladých ľudí s alkoholom a drogami experimentuje, skúša ich. Všetci poznáme prípady z televíznych správ, keď sa stredoškoláci upili k smrti alebo skončili závislí na drogách. Vznik alkoholizmu, či drogovej závislosti však nie je jednorazová záležitosť.

Multifaktoriálny vznik závislosti

Závislosť na psychoaktívnych látkach je komplexný problém, ktorý sa vyvíja na základe interakcie viacerých faktorov. Nie je možné jednoznačne určiť jedinú príčinu, skôr ide o súhru okolností a individuálnych predispozícií. Medzi kľúčové faktory patria:

• Biologické predpoklady: Chemická závislosť môže byť spojená aj s genetikou. Niektoré deti podľahnú závislosti skôr ako iné. V protidrogových a protialkoholických centrách je až polovica pacientov s aspoň jedným závislým rodičom. Tento genetický vplyv však neznamená automatický rozsudok. Skôr ide o zvýšenú citlivosť organizmu na návykové látky.
• Tlak z okolia tínedžera: Každý mladý človek sa hľadá a rovnako hľadá miesto, kde by zapadol. Túži po svojej partii, okruhu ľudí, v ktorom je plne akceptovaný a uznávaný. Ak je v skupine, ktorá skúša drogy, či alkohol, je vysoko pravdepodobné, že ich vyskúša aj jednotlivec. Snaha o začlenenie a strach z odmietnutia môžu byť silnými motivátormi k experimentovaniu.
• Vplyv rodičov na dieťa: Postoj rodičov voči drogám a alkoholu veľmi ovplyvňuje chovanie ich detí. Deti napodobňujú svojich rodičov - ak na rodinnej oslave tečú litre alkoholu, ak otec vezie rodinu domov, aj keď si trochu vypil, ak si mama po práci každý večer naleje víno a zafajčí cigaretu, aby zabudla na pracovný stres, je pravdepodobné, že dieťa tieto vzorce správania bude opakovať, riešiť svoje problémy alkoholom, či alkohol v spoločnosti považovať za prirodzenú vec. Modelové správanie rodičov má obrovský dopad na formovanie postojov detí.
• Depresívne stavy: Puberta je obdobie veľkých zmien, telesných i duševných a určitý stupeň depresie je celkom bežný. Vznikajúci problém rodičia môžu pobadať zo správania svojho dieťaťa a tak zabrániť sklonu k príležitostnej alebo pravidelnej konzumácii alkoholu, či drog. Príznaky depresie sú rôzne, napríklad slabá koncentrácia, denné snívanie, impulzívne správanie, zhoršenie známok, zmeny denných návykov. V neskoršom štádiu to môže byť agresivita, náladovosť, strata záujmu o školu. Alkohol a drogy môžu byť pre mladého človeka vnímané ako únik z nepríjemných emócií.
• Vzťah medzi rodičmi a deťmi: Je tiež dôležitý aspekt pri vzniku závislosti. Ak je dieťa zanedbávané, rodičia nemajú kvôli práci, či iným povinnostiam dostatok času, nevytvárajú kvalitné rodinné prostredie, nemajú čas, či potrebu kontrolovať dodržiavanie pravidiel, to všetko dáva dieťaťu možnosť experimentovať s vecami, s ktorými by rodičia nesúhlasili. Nedostatok komunikácie a emočného spojenia môže viesť k tomu, že tínedžer hľadá pochopenie a prijatie inde, často v rizikovom prostredí.

Je veľmi ťažké určiť, aký prístup k tínedžerovi je správny a vhodný. Ako budovať dôveru a vytvoriť prostredie pre jeho zdravý vývoj? Ako sa naučiť veriť svojmu dieťaťu, že sa vo vážnych veciach rozhodne správne? „Rodičia sú zväčša buď príliš prísni alebo príliš tolerantní, pretože úprimne veria, že je to tá najláskavejšia vec, ktorú môžu pre svoje deti urobiť. Správanie detí je však ovplyvnené ich vlastným vnímaním pravdy, a nie tým, čo pravda v skutočnosti je. Nemôžeme si dovoliť slepo veriť, že v našej rodine sa to nemôže stať,“ uvádza klinický psychológ Richard Wolt, PhD.

V každom prípade je dôležitá prevencia. Testy na drogy, či alkohol tester sú už takmer bežnou výbavou všetkých školských zariadení. Ale samotné „hranie sa na policajta“ dieťaťu nepomôže.

Čo je to závislosť?

Závislosť od psychoaktívnych látok je definovaná ako užívanie nejakej látky, ktoré má prednosť pred aktivitami, ktorých si predtým človek cenil viac. Tento posun v prioritách je jedným z kľúčových znakov rozvinutej závislosti.

Príznaky závislosti:

• Silná túžba - baženie (craving): Intenzívny, neodbytný pocit potreby užiť látku.
• Ťažkosti v sebaovládaní: Neschopnosť odolať nutkaniu užiť látku alebo obmedziť jej konzumáciu.
• Odvykacie príznaky: Fyzické a psychické symptómy, ktoré sa objavia pri pokuse o prerušenie užívania látky.
• Rast tolerancie: Na dosiahnutie rovnakého účinku potrebuje závislý väčšie množstvo alkoholu, vyššiu dávku drogy.
• Zanedbávanie iných záujmov: Aktivity, ktoré kedysi prinášali radosť, strácajú na význame.
• Pokračovanie v užívaní napriek negatívnym následkom: Užívanie látky pokračuje aj napriek vedomiu o škodlivých dôsledkoch na zdravie, vzťahy či sociálny život.

K rozvoju závislosti dochádza pri opakovanom užívaní. Na vznik závislosti majú vplyv 4 faktory (droga, osobnosť, podnet, prostredie). Závislosť nie je nikdy dôsledkom vplyvu len jedného z faktorov, ale úlohu zohrávajú všetky štyri faktory, u každého človeka v rôznom pomere.

1. Droga: Návykovosť jednotlivých látok sa od seba líši. Vznik závislosti je podmienený typom látky, jej množstvom, frekvenciou a spôsobom užívania. Niektoré látky majú vyšší potenciál vytvoriť rýchlu a silnú závislosť.
2. Osobnosť: Dôležitú úlohu zohrávajú povahové vlastnosti, ale neexistuje žiadna, ktorá by predurčovala k toxikománii. Medzi závislými sa častejšie vyskytujú ľudia, ktorí nedokážu zvládať stresové situácie, majú problémy so sebavedomím, agresivitou, ovplyvniteľnosťou, potrebou vyhľadávať riziko. Okrem toho sú to aj individuálne príčiny (následky nepriaznivého rodinného prostredia, zneužívanie, mimoriadne životné situácie, ai.).
3. Podnet: Pohnútkou užiť návykovú látku môže byť zvedavosť, nuda, snaha prispôsobiť sa okoliu, nepríjemné psychické stavy, túžba po opojení a pod. Okamžité uspokojenie potreby alebo úľava od nepríjemných pocitov sú silnými spúšťačmi.
4. Prostredie: Patrí sem vplyv vrstovníckych skupín, kolegov, kamarátov, nevhodné výchovné vplyvy, napodobňovanie rodičov. Sociálne prostredie, v ktorom sa jedinec pohybuje, môže vytvárať alebo potláčať tlak na užívanie návykových látok.

Výsledkom býva zmena osobnosti - droga/alkohol sa dostáva na prvé miesto a takmer celé konanie chorého je zamerané na uspokojenie svojej potreby. Dochádza k zmene okruhu priateľov, zanedbávaniu starostlivosti o seba, miznutiu vecí, peňazí, tajnostkárstvu, klamstvám.

Cesty k liečbe a zotaveniu

Závislosť je chronické ochorenie, ktoré si vyžaduje komplexný a často dlhodobý prístup k liečbe. Základným cieľom liečby je motivovať pacienta k zmene životného štýlu, aby nemal potrebu vracať sa k droge a vyhľadávať ju.

Formy liečby:

1. Jednorázová rada, krízová intervencia: Jej cieľom je riešenie aktuálnej situácie. Ak je poskytnutá včas, môže byť účinná. Dôležité je poskytnúť takúto formu liečby nielen pacientovi, ale aj najbližším príbuzným. Ide o prvotný kontakt, ktorý môže viesť k ďalším krokom.
2. Ambulantná liečba: Pacient ostáva v svojom prirodzenom prostredí. Liečba spočíva v pravidelných kontrolách u lekára, dychových a toxikologických skúškach, užívaní ordinovaných liekov doma alebo v ambulancii (napr. entizol), účasti na skupinovej terapii, poradenstve. Výhodou takejto formy liečby je, že pacient môže pokračovať v škole, práci. Nevýhodou býva pretrvávajúci kontakt s nevhodným prostredím, vystavovanie sa rizikovým situáciám.
3. Ústavná liečba: Výhodou ústavnej liečby je poskytovanie nepretržitej odbornej starostlivosti, vytrhnutie z rizikového prostredia. Ústavná liečba trvá 10 týždňov pre pacientov závislých od alkoholu, 12 týždňov pre pacientov závislých od iných psychoaktívnych látok. Liečba má režimový charakter, čo vedie pacientov k dodržiavaniu denného programu, pravidiel, plneniu povinností. Súčasťou je bodovací systém, ktorý je zrkadlom fungovania pacienta v liečbe. Obsahuje množstvo zákazov, požiadaviek, možností, ktoré sa kontrolujú a hodnotia. Byť chorý neznamená úľavu od vlastnej zodpovednosti.

Liečba závislostí je postavená na psychoterapii, ktorej cieľom je obnova duševného zdravia, lepšie sebapoznanie, sebauvedomovanie a sebahodnotenie, účinnejšie zvládanie problémov, konfliktov. Základnou formou je skupinová psychoterapia, ktorá využíva k zmene osobnosti pacienta vzťahy a interakcie medzi členmi skupiny. Okrem toho sa využíva individuálna psychoterapia, arteterapia, muzikoterapia, psychoterapeutický klub a i.

Súčasťou liečby sú terapeutické priepustky. Pacient má nárok na dve priepustky za podmienky splnenia všetkých povinností. Priepustka nie je dovolenkou, únikom z liečebného režimu. Slúži na riešenie narušených rodinných vzťahov, odskúšanie si nového správania, uvedomovanie si slabých stránok a ich následné riešenie po návrate z priepustky.

Čo zvyšuje úspešnosť liečby:

• Keď je poskytnutá včas.
• Keď pacient primerane spolupracuje.
• Keď spolupracuje rodina a príbuzní, účasť na stretnutiach pre príbuzných.
• Kontakt s liečebňou po ukončení liečby, doliečovanie.

Abstinencia: Dlhodobá cesta k uzdraveniu

Abstinencia znamená striedmosť, zdržanlivosť. Ide o vedomé a chcené zrieknutie sa nejakej činnosti alebo užívania nejakej látky. Trvalá abstinencia nie je možná, ak si to pacient skutočne neželá, ak sa nevyrovná so svojou minulosťou, ak si neuvedomí, že najväčšia príčina jeho pitia/drogovania je v ňom samom.

Desatoro abstinujúceho závislého:

1. Priznať si, že som závislý/á: Priznanie si choroby je jedným z predpokladov úspešnosti liečby.
2. Chcem sa liečiť predovšetkým kvôli sebe: Pacient by mal prijať, že sa chce liečiť kvôli sebe a nie kvôli ostatným, práci a pod. Toto určité sebectvo je potrebné ako prejav prirodzeného pudu sebazáchovy.
3. Nezatajovať liečbu: Nezatajovanie liečby má veľký význam pre abstinenciu, závislý je pod väčšou kontrolou okolia a tí, ktorí o ňom vedia, mu tak môžu pomôcť.
4. Dodržiavať podmienky doliečovania: Po ukončení liečby je pacient ešte krehký zvládať reálny život triezvo, preto je doliečovanie nevyhnutné.
5. Neobnovovať staré zvyky: Z hľadiska abstinencie je nebezpečné obnovovať staré zvyky, vrátiť sa do starej partie, navštevovať miesta spojené s pitím/drogovaním, vystavovať sa zbytočnému riziku.
6. Pravidelne sa zúčastňovať klubov, skupín abstinujúcich: Podpora od rovnako zmýšľajúcich ľudí je neoceniteľná.
7. Vytvárať si nové záujmy, obnovovať staré záľuby: Čas strávený v minulosti pitím/drogovaním ostáva po liečbe voľný, preto je dôležité vyplniť ho činnosťami, ktoré prinášajú radosť, uvoľnenie.
8. Dodržiavať správnu životosprávu: To znamená pravidelnú stravu, spánok, fyzický pohyb, striedanie spánku a odpočinku, aktívne využívanie voľného času. Mnohí po liečbe sa snažia čo najrýchlejšie napraviť chyby, vynahradiť stratený čas, peniaze a pritom zabúdajú na to kto sú, na dostatok odpočinku a pravidelný životný rytmus, ktorý je v živote abstinujúceho závislého dôležitý.
9. Zaujať správny postoj k problémom a správne ich riešiť: Dôležité je nevyhýbať sa riešeniu problémov, neodkladať ich, ale ich priebežne riešiť.
10. Pracovať aktívne na vlastnej osobnosti: Odporúčaným pravidlom je suchá domácnosť - teda vylúčenie alkoholu zo života rodiny.

Doliečovanie: Kľúč k dlhodobej stabilite

Doliečovanie je nevyhnutou súčasťou života abstinujúceho závislého a jedným z desatora, ktorým by sa mal riadiť. Tým, že závislosť je celoživotná choroba, je doliečovanie nutné. Doliečovanie nasleduje po ukončení liečby pokračovaním v ambulantnom spôsobe doliečovania alebo formou resocializácie.

• Resocializácia: Poskytuje priestor v komunite závislých, ktorej cieľom je pokračovanie v načatej zmene osobnosti závislého pacienta. Obvyklá dĺžka pobytu v resocializačnom zariadení je 1-1,5 roka. Zoznam resocializačných zariadení je možné nájsť na www.infodrogy.sk.
• Ambulantná forma doliečovania: Spočíva v pravidelných kontrolách u psychiatra, užívaní predpísaných liekov (neodporúča sa svojvoľné vysadenie liekov!), odovzdávaní moču a podrobovaniu sa dychovej skúške. Súčasťou doliečovania bývajú tiež posilňovacie liečby v trvaní 1-2 týždňov (prípadne i dlhšie), ktoré prispievajú k pripomenutiu si chvíľ strávených v liečbe, minulosti, analýza dosiahnutých ziskov počas abstinencie, hľadanie a práca na slabých stránkach, riešenie aktuálnych problémov.

Dôležitým prvkom v doliečovaní je pravidelná návšteva klubov, skupín abstinujúcich závislých. V abstinencii je veľmi dôležitý kontakt s ostatnými abstinujúcimi ako podpora vo vlastnej abstinencii a záchranná sieť. Zoznam klubov abstinujúcich nájdete na www.abstinenti.sk. V CPLDZ BB sa každý piatok koná v rámci ústavnej liečby psychoterapeutický klub o 11,00, ktorého sa zúčastňujú okrem pacientov v liečbe i hostia - abstinujúci závislí, príbuzní pacientov. Taktiež vždy druhý pondelok v mesiaci o 16,00 sa koná A-sekcia, ktorá je určená pre abstinujúcich závislých od alkoholu a ich príbuzných. Každý utorok o 16,30 prebieha ambulantná skupina pre abstinujúcich závislých.

Recidíva: Možnosť, nie nevyhnutnosť

Pre abstinenciu je dôležité prijatie a uznanie možnosti recidívy, aj keď si ju nikto nepraje, pretože závislosť je choroba, ktorú nie je možné vyliečiť. Pacient ostáva závislým, chorým po celý život, môže sa však uzdraviť pri dodržiavaní zásad abstinencie.

Za recidívu sa považuje už prvé, hoci nepatrné porušenie abstinencie - hlt piva, vína, šluk z marihuanovej cigarety a pod. Prvé porušenie abstinencie je signálom nastupujúcej recidívy, ktorá sa skôr či neskôr rozvinie. Ak sa recidíva neprejaví hneď, ale ide postupne, plíživo, závislý utvrdzuje samého seba, že kontrolovane to zvládne. Po určitom čase sa však dostane tam, kde bol pred liečbou.

Recidíva môže mať dva konce. Buď ju pacient dokáže zastaviť s odbornou pomocou a následným opakovacím pobytom v liečebni, zameraným na analýzu príčin recidívy, alebo ju nezastaví a rozpije/rozfetuje sa až na úroveň pred liečbou a hlbšie.

Baženie: Pretrvávajúci boj

Abstinujúci závislý môže mať po liečbe správny postoj, náhľad, motiváciu, no napriek tomu ešte stále môže pociťovať túžbu, baženie po droge. Hlavne zo začiatku je pacient vystavený množstvu situácií, ktoré môžu vyvolávať chuť, alebo príznaky tzv, „suchej recidívy“ - príznaky podobné odvykacím, ale bez priameho predchádzajúceho užitia drogy alebo vypitia.

Subjektívne prejavy baženia:

• Spomienky na príjemné pocity pod vplyvom alkoholu/drogy.
• Nepríjemné telesné pocity (búšenie srdca, zvieranie žalúdka, sucho v ústach, triaška, potenie,….).
• Nepríjemné duševné pocity (silná túžba, úzkosť, stiesnenosť, únava, podráždenosť,….)

Prvou pomocou pre zvládnutie chute je vypitie veľkého množstva vody, čím dôjde k presýteniu v organizme a ústupu telesných prejavov spojených s bažením. Následne je nevyhnutné použiť niektoré zo stratégií zvládania baženia, ktoré si pacienti osvojujú počas liečby.

Stratégie zvládania baženia:

• Vyhnúť sa pocitom viny (priznať si chuť).
• Uvedomiť si, že baženie trvá krátko.
• Rozpoznávanie spúšťačov, vyhnutie sa im.
• Únik z rizikovej situácie, zotrvanie v chránenom prostredí.
• Úprava životného štýlu.
• Skoré rozpoznanie baženia.
• Odvedenie pozornosti.
• Správna psychohygiena a životospráva.

Závislosť a rodina: Narušené vzťahy a cesty k uzdraveniu

Narušenie medziľudských vzťahov ako jeden z následkov závislosti sa najskôr prejaví v najbližšom okolí závislého, v rodine. Správanie závislého deformuje rodinný život, partnerský vzťah. Závislosť partnera/dieťaťa sa často odráža na telesnom a duševnom zdraví najbližších, mnohí blízki trpia nespavosťou, plačlivosťou, depresívnymi náladami, mávajú bolesti hlavy, unikajú zo života. Často potrebujú odbornú starostlivosť (lekársku, psychoterapeutickú).

Vývoj vzťahov v rodine zasiahnutej závislosťou:

1. Obdobie šoku - paniky: Najbližší si uvedomujú, že niečo nie je v poriadku. Vo väčšine prípadov sa snažia naoko zakryť, že sa v rodine niečo deje v snahe neutrpieť hanbu. Typická je snaha riešiť problém vlastnými silami - dohováranie, vyčítanie, presviedčanie, vyhrážanie. Chýba však dôslednosť a najbližší sa rýchlo nechajú učičíkať sľubmi.
2. Obdobie prispôsobenia: V tomto období najbližší preberajú na seba všetky úlohy, aj tie, ktoré obvykle robieval partner/ka, syn, dcéra. Rodina sa do istej miery izoluje od okolia. Aj v tomto období sa snažia blízki zvrátiť situáciu, bojovať so svojím závislým partnerom, dieťaťom a jeho/jej pitím/drogovaním. Hľadajú pomoc u iných, lebo už vedia, že sami to nezvládnu.
3. Obdobie rezignácie, vzdania sa: Najbližší prestávajú aktívne bojovať so závislým partnerom/dieťaťom. Stávajú sa ľahostajnejšími. Snažia sa izolovať zvyšok rodiny od závislého. Niektorí dospejú po všetkých márnych snahách k rozhodnutiu vyhodiť partnera/dieťa z domu s cieľom chrániť seba a ostatnú časť rodiny.
4. Obdobie reorganizácie: Ak je liečba úspešná, dochádza k postupnému reorganizácii, náprave narušených vzťahov, obnovovaniu dôvery. Závislý je chorý a pokiaľ si to neprizná a nelieči sa, nemôže mu pomôcť ani najlepšie rodinné zázemie.

Alkohol a drogy medzi mladými: Alarmujúce štatistiky

Štúdie realizované na reprezentatívnej vzorke amerických tínedžerov zverejnené v odbornom magazíne Archives of General Psychiatry poukázali na alarmujúce čísla týkajúce sa užívania alkoholu a drog v puberte. Užívanie týchto látok v tomto veku je považované za indikátory neskoršieho zneužívania návykových látok.

Výskum zahŕňal reprezentatívnu vzorku 10 123 dospievajúcich vo veku 13 až 18 rokov. Výsledky naznačujú, že 78,2 percent adolescentov v neskorej puberte konzumovalo alkohol, pričom 47,1 percento alkohol pravidelne konzumuje (minimálne 12 nápojov počas roka) a 15,1 percenta spĺňa kritériá pre celoživotné zneužívanie alkoholu. Použitie nelegálnych drog bolo hlásené až u 81,4 percenta z najstarších adolescentov, pravidelne drogy užíva 42,5 percenta a zneužívanie drog na úrovni závislosti zistili u 16,4 percenta.

„Vzhľadom na to, že skoré užívanie návykových látok je významným prediktorom zneužívania návykových látok počas celého života, verejné zdravotné dôsledky súčasných poznatkov sú ďalekosiahle,“ tvrdia autori štúdie.

Priemerný vek, v ktorom začali dospievajúci pravidelne zneužívať alkohol alebo drogy, bol 14 rokov, kým v pätnástich rokoch okúsila drogu väčšina adolescentov, ktorí sa nestali závislými. Pravdepodobnosť každej ďalšej fázy zneužívania drog a alkoholu sa zvyšovala s vekom. Zaujímavé však bolo, že najnižšie čísla hovoriace o zneužívaní drog a alkoholu sa týkali čiernej rasy, podobne to bolo aj s hispánskou rasou. U belochov je zneužívanie alkoholu a drog najvýraznejšie.

Výskumníci taktiež poznamenávajú, že to, čo oni označili ako celoživotnú závislosť, nemusí v niektorých prípadoch skutočne trvať celý život - dospievajúci môžu vyzrieť a prestať užívať omamné látky. Prípadne môžu absolvovať liečenie. Avšak ani po absolvovaní liečenia nehovoríme o jednotlivcoch, že sú vyliečení, ale len, že sú abstinujúci narkomani alebo alkoholici. Cesta späť do bahna je totiž veľmi krehká.

„Prevencia pred zneužívaním alkoholu a nelegálnych drog si vyžaduje stratégie, ktoré sa zameriavajú na rané dospievanie a berú do úvahy vysoko diferenciálne vplyvy, ktoré môžu na základe populačných faktorov spôsobiť, podľa fázy užívania návykových látok,“ uzatvárajú autori túto komplikovanú tému. Keď si všimneme na svojom adolescentovi, že má blízko k drogám v osemnástke, hoci ich pravidelne užíva už zopár rokov, môže byť neskoro. Nikdy však nie je tak neskoro, aby sa nedalo a neoplatilo zasiahnuť. Pre nás rodičov je najdôležitejšie si všímať správanie dieťaťa, jeho nálady a registrovať každú zmenu. V prípade, že sa vám zdá správanie vášho dieťaťa zvláštne, neváhajte sa skontaktovať s odborníkom.

Mýty a fakty o závislosti

Napriek rastúcemu povedomiu o závislosti, stále pretrvávajú mnohé mýty, ktoré môžu brániť v hľadaní pomoci a v úspešnej liečbe.

Mýty a pravda o závislosti:

• Mýtus č. 1: Závislosť sa posudzuje podľa toho, či človek pije denne.Pravda: Každodenné pitie nie je kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu.
• Mýtus č. 2: Závislosť sa posudzuje podľa množstva vypitého alkoholu a miery intoxikácie.Pravda: Množstvo alkoholu a intoxikácia alkoholom nie sú kritériom na posúdenie závislosti od alkoholu. Existuje aj tzv. hladinový štýl pitia, pri ktorom nedochádza k opitosti.
• Mýtus č. 3: Na protialkoholickej liečbe sa lieči drastickými spôsobmi (napr. liekmi s averzívnym účinkom).Pravda: Lieky s averzívnym účinkom sa u nás aktuálne nepoužívajú, nie sú registrované. Liečba je zameraná na psychoterapiu a podporné metódy.
• Mýtus č. 4: Závislosť je len zlozvyk.Pravda: Závislosť je fyzické a psychické ochorenie, ktoré je spojené so zmenami fungovania nervového systému.
• Mýtus č. 5: Po určitom období nepitia si už človek môže sám kontrolovať pitie.Pravda: Nie je vhodné pokúšať sa o abstinenciu bez pomoci lekárov. Abstinenčné príznaky môžu byť po náhlom vysadení alkoholu nebezpečné, až život ohrozujúce. Zároveň si pacient po určitom období nepitia svoj stav racionalizuje a myslí si, že už dokáže piť. Spúšťa tak proces recidívy, ktorej výsledkom je masívne pitie.

Duševné zdravie a závislosť: Dvojitá diagnóza

U mnohých ľudí sa spolu so závislosťou rozvíja aj iný problém duševného zdravia. V niektorých prípadoch sú prvotným problémom úzkosti, panické stavy, depresie a pacient hľadá pomoc v alkohole či drogách, čím sa situácia skomplikuje. Inokedy závislosť podporuje vznik ďalších psychických problémov. Aj keď ani jeden stav v skutočnosti nevyvoláva ten druhý, často existujú spolu.

Keď bojujete so závislosťou od alkoholu alebo od drog, váš mozog je natrvalo, teda chronicky prepojený s látkou, ktorú ste mu poskytovali. Toto napojenie v skutočnosti znamená, že váš mozog funguje inak ako predtým. Človek, ktorý je závislý, má chronický problém, ktorý musí dlhodobo zvládať, ak sa chce zotaviť a uzdraviť. Podobne ako diabetik musí po celý život dodržiavať upravenú stravu a liečbu, tak aj alkoholik alebo narkoman potrebuje doživotnú abstinenciu, aby sa mohol vrátiť do bežného života.

Výskumy ukázali, že v dôsledku užívania návykových látok dochádza k zmenám v tých istých oblastiach mozgu, ktoré súvisia aj s depresiou, úzkosťou, schizofréniou a bipolárnou poruchou. Takže spojenie medzi závislosťou a inými duševnými chorobami nie je prekvapivé.

Faktory spájajúce závislosť a duševné choroby:

• Zneužívanie drog môže zapríčiniť jeden alebo viacero príznakov inej duševnej choroby. Príkladom je u niektorých ľudí zvýšené riziko psychózy pri dlhodobom užívaní drog vrátane mäkkých.
• Pocity pri duševných poruchách môžu viesť k zneužívaniu drog alebo alkoholu. Mnohí ľudia psychické problémy riešia v prvom rade „samoliečbou“, ktorá zahŕňa návykové látky. Zvyčajne ide len o krátkodobý pocit zlepšenia, ktorý, žiaľ, znamená v dlhodobom zmysle zhoršenie celkového psychického stavu.
• Existujú štúdie, ktoré potvrdzujú, že závislosti a duševné choroby sú spôsobené základnými danosťami mozgu, genetickými vplyvmi a/alebo traumou v ranom detstve. Genetika je zodpovedná zhruba za 40 až 60 percent predispozícií k závislostiam v súvislosti s inými problémami.
• Spoločný faktor je aj vek, v ktorom sa príznaky objavia. S alkoholom, cigaretami, ale aj drogami začínajú už čoraz mladší. Obdobie puberty je mimoriadne citlivé, pretože počas dospievania sa stále vyvíjajú (vrátane mozgu), dospievajú a rastú. Tínedžeri sú náchylnejší riskovať a konať impulzívne.
• Traumatizujúce situácie (napr. ťažká havária, strata blízkeho, zneužívanie v detstve) sa automaticky odzrkadlia aj na zdraví, najmä zníženou imunitou.

Ak pociťujete duševné problémy a zároveň sa neviete vzdať návykových látok, potrebujete liečbu, ktorá rieši oba stavy súčasne. Vtedy hovoríme o celkovej alebo integrovanej liečbe. Tento spôsob umožňuje liečiť obe poruchy súčasne a znižuje náklady na liečbu.

Pomoc je na dosah ruky

Pre mladých ľudí a ich rodiny, ktorí bojujú so závislosťou od alkoholu alebo drog, existujú rôzne možnosti pomoci. V nemocniciach siete Svet zdravia vám poradia na Protialkoholickom oddelení v Rimavskej Sobote. Existuje možnosť nakontaktovať sa na psychiatrickú ambulanciu, kde získate ďalšie informácie týkajúce sa liečby.

Cieľom liečby je:

• Pomoc pri opätovnom začleňovaní do rodinného systému.
• Pravidelné stretnutia s vyliečenými pacientmi s možnosťou nadobudnúť nové kontakty.
• Získanie informácií o svojpomocných doliečovacích skupinách, A kluboch.
• Naučiť sa riešiť stresové situácie bez alkoholu.
• Problémy riešiť, nie ich zapíjať a odkladať.
• Nebrať abstinenciu ako znevýhodnenie.
• Viesť zodpovedný a plnohodnotný život.
• Byť hrdý na to, kto som a čo som dokázal.

Ak máte pocit, že vy alebo niekto z vašich blízkych bojuje so závislosťou, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Nikdy nie je neskoro začať cestu k zotaveniu.

tags: #zavislost #na #alkohole #adolescent