Škandál herca Štefana Kožky a jeho dôsledky: Pohľad na abstinenciu a závislosť

Nedávny alkoholový škandál, do ktorého bol zapletený herec Štefan Kožka, vyvolal vlnu diskusií a pobúrenia. Incident, pri ktorom sa mal herec pod vplyvom alkoholu vyhrážať svojej rodine s nožom v ruke, vrhá nepríjemné svetlo nielen na jeho osobu, ale otvára aj širšiu diskusiu o problémoch s alkoholom, závislosťou a ich vplyve na spoločnosť. Keďže téma abstinujúcich alkoholikov a ich skúseností je často tabuizovaná, je dôležité venovať jej pozornosť a pochopiť komplexnosť problematiky.

Kožkov škandál: Reakcie a dôsledky

Skutok Štefana Kožky, známeho z populárneho seriálu Horná Dolná a pôsobiaceho na Novej scéne, nenechal chladnými ani jeho zamestnávateľov. Televízia Markíza, ktorá je jedným z jeho hlavných "chlebodarcov", sa k situácii postavila rezolútne. Hovorkyňa televízie Tatiana Tóthová zdôraznila, že "akékoľvek podobné správanie, predovšetkým, ak je nasmerované proti ženám alebo deťom, je absolútne neprijateľné." Vzhľadom na vážnosť incidentu je podľa zdrojov z televízie "veľmi ťažké predstaviť si akúkoľvek ďalšiu formu spolupráce so Štefanom Kožkom."

Divadlo Nová scéna si s oficiálnym vyjadrením dávalo na čas, nakoľko ešte "nemalo všetky relevantné informácie k prípadu." Táto opatrnosť je pochopiteľná, keďže ide o umelca, ktorý je aktívny nielen na hereckom poli, ale venuje sa aj réžii. Pod jeho taktovkou vznikli úspešné muzikálové predstavenia ako Hair, Cigáni idú do neba či Sláva.

Pohľad na abstinenciu: Príbeh Lujzy

Celú kauzu okomentoval aj hudobník Braňo Mojsej, ktorý je momentálne abstinujúcim alkoholikom. Jeho pohľad, aj keď nie priamo spojený s Kožkovým incidentom, otvára dôležitú tému závislosti a abstinencie. V tomto kontexte je obzvlášť cenný príbeh Bratislavčanky Lujzy, ktorá sa rozhodla podeliť o svoje skúsenosti s alkoholizmom.

Lujza, ktorá nepije už viac ako šesť rokov, zdôrazňuje, že o skúsenostiach abstinujúcich alkoholikov sa hovorí málo, pretože "mnohí majú obavy povedať o svojej závislosti blízkym či kolegom v práci." Svoje tvrdenie podporuje aj pozorovaním televíznych reklám na alkohol, ktoré podľa nej "pôsobia tak ľúbivo" a zobrazujú idealizované situácie, čím môžu byť pre abstinujúcich nebezpečné. "Na mňa zásadne nevplývajú, ale poznám prípady iných, ktorí radšej hneď prepínajú kanál," opisuje Lujza.

Jej cesta k abstinencii bola dlhá a tŕnistá. V detstve bola presvedčená, že nikdy piť nebude, keďže videla, aký vplyv mala závislosť od alkoholu na jej otca. Napriek tomu, že jej otec nebol agresívny, jeho absencie a autoritatívne správanie v nej vyvolávali strach a vzdor. Prvýkrát ochutnala alkohol na gymnáziu, kde sa jej emócie začali spájať s kombináciou pivo plus lieky na úzkosť.

Vysokoškolské štúdium v Rusku jej alkohol spojilo so zábavou. Počas manželstva a starostlivosti o dve deti nastala pauza od alkoholu, no neskôr sa dostavila osamelosť, ktorú znášala veľmi zle. "Hoci som bola v manželstve, cítila som sa strašne sama," priznáva. V tom čase sa stala "skriňovou alkoholičkou" a závislosť sa prehĺbila po štyridsiatke, aj napriek skúsenostiam s otcovým problémom. "Vytesňovala som ich. Aj keď som už vnútri vedela, že sa niečo deje, nechcela som si to pred sebou ani pred nikým iným priznať, lebo som sa alkoholu nevedela vzdať."

Zlom nastal krátko pred päťdesiatkou, keď ju kamarátka a dcéra našli v zlom stave po požití alkoholu. S pomocou kamarátky sa dostala k primárovi Ivanovi Novotnému, ktorý sa venoval liečbe závislostí. Hoci spočiatku podstúpila ambulantnú formu liečby a prvý polrok abstinovala, neskôr sa pokúsila o "kontrolované pitie" pomocou menšej ploskačky. Keď sa však jej problém opäť zhoršil, priznala sa primárovi, ktorý jej dal za úlohu pol roka opäť nepiť.

Lujzin manžel odmietol sprevádzať ju na klubové stretnutia či terapiu, čo Lujza vnímala ako "veľkú zradu." Ani spoloční kamaráti neboli nápomocní, keďže v ich domácnosti bol alkohol stále prítomný. "Treba mať čistú domácnosť, teda úplne bez alkoholu, ale to u nás nefungovalo."

Nakoniec, po tridsiatich rokoch manželstva, sa Lujza rozviedla. Alkohol nebol hlavnou príčinou, ale práve vtedy sa "zaťala a definitívne prestala piť," s odhodlaním "ísť do ďalšieho obdobia s úplne čistou hlavou." Po rozvode si kúpila nový byt, kde mohla začať odznova.

Výzvy abstinencie a spoločenský kontext

Lujza zdieľa s inou respondentkou Janou názor, že budú alkoholikmi až do konca života, ale veria v abstinenciu. Primár Novotný im natvrdo hovorieval: "Vy budete alkoholici, až kým nad vami nezavrú dekel na truhle." Lujza zdôrazňuje, že je dôležité dávať si pozor na sebaľútosť, ktorá môže viesť k argumentom pre opätovné siahnutie po alkohole.

Pri opisovaní ťažších období používa slovo "paradox." Napríklad, smrť jej otca, ktorá bola pre ňu emocionálne náročná, paradoxne nevyvolala chuť piť. Namiesto toho si našla nový spôsob zvládania emócií - otužovanie. "Chvíľu mi je zima, no keď vyjdem z vody, zrazu necítim chlad, ale úľavu."

Abstinencia je pre ňu aj o vytrvalosti. "Niekedy môžete dostať tisíc ponúk a nič sa nestane. A potom zrazu príde jedna, ktorá sa vás dotkne, a ste tam, kde ste boli." V klube pre abstinujúcich sa zhodli, že oveľa rizikovejšie sú napríklad oslavy, a dlhšie abstinujúcim sa neodporúča chodiť na svadobné hostiny, maximálne na začiatok.

Jednou z možností je otvorene povedať o abstinencii svojmu okoliu, aby sa ľudia vedeli prispôsobiť. "Asi by ste nedali pred cukrovkára šišky." Mnoho ľudí to však o sebe nechce zverejňovať kvôli povolaniu a obavám z neprijatia. Lujza vie z vlastnej skúsenosti, aké je oslobodzujúce, keď nemusí nič tajiť, najmä pred svojimi deťmi. "Kedysi som mala milión výhovoriek, prečo nemôžem niečo urobiť alebo niekam prísť. Teraz sa na mňa môžu spoľahnúť."

Dôležitou súčasťou abstinencie je aj naučiť sa byť osamote, čo sa Lujze podarilo vďaka terapii. Covidové lockdowny zvládla aj vďaka domácim zvieratám a vie, že v prípade slabšej chvíle sa môže obrátiť na známych z klubu. Avšak, obáva sa, že by sa mohla opäť sklamať a následne zlyhať. Niektorí odborníci neodporúčajú ani vytvorenie páru z dvoch abstinujúcich ľudí, pretože "alkoholizmus je choroba nášho vnútra, emócií, ale aj ega. Máme čo robiť sami so sebou."

Lujza je napriek všetkému šťastná. "Dokážem si ľahšie poradiť s každodennými nástrahami a s pokorou prijímam starosti aj trápenie, čo som kedysi vôbec nevedela."

Všeobecná zdravotná poisťovňa a benefity: Príklad z inej oblasti

Na úplne inej úrovni, no s podobným problémom nejasných podmienok a odrádzania od čerpania, sa stretávame aj v oblasti zdravotného poistenia. Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) predstavila svoj benefitný produkt "Peňaženka zdravia," ktorý sa však stretol s kritikou kvôli zložitým podmienkam. Pôvodná požiadavka, aby poistenec vytvoril skupinu s minimálne tromi ďalšími ľuďmi a spoločným účtom, bola mnohými vnímaná ako absurdná a ako zámer poisťovne odradiť ľudí od čerpania benefitov.

Po troch týždňoch VšZP pristúpila k zmenám a spustila systém benefitov MINI pre jednotlivcov, pričom skupinová Peňaženka zdravia MAXI zostala v platnosti s tým, že je pre poistencov štedrejšia. Tento prípad ukazuje, ako môžu byť aj zdanlivo prospešné programy komplikované a neprístupné, čo môže viesť k frustrácii a nedôvere. Zatiaľ čo súkromné poisťovne ponúkajú benefity len pre jednotlivcov, VšZP sa snažila o solidárny prístup, avšak s problematickou realizáciou. Zmena v termíne vyplácania benefitov, z dvoch ráz ročne na neskorší termín po podaní žiadosti, tiež naznačuje snahu o zefektívnenie procesov, no zároveň vyžaduje od poistencov väčšiu trpezlivosť.

Hoci sa tieto dve témy - alkoholový škandál herca a benefity zdravotnej poisťovne - zdajú byť nesúvisiace, obe poukazujú na dôležitosť transparentnosti, pochopenia a ľudského prístupu v rôznych oblastiach života. V prípade závislosti je to cesta k zotaveniu a reintegrácii do spoločnosti, v prípade zdravotných benefitov je to zabezpečenie dostupnej a zrozumiteľnej starostlivosti pre všetkých.

tags: #abstinujuci #alkoholik #frantisek #mateja