História varenia piva na Slovensku siaha hlboko do minulosti, pričom mnohé regióny sveta začali svoju pivovarnícku éru pod taktovkou mníchov. Ani Slovensko nie je výnimkou. Už v 15. storočí sa varenie piva rozšírilo aj do malebných dolín Štiavnického pohoria. Srdcom tejto tradície sa stal Pivovar Vyhne, ktorého založenie sa datuje do roku 1473. Jeho pôvodnými zakladateľmi bol rád templárskych rytierov, no prvé pivo v tomto regióne začali variť jezuiti. Najstarší písomný doklad o existencii pivovaru pochádza z roku 1524, kedy kráľovná Mária udelila mestu Banská Štiavnica súhlas na varenie piva, pričom vyhniansky pivovar bol už vtedy označený ako "starý", čo potvrdzuje jeho skoršie založenie.
Počiatky a prvé výzvy
Počas 16. a 17. storočia sa majitelia pivovaru často menili. Neúplnosť archívnych materiálov nám síce neumožňuje presne zmapovať všetky osudy pivovaru, no vieme, že istý čas patril olomouckému pivovarníkovi Janovi Hubovi. Neskôr, od roku 1564, bol pivovar pod správou mesta Banská Štiavnica. V roku 1590 ho kúpil štiavnický valdburger Žigmund Weltzer, po ktorom sa majiteľkou stala grófka Montechcceliová, ktorá ho v roku 1630 predala. Presný dátum, kedy sa pivovar dostal do vlastníctva komorného grófa Hellenbacha, nie je známy. Avšak po konfiškácii jeho majetku v roku 1747 sa v zozname objavuje aj pivovar, ktorý opäť získalo mesto Banská Štiavnica.
Bohužiaľ, v tom istom roku sa pivovar stal obeťou ničivého požiaru a obnova výroby sa podarila až do roku 1765. S ohľadom na rastúci dopyt po pive sa správa mesta rozhodla pre výstavbu nového pivovaru s výrazne vyššou kapacitou. Po roku 1875 mesto začalo pivovar prenajímať, pričom konkrétne údaje o jeho prevádzke a výrobe piva v tomto období chýbajú.
Obnova a modernizácia za Kachelmana
Ďalšia tragédia postihla pivovar v roku 1893, kedy opäť vyhorel a celý komplex budov sa ocitol v zlom stave. Mesto už neprejavilo záujem o ďalšie investície a majetok predalo Karolovi Kachelmanovi, majiteľovi vyhnianskych strojární a zlievární. Podmienkou predaja bolo, že Kachelman nesmie pivovar využiť na iné účely. Nový majiteľ pristúpil k rozsiahlej modernizácii: postavil nové prevádzkové budovy, zmodernizoval strojové zariadenie a starý pivovar adaptoval pre potreby sladovne. V tomto období pivovar úspešne zásoboval nielen okolie Banskej Štiavnice, ale aj blízke Pohronie. Ročná kapacita pivovaru dosahovala 15 000 hektolitrov piva, avšak nebola plne využitá, nakoľko chudobnejšie obyvateľstvo v regióne si nemohlo dovoliť vyššiu spotrebu tohto nápoja.
V roku 1910 došlo k zmene firemného označenia na "Kachelman a spoločníci", pričom k pôvodnému majiteľovi pribudli Oskar Kachelman a Anton Medvecký. V tomto období sa primárne varilo 12-stupňové pivo, ale aj 14- a 9-stupňové varianty. V roku 1914 produkcia dosiahla 14 400 hektolitrov, čím sa výroba priblížila k plnej kapacite. Rozmach pivovaru však zastavila prvá svetová vojna.
Zlatá éra a povojnové zmeny
Po vzniku Československej republiky sa Kachelmanovci dostali do finančných ťažkostí a pivovar sa napokon prostredníctvom pôžičiek dostal do rúk Tatrabanky. V roku 1928 bola založená Účastinná spoločnosť Slovenské pivovary a sladovne Vyhne s akciovým kapitálom 1 milión korún, v ktorej banka vlastnila až 98 % akcií. Tatrabanka do modernizácie pivovaru masívne investovala, čo viedlo k rýchlemu zvýšeniu výroby. Už v roku 1930 produkcia presiahla 24 000 hektolitrov piva. Hospodárska kríza na začiatku 30. rokov však opäť spôsobila pokles odbytu aj výroby. Okrem bežných pív sa v tomto období vyrábalo aj tmavé pivo Gloria a špeciálne pivo Čierny kozel.
Druhá svetová vojna priniesla pivovaru značné ťažkosti. Vyrábal sa len jeden druh piva nižšej stupňovitosti. Po obsadení pivovaru nemeckou armádou bola výroba prerušená a obnovená až v septembri 1945. Povojnová rekonštrukcia umožnila v roku 1946 dosiahnuť ročnú výrobu 50 000 až 60 000 hektolitrov piva, čo však už nestačilo na pokrytie dopytu trhu.
Po znárodnení v roku 1948 prešiel pivovar viacerými reorganizáciami a častými zmenami názvu. Do roku 1952 niesol názov "Stredoslovenské pivovary a sladovne n.p.", v rokoch 1953 až 1958 "Pohronské pivovary n.p." a do roku 1960 patril pod Pivovary a sladovne n.p. Bratislava. V roku 1960 bol začlenený do podniku "Stredoslovenské pivovary n.p. Martin - závod Vyhne" a od roku 1963 pod "Stredoslovenské pivovary a sódovkárne Martin - závod Vyhne". Táto organizačná štruktúra pretrvala až do roku 1989, kedy vznikol štátny podnik Pivovary a sladovne š.p. Levice - pivovar Vyhne.
Privatizácia a nové značky
Rok 1991 znamenal pre pivovar ďalšiu etapu, kedy sa jeho majiteľom stala firma Hell s.r.o. Banská Štiavnica, ktorá sa neskôr transformovala na Hers s.r.o. V roku 1993 hrozilo, že tradícia varenia piva vo Vyhniach skončí, nakoľko kompetentným sa nepáčila poloha pivovaru a uvažovali o jeho zrušení. Napokon, v roku 1995, kúpil vyhniansky pivovar Eduard Rada za 200 miliónov korún. V priebehu nasledujúcich štyroch rokov prebehlo viacero významných modernizačných zásahov. Pripravovala sa aj výstavba novej várne s kapacitou 400 000 hektolitrov ročne. V tom období sa ročná kapacita pivovaru pohybovala okolo 250 000 hektolitrov, čím sa radil medzi stredné pivovary. V roku 1998 sa však vďaka ročnému výstavu zaradil do prvej šestky najsilnejších slovenských pivovarov, prekročil hranice regiónu a prenikol aj do najväčších obchodných sietí na Slovensku.
Pod vedením Eduarda Radu prešiel podnik významnými zmenami, ktoré sa odrazili na úspechu piva. K starej značke Sitňan pribudla v roku 1995 nová - Steiger. Tento krok sa ukázal ako mimoriadne úspešný, nakoľko značka Steiger si rýchlo získala obľubu u pivárov po celom Slovensku. V roku 1996 došlo k zmene názvu nosnej značky piva "Vyhniansky ležiak" na dnešný Steiger, ktorý reflektuje spätosť s regionálnou tradíciou baníctva a odkazuje na jednu z najvýznamnejších funkcií v bani - banský majster (steiger).
EXKLUZÍVNE V ZÁKULISÍ: Produkčný pivovar Lanius Trenčín! + Veľký TEST 8 PÍV 🍺
V roku 2002 sa vo Vyhniach plánovali nové investície s cieľom rozšíriť ročnú kapacitu z 300 000 na 550 000 hektolitrov piva ročne. Realizácii týchto plánov však zabránil pokles predaja. Podpisovala sa pod ne zvýšená spotrebná daň za pivo, ale aj intenzívny konkurenčný boj. Tlak zo strany konkurencie viedol k rozhodnutiu prijať kapitál najprv od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V roku 2006 sa Eduard Rada (vlastniaci minoritný podiel) z pivovaru stiahol.
Moravská akvizícia a súčasnosť
Väčšinovým vlastníkom pivovaru sa stala spoločnosť Endemit so sídlom v Londýne, ktorá mala väzby aj na spoločnosť PSM (vlastniacu pivovary a značky Holba, Litovel a Zubr). Táto spoločnosť sa stala menšinovým (10%-ným) vlastníkom pivovaru vo Vyhniach. V roku 2007 došlo k oficiálnej premene názvu na Pivovar STEIGER a.s., čím sa jednoznačne potvrdila spolupatričnosť k banskoštiavnickému regiónu.
V súčasnosti patrí pivovar s ročným výstavom (hoci nenaplneným, deklarovaný výstav je niečo málo pod 200 000 hl) 250 000 hl piva medzi stredné pivovary na Slovensku. Jeho trhový podiel sa pohybuje medzi 6 až 10 %.
Vlani (pred dátumom článku) pivovar vo Vyhniach kúpila moravská skupina PMS Přerov, do ktorej patria aj známe české pivové značky Zubr, Litovel a Holba. Spolu so Steigerom táto skupina vyprodukuje takmer milión hektolitrov piva ročne.
Spolupráca s mestom Banská Štiavnica
Už niekoľko rokov úspešne funguje nadštandardná spolupráca medzi mestom Banská Štiavnica a pivovarom STEIGER, a.s., Vyhne. Táto spolupráca vychádza z dávnej spoločnej baníckej minulosti a tiež z faktu, že mesto Banská Štiavnica v histórii pivovar niekoľkokrát vlastnilo a striedalo sa v jeho vlastníctve so súkromnými majiteľmi. Bohatí mešťania Banskej Štiavnice si vyhnianske pivo pochutnávali ešte pred objavením Ameriky.
Na bohatej histórii a príslušnosti k regiónu je založená aj súčasná profilácia značky STEIGER. V roku 2007 začal pivovar s rebrandingom, postaveným na legende o nájdení zlatej a striebornej rudnej žily Spitaler v Banskej Štiavnici. V pečati pivovaru sú teraz zobrazené dve jašteričky, ktoré nahradili templárskeho rytiera, čím sa nadviazalo na tradíciu varenia piva vo Vyhniach. Pivovar STEIGER má tradičné väzby na Banskú Štiavnicu a dve jašteričky sú aj jej symbolom. Aj keď zlato a striebro sa už zo zeme nevyťažilo, legenda o zlatom poklade pokračuje v zlatistom pive STEIGER z Vyhní. Názov STEIGER je tiež spätý s baníckym slangom, keďže znamená banský majster. Spojenie s baníckou tradíciou vyjadruje aj latinský nápis DA DEUS FORTUNAE (DAJ BOH ŠŤASTIA) na pečati pivovaru.
Na viacerých akciách organizovaných mestom nechýba ani v súčasnosti zlatistý pivný mok z Vyhní. Pivovar STEIGER ho sponzorsky dodáva na základe zmluvy o reklame. V roku 2009 mesto Banská Štiavnica prostredníctvom rôznych podujatí propagovalo pivovar STEIGER, vrátane "Budenia sitnianskych rytierov", "Majstrovstiev Slovenska v bleskovom šachu - Open Steiger", "Živého šachu", "Letného kina v Amfiteátri", "Filmového klubu Oko", "Nezabudnutých remesiel", "Festivalu folk & world music", "Štyroch živlov" a "Salamandrových dní". Mesto taktiež propagovalo pivovar na ďalších kultúrnych podujatiach, kde bol umiestnený aj logo Pivovaru STEIGER, a.s. na propagačných materiáloch. V závislosti od výšky podpory bolo logo pivovaru umiestnené aj na materiáloch k festivalu Jazznica a Trať mládeže. Počas uvedených akcií sa v priestoroch konania ponúkali produkty Pivovaru STEIGER. Mesto ako protihodnotu získalo od pivovaru finančnú aj tovarovú podporu.
Podľa oficiálneho vyhodnotenia "Spolupráce medzi pivovarom STEIGER a mestom Banská Štiavnica za rok 2009" navštívilo podujatia, ktoré podporil pivovar STEIGER, spolu 15 - 17 000 návštevníkov. Logo pivovaru sa ocitlo na všetkých propagačných materiáloch, ktoré súviseli s kultúrnym letom v regióne, ako aj na materiáloch k jednotlivým akciám. Pivovar ako partner bol zakomponovaný aj do dvoch rozhlasových kampaní v rádiu Expres (spolu 25 spotov). Logo pivovaru sa podarilo dostať aj do akcií nad rámec zmluvy - Jazznica, Trať mládeže. Okrem toho boli z prostriedkov získaných zo sponzorstva (najmä piva) prevzaté plnenia pivovaru smerom k akciám Banskoštiavnicko-hodrušského baníckeho spolku, čo zefektívnilo spoluprácu. Banner s logom pivovaru bol zároveň počas celého leta zavesený priamo v centre Banskej Štiavnice, na budove Rubigallu. Kultúrne leto v Banskej Štiavnici sa aj zásluhou pivovaru zaradilo medzi najúspešnejšie v histórii. Dokument zároveň obsahuje námety na budúcu spoluprácu, vrátane udržania výšky príspevku na úrovni z roku 2009, aj napriek náročnej dobe. Mesto na oplátku ponúka rozšírenie spolupráce o ďalšie zaujímavé aktivity.
Moderné balenia a kvalita
V máji (pred dátumom článku) začal pivovar STEIGER, a.s., Vyhne expedovať svoju desiatku "STEIGER CLASSIC" 10% (objem alkoholu 4,1%) do veľkoobchodných reťazcov aj v novom balení - 1,5 litrových PET fľašiach. Predchádzalo tomu testovanie v regióne od začiatku roka 2010, ktoré sa stretlo s pozitívnym ohlasom. Vedúci marketingu pivovaru Emil Mihálik uviedol, že zákazníci si obľúbili tento druh obalov, a preto im pivovar vyšiel v ústrety. Pri vývoji PET fliaš sa kládol dôraz na úžitkové hodnoty, ako je pevná, nedeformovateľná etiketa, možnosť kvalitného uchopenia fľaše a praktická manipulácia. PET fľaše sú vyrobené z kvalitného plastu, neprepúšťajú kyslík, lámu slnečné žiarenie, sú odolné voči pádom a majú dobrú stabilitu. Zákazníci majú istotu, že aj v novom obale dostanú kvalitný produkt, pričom hlavnou výhodou je práve obsah. Aj pri tomto obale ponúka pivovar vysokú kvalitu klasicky vareného a dobre uležaného piva za prijateľnú cenu.
Cieľom predaja piva STEIGER v PET fľašiach nie je dobýjanie nových trhov, ale snaha vyhovieť zákazníkovi a povinnosť byť na trhu s kvalitným produktom v kvalitnom obale, ktorý si žiada. PET balenie je určené hlavne na konzumáciu v kolektíve mimo domova, skôr v exteriéri a prírode. Prínosy PET balenia pre zákazníka sú už dostatočne overené - či už ide o opätovnú uzatvárateľnosť, nerozbitnosť, alebo väčší objem. Pridanou hodnotou piva STEIGER je jeho výroba klasickými postupmi z najkvalitnejších surovín s dostatočne dlhým ležaním. Náročná klasická výroba varením každej stupňovitosti zvlášť, s otvoreným kvasením v spilkách a dlhodobým zrením v ležiackych pivniciach je pre pravú pivnú chuť nenahraditeľná. Takáto výroba spája všetky pivá, ktoré STEIGER vyrába vo Vyhniach, ale aj dováža a distribuuje vo svojej sieti. Kvalita pri zachovaní rozumnej ekonomiky by sa mala z dlhodobého hľadiska vyplatiť.
Finančné výsledky a predajné čísla
Objem predaja všetkých pív distribuovaných pivovarom STEIGER za prvý štvrťrok 2010 dosiahol spolu 51 623 hektolitrov (hl), čím sa v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2009 zvýšil na 102 percent. Ziskovosť firmy sa zvýšila ešte viac. V marci 2010 predal vyhniansky pivovar o 65 percent pív viac ako vo februári. Rast bol zaznamenaný pri všetkých značkách a dokonca pri všetkých baleniach. Pivovar STEIGER je významným distribútorom importovaných značiek Budvar, Zubr a Litovel na slovenskom trhu, a nie len pri STEIGRI, ale aj pri všetkých týchto importovaných značkách došlo k medziročnému nárastu predaja. Toto sa považuje za dôkaz, že slovenskí pivári si po hlbšom siahnutí do vrecka viac všímajú a zvažujú chute pív, pričom hľadajú prirodzenú, horkastú a hlavne plnú chuť s doznievaním všetkých prírodných surovín. Toto je spojujúci prvok všetkých pív, ktoré pivovar vyrába, ale aj dováža a distribuuje vo svojej sieti.
STEIGER si aj v krízovom roku 2009 udržal ziskové hospodárenie a dokonca zvýšil celkové tržby zo 14,07 mil. eur na 14,14 mil. eur, pri výstave 180 000 hl piva z vlastnej produkcie. Sľubný prvý štvrťrok 2010 signalizoval prelomenie krízy. Pivovar STEIGER vlastní na slovenskom trhu najbohatšiu ponuku sortimentu pív, vyrobených vo vlastnom pivovare, aj distribuovaných značiek iných pivovarov.
STEIGER je najstarším slovenským pivovarom s bohatou tradíciou a takmer nepretržitým varením od roku 1473. Pivo sa v ňom varí na najmodernejších výrobných zariadeniach, ale stále klasickým postupom otvoreného a dlhodobého kvasenia. Dvojstupňové kvasenie v spilkách a ležiackych tankoch, s dlhodobým ležaním, dáva pivu jedinečnú, vyvážene horkastú chuť. STEIGER je čisto prírodný produkt, uvarený z pramenitej vody zo Štiavnických vrchov, kvalitného moravského jačmenného pivovarníckeho sladu a najlepšieho chmeľu zo žateckej oblasti.
Reklamné kampane a marketing
V roku 2010 odštartovala reklamná kampaň na značku STEIN, ktorú vytvorilo kreatívne štúdio SOFIAN. Kampaň s rozpočtom 60 000 eur bola zameraná na klasicky varené pivo ako odpoveď na unifikovanú chuť europív. Heslo kampane znelo: "Pivo, ktoré sa na nič nehrá." STEIN bol prezentovaný na pozadí troch profesií evokujúcich klasickú ťažkú mužskú prácu (hasič, zvárač a sústružník), s posolstvom, že po tvrdej práci si každý rád dopraje uvoľňujúce osvieženie. Obchodný manažér STEINU Vratko Krošlák zdôraznil, že pivo je varené klasickým spôsobom s 60-dňovým dozrievaním, aby konzumentom dopriali nezameniteľnú chuť skutočného poctivého piva. Kampaň mala za cieľ posunúť pivo bližšie k zákazníkom a ukázať cieľovú skupinu. Zdôrazňovalo sa, že STEIN ponúka najlepšiu kombináciu ceny a kvality na trhu.
Značka STEIN má jednu z najdlhších histórií na Slovensku - 137 rokov, a je neodmysliteľnou súčasťou pivného trhu a trvalou hodnotou Bratislavy. Pivo STEIN je vyrábané z prvotriednych surovín, spracované špičkovými technológiami a uvarené podľa pôvodnej receptúry z roku 1873. Mediálny mix kampane zahŕňal ochutnávky, e-marketingové spoty, redesign web stránky, bigboardy, bilbordy a citylighty s témami spomínaných profesií. Využili sa aj rozhlasové spoty, súťaže a čítané oznamy v rádiách, reklama na držadlách v mestskej a prímestskej doprave, LCD plochy v električkách a veľkoplošný banner. V printových médiách bola využitá vkladačka v denníku ŠPORT.
Pivovar STEIGER, a.s., Vyhne, dokončil koncom roka 2009 dvojročnú kompletnú obmenu všetkých štandardných P.O.S. (points of sale) materiálov, ktorým teraz dominuje motív dvoch jašteričiek, nahradzujúcich predchádzajúci motív templárov. Posledným P.O.S. materiálom s novou grafikou boli v decembri 2009 dodané nové podpivníky. STEIGER vynaložil v roku 2009 na propagáciu o 10 percent viac prostriedkov ako v roku 2008, čo predstavovalo viac ako 10 percent tržieb z predaja.
P.O.S. materiály predstavovali silný nástroj novej komunikácie profilácie značky STEIGER, nastúpenej v roku 2007. Tieto reklamné pútače boli umiestnené priamo na miestach predaja. Tvorivé riešenie jednotného dizajnu z nových kvalitných materiálov sa zhodovalo s reklamnými posolstvami šírenými v elektronických a tlačových médiách a na veľkoplošných plagátoch. Zmena loga a pečate s motívom jašteričiek bola spustená v roku 2007, spolu s kampaňou so sloganom "STEIGER - čisto prírodné zlato". Postupne boli na trh uvedené sady nových sklenených pohárov, plastových nosičov reklám, ponukových tabúľ, plechových tabúľ s historickou listinou a legendou o jašteričkách. Reštaurátorov a krčmárov potešili nové plechové podnosy, sady obrusov, podpivníkov, nálepiek na výčapné terčíky a otvárač. Pre sezónnych návštevníkov boli pripravené slnečníky s novým imidžom a personál dostal sady oblečení. Autorom nového dizajn manuálu bol dizajnér Vladimír Kovařík, M.A. z Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne.
Pivovar vo Vyhniach je významným distribútorom importovaných značiek Budvar, Zubr a Litovel na slovenskom trhu a okrem toho vyrába vlastné i privátne pivá na čele so značkou STEIGER.
Napriek tomu, že bratislavský Stein, druhý najstarší slovenský pivovar, už nevarí pivo a jeho budova bude zbúraná, značka Stein na trhu nezanikne. Bude sa naďalej vyrábať v réžii moravskej pivovarníckej skupiny PMS Přerov, ktorá prevádzkuje aj pivovar Steiger vo Vyhniach. Sudové pivo Stein by sa malo vyrábať v jednom z moravských pivovarov skupiny PMS (v Přerove, Litovli alebo Hanušoviciach), zatiaľ čo Steiger Vyhne by mal zabezpečiť výrobu fľaškového Steinu. Predpokladá sa, že presunom výroby piva Stein do vyhnianskeho Steigra sa výroba nezvýši nad hranicu 200 000 hektolitrov piva. Zhruba po dvoch až troch rokoch od zbúrania starého pivovaru Stein sa plánuje návrat výroby piva Stein do Bratislavy, kde developerská skupina Orco Property Group plánuje postaviť malý pivovar s reštauráciou.