Tokajská vinohradnícka oblasť, známa svojimi jedinečnými prírodne sladkými vínami, má bohatú a zložitú históriu, ktorá siaha až do čias Rímskej ríše. Táto oblasť je teritoriálnou súčasťou väčšieho tokajského regiónu, pričom jeho podstatná časť sa nachádza na území Maďarska. Na Slovensku je definovaných 907 hektárov vinohradníckej oblasti Tokaj, ktoré sú špecificky delimitované a chránené zákonom. Táto oblasť je unikátna nielen svojou históriou a polohou, ale aj odrodovým zložením hrozna, kde dominujú odrody ako Furmint, Lipovina a Muškát žltý, a špecifickou technológiou výroby vín, ktorá zahŕňa pomalú oxidáciu v drevených sudoch.
Historické korene a formovanie oblasti
Prvočíselné korene vinohradníctva v Tokajskej oblasti siahajú minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Panónii. Rimania mali k hroznu a vínu mimoriadne pozitívny vzťah, čo sa premietlo do rozvoja vinohradníctva aj v tejto oblasti. Po páde Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania, ktorí v tomto období formovali aj niektoré staré odrody viniča. Názov celej oblasti je odvodený od staroslovanského slova "stokaj", ktoré v preklade znamená sútok dvoch riek - Bodrogu a Tisy. Tento historický pôvod názvu odráža geografickú polohu oblasti na sútoku týchto významných riek.
Región, ktorý zmenil históriu (Naučte sa maďarské víno)
Rozvoj oblasti a vinohradníctva bol spomalený vpádom Tatárov, počas ktorého bol tento kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľký podiel na obnove kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Belo IV. Ten spustnutý kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo osadníci priniesli nielen nové skúsenosti, ale predovšetkým základnú tokajskú odrodu - Furmint, ktorá dodáva tokajskému vínu jeho nezameniteľný charakter. Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti pochádza z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku Levočskému prepoštstvu. Od tohto obdobia sa literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach stávajú pomerne častými.
Významný, paradoxne vplyv na charakter a technologický postup výroby tokajských vín, mal vpád Turkov v roku 1528. Počas následných približne 170 rokov zostala celá oblasť pod tureckým panstvom. Vpád Turkov podnietil budovanie tokajských pivníc v tufových horninách, ktoré pôvodne slúžili ako úkryty pre ľudí a majetok pred nájazdmi. Postupom času sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v týchto pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť a celkovú kvalitu. Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch pochádza z roku 1560, kedy sa v slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom "cibéby", ktorý sa vzťahuje na výberové hrozno.
Špecifiká slovenskej vinohradníckej oblasti Tokaj
Slovenská časť vinohradníckej oblasti Tokaj sa vyznačuje prísnymi legislatívnymi delimitáciami nielen samotnej oblasti, ale aj jednotlivých vinohradníckych honov. Tieto hony sa nachádzajú výlučne na svahoch, kde síce dosahujú nižšie hektárové výnosy, ale zároveň poskytujú vyššie predpoklady na dosahovanie kvality vína. Je teda nemožné presunúť vinohrady do iných ako delimitovaných polôh, na rozdiel od maďarskej časti, kde je delimitovaná iba celá oblasť.
Na výrobu tokajského vína je povolené používať iba zdravé, nepoškodené hrozno výlučne z odrôd ustanovených zákonom, ktoré musia byť vypestované na tokajských vinohradníckych honoch. Výnos hrozna z jedného hektára vinohradu, z ktorého sa má vyrobiť tokajské víno, nesmie presiahnuť 9 500 kg. Túto skutočnosť pri osvedčovaní hrozna kontroluje zamestnanec kontrolného ústavu.
Na označovanie tokajského vína s chráneným označením pôvodu sa uvádza názov chráneného označenia pôvodu a možno uvádzať aj názov väčšej alebo menšej zemepisnej jednotky, z ktorej víno pochádza. V označení vína s chráneným označením pôvodu je možné uvádzať tradičné výrazy ako "akostné víno", "akostné víno s prívlastkom", "sekt vinohradníckej oblasti", "sekt V. O." alebo "pestovateľský sekt", prípadne výraz "Districtus Slovakia Controllatus" alebo jeho skratku "D. S.". Tokajské víno vyrobené na území Slovenska je možné uvádzať na trh len vo fľašiach na to určených.
Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, kde je možné dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Táto jedinečná vlastnosť robí tokajské víno vyhľadávaným produktom s medzinárodným významom.
Odrodové zloženie a technológia výroby
Charakteristickým rysom tokajského vína je jeho jedinečné odrodové zloženie, ktoré pozostáva predovšetkým z tradičných odrôd ako sú Furmint, Lipovina a Muškát žltý. V minulosti sa spomína aj odroda Zeta, ktorá sa v súčasnosti už menej pestuje. Tieto odrody sú základom pre výrobu komplexných a dlhovekých vín, ktoré sú typické pre tokajskú oblasť.
Technológia výroby tokajských vín je rovnako špecifická a zahŕňa pomalú oxidáciu v drevených sudoch. Tento proces umožňuje vínu postupne vyzrievať a rozvíjať svoju charakteristickú chuť a arómu. Dôležitú úlohu pri výrobe hrajú aj tokajské pivnice, ktoré sú často budované v tufových horninách a poskytujú ideálne podmienky pre dlhodobé dozrievanie vína.
V súvislosti s odrodovým zložením sa v priebehu rokov viedli diskusie a dochádzalo k zmenám v legislatíve. Zatiaľ čo slovenská legislatíva sa od roku 1959 držala pomerne konzistentne pri povolenej skladbe odrôd (Furmint, Lipovina, Muškát žltý, prípadne s určitým percentom iných ušľachtilých odrôd európskeho viniča ako bol napríklad Rizling vlašský), maďarská strana zaznamenala počas rokov viacero zmien v odrodovej skladbe. V rôznych obdobiach sa v maďarských nariadeniach objavovali odrody ako Nemes Furmint, Kiraly Furmint, Furmint Lipovina, Muškát žltý, Oremus a Vlašský rizling. Tieto rozdiely v prístupe k odrodovej skladbe boli jedným z bodov sporov v rokovaniach o označovaní tokajského vína.
Výzvy a medzinárodné rokovania
História ochrany označenia "Tokajské víno" je poznačená dlhodobými rokovaniami a sporiami medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Tieto rokovania, ktoré sa ťahali desiatky rokov, boli často komplikované rozdielnymi interpretáciami histórie, legislatívy a samotného označenia pôvodu.
Založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924 a jej následné výsledky viedli k vydaniu zákona Slovenskej národnej rady. V roku 1965 sa prerokúval protest firmy Monimpex v Budapešti proti používaniu názvu Tokajské víno pri vývoze zo Slovenska do Rakúska. V roku 1967 bola uzavretá zmluva medzi maďarským a československým subjektom, ktorá obmedzovala dodávky slovenského vína do kapitalistických krajín pod označením "tokajské". Maďarská strana sa zaviazala odobrať určité množstvo slovenského tokajského vína za tvrdú menu.
Región, ktorý zmenil históriu (Naučte sa maďarské víno)
V roku 1967 požiadala slovenská strana o medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. Maďarsko malo v tom čase už zaregistrované ochranné známky TOKAY, TOKAJ, TOKAYER. V roku 1970 sa na úrovni patentových úradov oboch krajín dohodlo na alternatíve spoločného zápisu oboch krajín, pričom Rada lisabonskej dohody stanovila, že nič nebráni samostatným prihláškam, ak sú doplnené údajom umožňujúcim rozlíšenie krajiny pôvodu. Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve zaregistroval zmenu v medzinárodnej registrácii slovenského tokajského vína doplnením "z česko-slovenskej tokajskej oblasti". Maďarsko túto doložku neakceptovalo.
Rokovania pokračovali aj v neskorších rokoch, pričom slovenská strana argumentovala historickými údajmi a nezmenenými podmienkami pestovania a výroby. Maďarská strana poukazovala na rozdiely v normách a vyhlasovala podmienky pre bilaterálnu dohodu za nevyhovujúce. Napriek snahám slovenskej strany, vrátane úprav legislatívy a návrhov na spoločné kontrolné systémy, nedošlo k dohode ani po desaťročiach rokovaní.
V roku 1993 začali rokovania medzi EÚ a Slovenskom o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín. Problém uznania a vývozu slovenských vín v rámci únie sa stal aktuálnym, keďže Maďarsko a EÚ už podpísali príslušnú dohodu. V septembri 1997 sa v Bratislave uskutočnilo rokovanie medzi Slovenskom a Maďarskom za prítomnosti zástupcu EÚ, kde maďarská strana uviedla, že síce nespochybňuje existenciu tokajskej oblasti na Slovensku, ale dohoda medzi EÚ a MR vraj neumožňuje vývoz tokajského vína pochádzajúceho zo Slovenska.
Ďalšie rokovanie v októbri 2001 v Budapešti opäť prinieslo staré tvrdenia maďarskej strany o rozdielnosti vín. Slovenská strana argumentovala historickým právom, prehľadnejšou legislatívou a porovnateľnou technológiou. Navrhli sa alternatívy ako premenovanie slovenského tokajského vína, obmedzenie územia oblasti, rovnaká legislatíva či zavedenie spoločného kontrolného systému.
Paradoxne, Maďarsko v roku 1995 podpísalo dohodu s EÚ o vzájomnej ochrane a kontrole mien tokajského vína s Talianskom a Francúzskom, čo naznačovalo, že dohoda o označovaní Tokaj je možná. Napriek tomu krajina s historickým právom a tradíciami (Slovensko) čelila výzvam pri označovaní svojich vín ako tokajské.
Súčasnosť a budúcnosť Tokajskej oblasti
Napriek historickým sporom a výzvam, slovenská vinohradnícka oblasť Tokaj dnes predstavuje dynamicky sa rozvíjajúci región s cieľom produkovať vysokokvalitné vína. Mnoho vinárstiev, ako napríklad Ostrožovič spol. s r. o., Chateau Grand Bari, Tokaj Macik winery, Tokaj & CO, s.r.o., či Tokaj Zlatý strapec s.r.o., nadväzuje na bohatú tradíciu a zároveň implementuje moderné technológie. Tieto firmy obhospodarujú vlastné vinohrady, pestujú tradičné tokajské odrody a svoje vína prezentujú na domácich i medzinárodných výstavách, kde pravidelne získavajú ocenenia.
Občianske združenia ako Tokajské združenie, združujúce vinohradníkov a vinárov, zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane a presadzovaní záujmov členov a pri zápise označení pôvodu výrobkov. Združenie ako právnická osoba podáva žiadosti o zápis označení pôvodu pre vína vyrábané v Tokajskej oblasti na území SR a chráni oprávnené záujmy svojich členov.
V súčasnosti sa kladie dôraz nielen na kvalitu vína, ale aj na rozvoj agroturizmu a prezentáciu regiónu ako atraktívnej destinácie. Budovanie moderných pivničných hospodárstiev s degustačnými miestnosťami, vínnymi archívmi a oddychovými centrami prispieva k celkovému rozvoju oblasti a jej prezentácii širokej verejnosti.
Tokajská oblasť na Slovensku tak aj napriek komplikovanej histórii a medzinárodným sporom o označenie pôvodu, naďalej potvrdzuje svoj význam ako jedinečný región produkujúci vína svetovej kvality s nezameniteľným charakterom.