Pečeň, žlčové cesty a žlčník, dvanástnik a podžalúdková žľaza sú navzájom funkčne aj orgánovo závislé časti tráviacej sústavy. Tieto orgány úzko spolupracujú medzi sebou a ich harmonická spolupráca je potrebná k dokonalému tráveniu. V ústnej dutine pomocou zubov rozžujeme potravu na drobné kúsky. Už pri pohľade na jedlo, zacítení jej vône a ešte viac chute sa spustí tvorba slín, vylučovanie žalúdočných a tráviacich štiav, zároveň tvorba malého množstva žlče. Črevný hormón (cholecystokynín) je tvorený sliznicou dvanástnika, ktorého tvorba je podmienená príchodom natrvienej potravy zo žalúdka (v prvom rade tuky a oleje), jeho účinkom sa žlčník vyprázdni. Keď tvorba, vylučovanie, teda celkový kolobeh žlče je nesprávny, tak ani rozklad tukov a ich následné trávenie nebude správne, čo sa môže prejaviť zápchou, nafukovaním, celkovou nevoľnosťou a hnačkou.
Po operácii žlčníka: Nová realita trávenia
Po operácii žlčníka (postcholecystectomia) je uskladňovacia funkcia žlčníka zrušená. Žlčové šťavy nepretržite odtekajú do dvanástnika, a tak pri zvýšenej potrebe žlče (potrava s vyšším obsahom tuku) telo nemá dostatok zásob v dôsledku chýbajúceho žlčníka. Tuky ostanú strávené iba čiastočne a neskôr ich črevná flóra hrubého čreva rozkladá za vzniku plynov, spôsobujúc tým nafúknutie brucha prípadne aj hnačku.
Mnoho pacientov sa obáva, ako sa ich život po odstránení žlčníka zmení. Dobrou správou je, že žlčník nie je pre život nevyhnutný orgán a po jeho odstránení môžete viesť úplne normálny život. Avšak, je dôležité prispôsobiť stravovacie návyky novým podmienkam. Operácie žlčníka patria k najčastejším chirurgickým zákrokom na Slovensku. Po takejto operácii musí pacient zvyčajne celý život fungovať na tzv. žlčníkovej diéte.
Diéta po odstránení žlčníka a problémy so žlčníkom – Dr. Berg
Žlčníkové kamene a ich prevencia
Žlčník je malý orgán v tvare hrušky nachádzajúci sa pod pečeňou. Ako vyplýva z názvu, jeho funkciou je zhromažďovanie žlče, pričom žlč je v prípade potreby zo žlčníka vypudzovaná do čreva. Žlč je veľmi dôležitá pre rozklad a štiepenie tukov, čo zlepšuje ich následné vstrebávanie. Pri poškodeniach žlčníka alebo poruchách jeho funkcie sa zvyšuje riziko tvorby žlčníkových kameňov. Žlčníkové kamene sa skladajú zo žlče, cholesterolu, bilirubínu a vápnika. Deje sa to z dôvodu prílišného zahustenia žlče, ktoré vzniká vysokou hladinou žlčových kyselín alebo cholesterolu v nej. Rizikovými faktormi sú najmä obezita a nadváha, vek, ženské pohlavie, rodinná anamnéza, cukrovka či vnútrožilová strava. Zvýšené riziko je aj u tehotných žien a žien užívajúcich hormonálnu antikoncepciu alebo hormonálnu substitučnú terapiu. Problémom je, že takéto kamene dokážu po čase upchať žlčové cesty a vyvolať žlčníkový záchvat. Neriešený problém so žlčníkom môže viesť aj k ďalším vážnejším poruchám tráviacej sústavy - ochorenia a zápaly pečene, žlčovodov, pankreasu, žltačka či porucha príjmu potravy (nedostatočné vstrebávanie živín). Následkom opakujúcich sa žlčníkových záchvatov alebo nadmerného poškodenia žlčníka môže dôjsť až k jeho chirurgickému odstráneniu.
Žlčníková diéta: Princípy a odporúčania
Žlčníkovú diétu vám lekár odporučí najmä po operácii žlčníka, po prekonanom zápale alebo v prípade iného poškodenia tohto orgánu. Je indikovaná najmä ako prevencia. Základom žlčníkovej diéty je nízkotučná strava. Pokiaľ do stravy vyberáte tuky, pri ich výbere by ste mali byť dôslední - odporúča sa používať malé množstvo rastlinných olejov a margarínov vysokej kvality, ideálne so zníženým obsahom tuku. Strava by okrem toho mala byť pestrá, ľahko stráviteľná, no zároveň plnohodnotná. Rovnaký význam ako správna strava má aj dodržiavanie pitného režimu. Veľmi dôležité je aj rozložiť si príjem jedál do 5 - 6 porcií denne - odporúča sa jesť viackrát denne v menších porciách, pričom jedlo by nemalo byť ani veľmi teplé, ani veľmi studené. Snažte sa neprejedať a nikdy nevynechajte hlavné jedlá dňa, najmä raňajky.
Okrem jedla si ľudia, ktorí majú ťažkosti tohto charakteru, môžu dopomôcť aj bylinnými preparátmi s obsahom repíka, nechtíka, púpavy či artičoky, ktoré sa podieľajú na tvorbe žlče a podporujú jej vylučovanie, čím normalizujú funkciu pečene a žlčníka. Okrem zloženia jedál je dôležitá aj ich príprava. Ideálne je, aby boli pokrmy varené, dusené alebo pripravované na pare. Vyprážané, pečené alebo fritované jedlá sú v kategórii nevhodných. Pokiaľ si jedlo chcete upiecť, vždy je potrebné ho prikryť alobalom a nepoužívať pri pečení žiadne tuky. Pri zahusťovaní volíme diétne varianty zápražky - múka vo vode, strúhaný zemiak, zemiakový škrob, mixovaná zelenina a pod. Pokiaľ použijeme malé množstvo tuku, do pokrmu ho pridáme vždy až na koniec. Ak chcete jedlo ochutiť cesnakom, cibuľou alebo koreninami, najprv ich poduste a potom z pokrmu odstráňte. Keďže sa jedlo pripravuje výhradne bez tuku, je vhodné používať aj primeraný kuchynský riad.
Pre ľudí, ktorí majú problémy so žlčníkom, je vhodné začať diétu. Medzi dve základné diéty odporúčané pri týchto ťažkostiach patria stredomorská strava (ideálna okrem ochrany žlčníka aj ako ochrana srdcovocievneho systému, bohatá na čerstvé potraviny a zdravé tuky) alebo DASH diéta (obmedzuje červené mäso, tuky a sodík, zameriava sa na celé potraviny).
Vhodné potraviny pri žlčníkovej diéte:
- Ovocie: Pohánka na sladko (1 diel pohánky, 1 a pol dielu vody, štipka soli, kvapka olivového oleja, ovocie); podľa chuti sa dá urobiť napr. banány, jablká, marhule, broskyne, citrusy, avokádo a kompóty (v menšom množstve). Ovocie podávame čerstvé, mrazené, tepelne upravené (napríklad jablková kaša).
- Zelenina: Môže byť čerstvá, mrazená, alebo tepelne upravená do mäkka. Zelenina musí byť nenafukujúca, starú, drevnatú zeleninu sa neodporúča používať.
- Koreniny: Pikantné, dráždivé koreniny obmedziť (chilli, čierne korenie, červená paprika…), a radšej používať na dochutenie bylinky, petržlenovú vňať, bazalku, bobkový list, provensálske bylinky, zelerovú vňať, kôpor, majoránka.
- Mliečne výrobky: Nízkotučné mliečne výrobky. Vyhnúť sa vysoko tučným, zrejúcim a taveným syrom, smotanovým jogurtom, smotane, šľahačke, bryndzi, plnotučným mäkkým syrom.
- Nápoje: Sýtené (bublinkové) nápoje, silný čierny čaj, alkoholické nápoje (destiláty, pivo, víno), sirupy, silná káva (najmä „turek“) a čierna káva (bez mlieka a cukru) - max. 1-2 šálky denne.
- Dochucovadlá: Bujóny, majonéza, tatárska, kečup, ocot, horčica, worcester omáčka, sójová omáčka, ostré korenie, štiplavé korenie, chilli omáčky, konzervované jedlá, instantné jedlá (polievky) a jedlá rýchleho občerstvenia.
- Pochutiny: Koláče, múčniky, cukroviny, čokoláda, čipsy a rôzne pochutiny (tieto hotové jedlá obsahujú obrovské množstvo tzv. tukov a cukrov).
Nevhodné potraviny pri žlčníkovej diéte:
- Tučné mäso (bravčové, huspenina, baranina), údeniny, vnútornosti, koža z hydiny.
- Vyprážané jedlá (rezne, hranolčeky, vyprážaný syr).
- Tukové pečivo (lístkové, parížske, medovníky).
- Plnotučné mliečne výrobky, smotanové krémy.
- Vajcia - najmä žĺtky (max. 1-2 týždenne).
- Strukoviny (fazuľa, šošovica, hrach) - môžu nadúvať.
- Cibuľa, cesnak, kapusta, kel, paprika, rajčiny, kyslé ovocie a kompóty.
- Silná káva, čierny čaj, alkohol, sýtené nápoje.
Vplyv žlčových kyselín na zdravie a imunitu
Žlčové kyseliny tvoria veľkú skupinu zlúčenín vytvorených z cholesterolu, vznikajú činnosťou pečene. Okrem úlohy pri spracovaní a trávení tukov, sú dôležitým nástrojom detoxikácie. Vylučovanie cholesterolu je jedinou fyziologickou cestou ich vzniku. Tvorba optimálneho množstva žlčových kyselín má teda zásadný význam, pretože ich nedostatok môže byť zdrojom mnohých ochorení. Ich primárny význam spočíva v tom, že pomáhajú telu zbavovať sa zbytočného a tým aj škodlivého cholesterolu. Keď pečeň produkuje a vyprázdňuje menej žlčových kyselín - dôsledok stagnujúceho, zle a nepravidelne pracujúceho žlčníka - môže to byť následok toho, že prijímame málo žlčopudných potravín. Vtedy ostáva v tele viac zbytočného cholesterolu, trávenie tukov bude nedokonalé a takto vstrebané tuky zvýšia hodnotu cholesterolu a triglyceridov v krvi, usadzujú sa v cievnej sústave na stenách ciev, zužujú ich vnútornú svetlosť, spôsobiac tak kolapsové situácie obehu a infarkt.
Časť žlčových kyselín sa v čreve absorbuje, umožňujúc tak vstrebanie vitamínov rozpustných v tuku. Za pomoci v krvi cirkulujúcich žlčových kyselín sa rozpustené vitamíny dostanú na miesto ich určenia - k bunkám. Umožňujú tiež preniknúť vitamínom cez dvojvrstvovú, tuk-bielkovinovú, bunkovú stenu do cieľa - vnútro bunky. Z toho vyplýva, že keď je nedostatok molekúl žlčových kyselín v čreve, tj. konzumujeme málo žlčopudných potravín (napr. tuky, oleje), potom dôjde k narušeniu využitia a absorbcie vitamínov (A, D, E, K) rozpustných v tuku. Dve tretiny žlčových kyselín vypudených do čreva sa vstrebe do krvi, odtiaľ sa dostáva do pečene a ostáva v obehu črevo-krv-pečeň spĺňajúc tak svoju fyziologickú funkciu.
Žlčové kyseliny sú ochrancami (fyzikálno-chemickými) pred bakteriálnym endotoxínom, ktoré sa vytvárajú v čreve. V prípade ich nedostatku môže dôjsť k translokácii endotoxínov, čo môže spôsobiť uvoľnenie cytokínov. Skupina amerických vedcov vyšetreniami in vitro dokázala, že makromolekula endotoxínu ošetrená soľou kyseliny žlčovej (deoxycholát sodný), sa rozpadne na menšie už netoxické molekuly. Toto vzbudilo podozrenie, že žlčové kyseliny v živom organizme (črevo) môžu zúčastňovať na neutralizácii endotoxínov. Bakteriálny endotoxín je z hľadiska chemického zloženia makromolekula (lipopolysacharid), v ktorom je toxicky účinná látka viazaná na lipid bohatý na mastné kyseliny. Môžeme predpokladať, že neutralizácia endotoxínov (in vivo) v črevách je podmienená prítomnosťou žlče resp. žlčových kyselín. Tento ochranný mechanizmus tela nazývame fyzikálno-chemická ochrana. Základom fyzikálno-chemickej ochrany tela je detergentný účinok žlčových kyselín.
Táto ochrana založená na povrchovo aktívnom (detergentný) účinku žlčových kyselín pôsobí aj na "agensy" (napr. niektoré vírusy), ktorých povrch je tvorený lipoproteínom alebo má lipidnú štruktúru. Žlčové kyseliny môžu zohrávať dôležitú úlohu pri ochrane tela pred chorobnými stavmi ako zlyhanie obličiek, psoriáza. Mierna alebo silnejšia endotoxémia vzniknutá z nedostatku žlčových kyselín sa môže podieľať na vzniku viacerých chorôb: septický šok, zlyhanie obličiek pacientov s obštrukciou žlčovodov, ischémia čreva, šok z popálenia, ochorenie z radiácie, niektoré endokrinné choroby, psoriáza, artérioskleróza atď.
V produktoch ako OXGALL a GALLMET-M nájdete prírodné žlčové kyseliny. Vedeli ste, že? V obchode LekarenDoma.sk doručujú všetky produkty do 24 hodín od objednania. Stačí si tovar objednať do 13:00 a nasledujúci deň je u vás.
Stres a jeho vplyv na tvorbu žlče
Stres je špecifickou odpoveďou tela s rôznorodými prejavmi, ktorá môže byť vyvolaná akýmkoľvek škodlivým faktorom (telesným aj duševným). V súčasnosti je jednoznačné a prijaté, že Selyeho všeobecný adaptačný syndróm v rovnakej miere u človeka aj vyšších teplokrvných stavovcov a je súčasťou riadeného obranného systému, ktorý sa prejaví horúčkovými stavmi nazvanými aj ako reakcie na akútne fázy stresu. Príkladom najlepšieho experimentu na reakciu akútnej fázy, síce sa nestotožňuje v každom prípade so stresom, je súbor príznakov vyvolaných liposacharidmi v bunkovej stene Gramm-negatívnych baktérií podobnými endotoxínu. Úloha CRP (C-reaktívny proteín) v reakcii na akútnu fázu je zrejme dôležitá aj pri vytvorení tzv. imunokompetencie.
Nemôžeme zanedbať fakt, že stres vo veľkej miere pôsobí na celý tráviaci systém, tým aj na tvorbu a vyprázdňovanie žlče. Porucha tvorby a vyprázdňovania žlče znižuje alebo zastavuje jeden z dôležitých obranných systémov tela, založený na detergentnom účinku žlčových kyselín tzv. fyzikálno-chemickú ochranu, bez ktorej je telo vystavené útoku toxínov nachádzajúcim sa v čreve (napr. endotoxíny) a tzv. veľkým vírusom. Negatívny účinok stresu na tvorbu žlče a jej vyprázdňovanie je možné vyvažovať žlčovými kyselinami.
Alkohol a jeho interakcia s tráviacim systémom a žlčou
Hoci v poskytnutých informáciách nie je priamo detailne rozobraný vplyv alkoholu na žlčník a žlčové kyseliny, je známe, že alkohol má na tráviacu sústavu celkovo deštruktívny vplyv. Nadmerná konzumácia alkoholu môže viesť k poškodeniu pečene, ktorá produkuje žlč. Poškodená pečeň nemusí byť schopná produkovať dostatočné množstvo žlče, čo môže zhoršiť trávenie tukov a viesť k podobným problémom ako pri absencii žlčníka. Okrem toho alkohol dráždi sliznice tráviaceho traktu, čo môže prispievať k zápalom a iným problémom.
Pri zníženej funkcii žlčníka alebo jeho odstránení sa často vyskytuje duodenogastrický reflux. Alkohol môže tieto problémy ešte zhoršovať. Alkoholické nápoje patria medzi tie, ktorým by sa mali pacienti po operácii žlčníka alebo s problémami so žlčníkom vyhýbať. Súčasťou nevhodných potravín pri žlčníkovej diéte sú aj alkoholické nápoje (destiláty, pivo, víno), silná káva a sýtené nápoje.
Kandidóza a jej súvislosť s tráviacim systémom
Candida albicans je kvasinková huba tvoriaca pseudovlákna, nachádzajúca sa na sliznici, koži a v črevnom trakte zdravého človeka. Huby candida albicans sa zúčastňujú na využití natrávených látok v čreve ako ostatné prítomné mikróby. Počiatok kandidózy väčšinou považujeme, keď na určité vplyvy okolia (napr. ATB, nesprávna výživa, nepravidelnosť, stres) sa zníži črevná imunita, tým môže dôjsť k množeniu candidy. Candida albicans napáda orgány z viacerých strán a komplexným spôsobom. V prípade, že došlo k množeniu candidy v črevnom trakte, v dutinách močových a pohlavných orgánov, ako aj na koži a v dutine ústnej, nastáva prerazenie sliznice čreva. A takto sa candida môže dostať do obehového systému a vyvolať systémovú kandidózu (rozšírenie na celé telo). Tieto podmienky sú u moderného človeka často dané, teda kvasinková choroba je už dnes civilizačnou chorobou. Zdravotný stav obyvateľstva je v súčasnosti slabý. Širokospektrálne antibiotiká resp. dlhodobé užívanie niektorých antibiotík (penicillin, tetracyklín, erythromycín) môže poškodiť citlivú mikrobiálnu rovnováhu črevnej flóry. V produktoch živočíšneho pôvodu (mlieko, mliečne výrobky, mäso) môžu byť prítomné stopy antibiotík. Strava bohatá na bielkoviny s prevahou tukov a cukrov a chudobná na celulózu a pektíny (balastné látky) primárne zvyšuje riziko vzniku kandidózy. Oslabenie centrálnej črevnej imunity stresom je v súčasnosti už pomerne známym faktom, preto je mimoriadne dôležité dosiahnutie pokoja.
Medzi kandidózou a alergiou zisťujeme niekoľko paraliel. Alergiou oslabený imunitný systém je mimoriadne zraniteľný, a tak sa môže stať terčom kvasiniek. V pozadí alergií často stojí začínajúca, celé telo napádajúca (systémová) kvasinková choroba a u pacientov s kandidózou je podstatne vyšší výskyt alergickej nádchy, astmy, ekzému a alergie na potraviny! Dlhodobý boj s kvasinkami spôsobuje hypersenzitivitu imunitného systému voči cudzím bunkám, plazme, ako aj voči produktom látkovej výmeny, vytvoriac tak chronické alergické prejavy.
Čo treba vedieť o kandidóze: Kandidóza môže byť systémová (celé telo zasahujúca) choroba, ktorá sa vyvinie pri patričnej predispozícii a v určitých klinických situáciách. Systémová kandidóza je ťažká, život ohrozujúca choroba, ktorá sa môže objaviť u pacientov so zníženou imunitou, alebo po veľkých brušných operáciach, u pacientov ošetrovaných na JIP po operáciách. Časť dobre známych prejavov sa týka kože a moluskov (acrochordon), resp. slizníc. V súčasnosti je čoraz vyšší výskyt pooperačných alebo systémových kandidóz, pretože narastá počet pacientov so zníženou funkciou obranného systému. Kandidóza a iné mykózy sú veľkou výzvou pre pacientov po transplantácii orgánov a kostnej drene, s malignými hematologickými ochoreniami, po agresívnej chemoterapii, na JIP s trvalou intravaskulárnou kanylou, po veľkej brušnej operácii, HIV pozitívnych. Vagin