Užívanie návykových látok predstavuje vážny spoločenský problém s ďalekosiahlymi následkami, ktoré sa netýkajú len samotného užívateľa, ale aj jeho okolia. Sem patrí poškodzovanie zdravia, ako aj právne, sociálne a iné následky pre užívateľa drog a jeho blízkych. Vzhľadom na komplexnosť problému je kľúčové zamerať sa na preventívne aktivity, ktoré majú za cieľ nielen predchádzať vzniku závislostí, ale aj minimalizovať ich dopady. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi prevencie, od všeobecných stratégií až po konkrétne opatrenia a úlohu jednotlivých aktérov.
Stratégie prevencie: Od všeobecnej po indikovanú
Prevencia užívania návykových látok nie je jednorozmerná. Naopak, vyžaduje si komplexný prístup, ktorý zohľadňuje rôzne úrovne rizika a cieľové skupiny. Všeobecne sa stretávame s tromi hlavnými stratégiami:
- Všeobecná prevencia: Táto stratégia sa zameriava na celú populáciu s cieľom oddialiť užívanie drog na neskoršiu dobu. Jej cieľom je zvýšiť povedomie o rizikách spojených s návykovými látkami a podporiť zdravý životný štýl u všetkých jedincov, bez ohľadu na ich aktuálne skúsenosti s drogami.
- Selektívna prevencia: Stratégie selektívnej prevencie sa zameriavajú na podskupiny z celkovej populácie, ktoré sú považované za rizikové pre užívanie návykových látok na základe ich príslušnosti ku konkrétnej skupine. Príkladom sú deti z rozvrátených rodín, alebo mladí ľudia, ktorí sa pohybujú v prostredí s vyšším výskytom užívania drog. Cieľom je poskytnúť týmto skupinám cielenú podporu a intervencie.
- Indikovaná prevencia: Indikovaná prevencia sa zameriava na jedincov, u ktorých sa prejavuje užívateľské správanie na subklinickej úrovni, ktoré je stále v rámci rozmedzia správania adolescentov. V tomto prípade ide o včasnú intervenciu u osôb, ktoré už vykazujú určité náznaky problémového správania, ale ešte nie sú plne závislé.
Realizovanie rôznych preventívnych aktivít, programov a projektov je kľúčové pre úspešnú prevenciu. Tieto aktivity sú cielené na rôzne skupiny, ako sú deti a mládež, ženy a matky s deťmi, a osoby vo výkone trestu. Súčasťou týchto snáh je aj realizácia výskumov, prieskumov, zber údajov a dát, monitoring, ale aj vzdelávanie kvalifikovaného odborného personálu.
Rizikové skupiny a preventívne aktivity Policajného zboru
Žiaci základných škôl a študenti stredných škôl predstavujú rizikovú skupinu vo vzťahu k drogám. Táto skupina je ovplyvniteľná rôznymi skupinami osôb v okolí, ktorí ich môžu naviesť na užívanie drog. Policajný zbor Slovenskej republiky vykonáva preventívnu činnosť zameranú na elimináciu užívania drog mládežou. Táto činnosť je vykonávaná na základných školách, stredných školách, centrách voľného času, rôznych mládežníckych kluboch. V letných mesiacoch je táto činnosť zameraná na letné tábory.
Policajní preventisti sa pri svojej činnosti snažia žiakom a študentom priblížiť riziká, ktoré so sebou užívanie drog prináša, a informovať ich, aký majú drogy vplyv na ich zdravie a ďalší vývoj. Jedným z úspešných preventívnych projektov v rámci programu Európskej komisie „Predchádzanie a boj proti trestnej činnosti“ bol preventívny projekt pod názvom „Tvoja správna voľba“. Cieľom projektu bola eliminácia trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok, informovanie o škodlivosti ich užívania so zameraním na tabak, alkohol, marihuanu a iné drogy.
Policajný zbor tiež vykonáva preventívne aktivity na tému „Nelegálne drogy, drogová trestná činnosť“, ktoré sú spojené s ukážkami práce služobného kynológa so služobným psom cvičeným na vyhľadávanie nelegálnych drog. Tieto aktivity sú veľmi zaujímavé pre žiakov a študentov základných a stredných škôl.
Ako zistiť, že policajt z K9 hľadal drogy?
Alkohol, drogy a trestná činnosť: Úzka spätosť
Užívanie drog, či už legálnych (napr. alkohol) a nelegálnych (napr. pervitín, kokaín, heroín), a trestná činnosť sú úzko späté. Pomerne vysoký počet trestných činov násilného a mravnostného charakteru bol spáchaný pod vplyvom legálnych alebo nelegálnych drog. Človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu alebo iných drog, má zvýšené sebavedomie, stráca strach z kohokoľvek a z čohokoľvek, nepozná žiadnu autoritu, je veľmi výrečný, avšak hlboko klesajú jeho pozorovacie, úsudkové a ovládacie schopnosti.
Ďalšou kategóriou je výroba, predaj nelegálnych drog. Hlavnou aktivitou na zníženie tejto trestnej činnosti sú obmedzenie ponuky (produkcia a distribúcia) a obmedzenie dopytu (konzumácia) drog tak, aby sa potenciálny spotrebiteľ nestal zákazníkom drogového trhu.
Letné obdobie a zvýšené riziko závislostí
Obdobie letných prázdnin predstavuje pre deti a mladých dospievajúcich rizikové obdobie z hľadiska závislostí. Dôvodom je väčšie množstvo voľného času bez dozoru, spoločenské aktivity a festivaly, ktoré zvyšujú expozíciu drogám. Rekreačné užívanie alkoholu a drog je s letom u tejto časti populácie spojené. Odborník na liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica upozorňuje, že ide aj o sezónu dozrievania outdoorovej marihuany, čo zvyšuje dostupnosť drog.
Alarmujúce štatistiky a trendy potvrdzujú tieto obavy. Výskum realizovaný v rokoch 2011 - 2017 pod záštitou Univerzity New York a Kolumbia zistil, že experimentovanie a zoznámenie sa s drogami, ako aj výskyt akútnej intoxikácie, sú v lete výrazne pravdepodobnejšie. Svetová správa o drogách z roku 2022 uvádza, že v roku 2020 užívalo drogy približne 284 miliónov ľudí vo veku 15 - 64 rokov, čo predstavuje 26 % nárast oproti predchádzajúcemu desaťročiu.
Užívanie drog má rozsiahle negatívne následky, vrátane zdravotných, sociálnych a trestno-právnych problémov. Nelegálne trhy s drogami majú tiež vplyv na životné prostredie. Napríklad, uhlíková stopa 1 kilogramu kokaínu je 30-krát väčšia ako stopa kakaových bôbov.
Na Slovensku v roku 2020 podstúpilo liečbu pre užívanie drog 2 927 osôb, čo predstavuje 53,6 osôb na 100 000 obyvateľov. Najpočetnejšie skupiny liečených užívateľov drog boli mladí dospelí vo veku 30 - 39 rokov (1 044 osôb) a 20 - 29 rokov (984 osôb). Pozitívnym trendom je mierny pokles počtu liečených vo vekovej skupine 0 - 19 rokov a vo vekovej skupine 20 - 29 rokov po roku 2017. Predpokladá sa, že minimálne štvrtina dospelej populácie v Európskej únii (vyše 80 miliónov dospelých) niekedy v živote užila drogu.
Faktory ovplyvňujúce užívanie návykových látok zahŕňajú spoločenský tlak (trávenie času s kamarátmi a nové sociálne kontakty zvyšujú riziko stretnutia s ľuďmi, ktorí užívajú drogy alebo pijú alkohol) a zvýšenú dostupnosť na podujatiach ako letné festivaly a koncerty.
Úloha rodiny v prevencii
Rodina je základnou bunkou spoločnosti a prevencia by mala vychádzať aj odtiaľto. Výchova detí je jedným zo spôsobov naplnenia života človeka. V rodinnom prostredí sa formuje charakter, postoje k ľuďom, práci a spoločnosti. Dieťa získava prvé informácie o alkohole, drogách a závislostiach od svojich rodičov.
Rodičia môžu minimalizovať riziko začatia užívania návykových látok u svojich detí počas letného obdobia. Je dôležité:
- Zaujímať sa: Uistiť sa, že vy alebo iná dospelá zodpovedná osoba je prítomná alebo má dohľad nad letnými aktivitami detí.
- Monitorovať: Mať vedomosť o tom, kde a s kým vaše deti trávia voľný čas, ak nemôžete byť fyzicky prítomní.
- Stanoviť očakávania: Rozprávať sa s deťmi o pravidlách a očakávaniach ohľadom správania a hovoriť im o následkoch užívania návykových látok.
- Byť vzorom: Zamerať sa na odstránenie rizikových činiteľov v rodine. Dospelí by nemali konzumovať tabak, alkohol a iné návykové látky.
Konkrétne kroky pre rodičov zahŕňajú:
- Hovorte s deťmi o alkohole už od útleho veku: Deti by mali mať informácie o alkoholických nápojoch a ich vplyve na organizmus. Je dôležité hovoriť reálne a nezastrašovať ich.
- Venujte deťom čas a pozornosť: To je najlepší spôsob, ako predchádzať konzumácii alkoholu a iným problémom. Pravidelne komunikujte, organizujte spoločné akcie a ponúkajte alternatívne zážitky.
- Buďte osobným príkladom a vzorom: Vytvárajte rodinnú pohodu. Často rodinná kríza privedie dieťa k alkoholu alebo inej droge.
- Prispôsobte výchovné metódy vývinovým osobitostiam detí v puberte: Založte vzťah na priateľstve a dôvere a nahraďte autoritu prívetivým dialógom.
- Zaujímajte sa o dôvody, ktoré dieťa nabádajú, aby siahalo po alkohole.
- Buďte priateľmi nielen vlastných detí, ale aj ich kamarátov.
- Posilňujte sebadôveru detí: Niektorí adolescenti konzumujú alkohol preto, aby vyzerali dospelo, vyrovnali sa ostatným, alebo upútali pozornosť.
Prevencia závislostí: Komplexný prístup a vzdelávanie
Závislosť vzniká postupne, je to proces, nie stav. Závislý stráca vnútornú slobodu a možnosť voľby. Prevencia je esenciálna. Snažme sa k mladému človeku pristupovať so snahou o otvorenú a rovnocennú diskusiu, na princípe empatie a rešpektu s cieľom porozumieť jeho vnútornému svetu.
Doc. PhDr. Mária Bratská, CSc. zdôrazňuje dôležitosť učiť sa konať a prehlbovať schopnosť tvorivo zasahovať do svojho prostredia. Je presvedčená, že poslaním psychológov v spolupráci s ďalšími odborníkmi je pomáhať ľuďom poznať podstatu záťažových situácií, odhaľovať silné stránky človeka a jeho osobnostné zdroje, realistické vnímanie seba samého a rozširovať účinné stratégie zvládania záťaže, čo vedie ku konštruktívnemu riešeniu a prevencii látkových a nelátkových závislostí.
Kombinácia mnohopočetných stratégií pôsobiacich na určitú cieľovú skupinu (škola, rodina, vrstovníci, komunita, masmédiá) je kľúčová. Dôležitá je kontinuita pôsobenia a systematickosť plánovania. Jednorazové prednášky a celoštátne kampane nie sú príliš efektívne. Cielenosť a adekvátnosť informácií a foriem vzhľadom na cieľovú populáciu a jej demografické a socio-kultúrne charakteristiky sú nevyhnutné. Prepojenosť prevencie zneužívania nelegálnych drog a prchavých látok a prevencie problémov spôsobených alkoholom a tabakom je tiež dôležitá. Skorý začiatok preventívnych aktivít, ideálne už v predškolskom veku, je vysoko odporúčaný.
V primárnej prevencii je vhodný prístup podpora sebadôvery, aktivity a hodnotných záujmov, kontinuálny proces, zameranie na zmenu postojov a správania, živé (interaktívne) učenie, využívanie smerodajných vzorov, otvorená diskusia a zapojenie do života miestnej komunity, pričom realizáciu riadia kvalifikovaní odborníci.
Prof. PhDr. Michal Miovský, PhD. upozorňuje, že podpora prevencie závislostí v oblasti vzdelávania a vedy je v Česku i na Slovensku zatiaľ veľmi malá. Médiá sa tejto tematike venujú skôr okrajovo. Je dôležité si uvedomiť, že prevencia sa týka všetkých detí a mládeže, nielen tých zraniteľných.
V praxi sa stretávame s množstvom preventívnych programov, z ktorých väčšina je neotestovaná. Používajú sa preventívne programy, o ktorých nevieme, či sú funkčné, bezpečné alebo či nemajú opačný efekt. Primárna prevencia si vyžaduje odbornosť a spoluprácu medzi univerzitami.
Konkrétne preventívne aktivity, ako napríklad prednášky "Pravda o drogách", sa už stretli s úspechom. Od septembra sa týchto prednášok zúčastnilo už viac ako 6 000 žiakov na základných a stredných školách. Cieľom týchto prednášok je odovzdať žiakom úplné a správne informácie o tom, ako drogy ovplyvňujú fungovanie tela a mysle človeka.
Školský systém ako platforma prevencie
Problematike v oblasti primárnej prevencie sociálno-patologických javov je v oblasti školstva dlhodobo venovaná pozornosť. Podľa Ondrejkoviča (2000, s.7) nejestvujú dva rovnaké prípady vzniku drogovej závislosti. Užívatelia drog to robia z rôznych dôvodov: ako úmyselné porušovanie noriem, na vyrovnávanie záťažových situácií, ako cestu k rovesníkom, ako výraz osobného štýlu, alebo ako demonštráciu vlastnej dospelosti či nezávislosti. Poznať odlišné charakteristiky miery a frekvencie užívania drog môže napomôcť pri následnom stanovovaní efektívnych preventívnych krokov.
Užívanie drog bežnou populáciou (najmä mladými ľuďmi) nepostupuje zásadne v smere od abstinencie k závislému užívaniu. Je dôležité si uvedomiť, že prevencia sa týka všetkých detí a mládeže, nie len tých zraniteľných.
Účinná prevencia má ovplyvniť správanie zamerané na podporu zdravia. Odporúčaným východiskom komplexnej preventívnej stratégie školy je analýza podmienok, prostredia (konkrétnej) školy, za pomoci ktorej sa získajú podklady k jej príprave a tiež k výberu (aktuálnych) cielených preventívnych) aktivít. Dôležité je, aby do procesu analýzy bola zapojená celá škola a aby bola jej dôležitosť definovaná a podporovaná vedením školy. Ako podpora stratégie školy v prevencii by mali byť uvedené aj možnosti, ktoré poskytuje škola pre minimalizáciu prejavov rizikového správania, napr. dopravná výchova, zdravý životný štýl, rešpektovanie autorít, dodržiavanie školského poriadku, prevencia šikanovania, kyberšikanovania, bezpečného správania sa na internete, zvyšovanie právneho povedomia, a predchádzanie drogovým závislostiam (zameranie na alkohol a cigarety).
Je vhodné zakomponovať do preventívnej stratégie školy aj program zameraný na osobný a sociálny rozvoj, resp. výcvik v sociálno-komunikačných zručnostiach vedený odborníkmi, pretože má predpoklady pozitívne ovplyvniť najmä klímu školy. Mali by mať možnosť ho absolvovať nielen žiaci, ale aj pedagógovia. Osobitnú pozornosť a pomoc je potrebné venovať deťom/žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorí predstavujú v tomto ohľade zraniteľnú skupinu.
Novodobé závislosti a potreba adaptácie prevencie
Základné charakteristiky novodobých nelátkových závislostí sú podľa J. Benkoviča (2008, s. 8) podobné zatiaľ najznámejšej nelátkovej závislosti, poruche návykov a impulzov - patologickému hráčstvu. Pod diagnózou návykové a impulzívne poruchy v zmysle Medzinárodnej klasifikácie chorôb (posledná 10.) patria problémy s kontrolou v jednotlivých činnostiach - hry (pri gamblingu), práce (pri workoholizme), nakupovania (pri shopoholizme) atď.
New addictions (nové, novodobé závislosti) - sú závislosťami všetkého druhu, pri ktorých chemické látky nehrajú významnú úlohu. Youngová (1998, cit. podľa P. Vondráčkovej a J. Hupková, I. - Liberčanová, K., 2012, s. 135) definuje závislosť od počítača, ktorou označuje najčastejšie nadmerné hranie počítačových hier. Niektoré typické rysy nutkavého nakupovania podľa K. Nešpora sú (In Hupková, I. - Liberaanová, K., 2012, s. 139): výskumné štúdie poukázali na rovnakú frekvenciu výskytu shopingholizmu u mužov aj žien. Interpohlavné rozdiely sú viditeľné iba v zameraní na to, čo nakupujeme.
Psychiater Ľ. Nábělek (2008, s.11) uvádza, že za praotca diagnózy sexuálnej závislosti sa považuje nemecký psychiater Richard von Krafft-Ebing. Opísal ju takto: „Ide o nutkavé sexuálne správanie, keď sexuálna túžba jedinca je abnormne zvýšená a táto osoba myslí iba na sexuálne potešenie, nezaujíma sa o žiadne iné záležitosti vo svojom živote ako o sex, sleduje iba vlastné sexuálne uspokojenie bez ohľadu na to, aký to má vplyv na jej život, bez ohľadu na morálne normy a právne dôsledky“ (In Hupková, I. - Liberčanová, K., 2012, s. 63). Títo ľudia sú ovládaní nutkavou túžbou po sexuálnych aktivitách, presýtení myšlienkami na sex na úkor iných záujmov a povinností. Postupom času sa mnohí snažia prestať, obmedziť závislostné správanie, no zistia, že ho už nedokážu ovládať. Vtedy nezriedka nastupujú pocity hanby, ľútosti, výčitiek a zlosti.
O poruche príjmu potravy, presnejšie poruche príjmu jedla alebo tiež závislosti od jedla hovoríme vtedy, „ak jedlo používame na riešenie emocionálnych problémov; myšlienky spojené s jedlom, prípadne diétou a telesnou hmotnosťou sa stávajú dôležitejšími než všetko ostatné; ide o pravé návykové správanie sprevádzané chorobnými vlastnosťami, ktoré vyžadujú liečbu“ (Hartl - Hartlová, 2000, s. 432). Podľa MKCH-10 patria poruchy príjmu potravy (PPP) do kategórie F-50 - Poruchy správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi. Poruchy príjmu potravy patria medzi typické bio-psycho-sociálne poruchy, ktoré vznikajú súhrou viacerých faktorov, ako sú emocionálne a osobnostné faktory, sociálne faktory, medzi ktorými majú osobitné miesto rodinné požiadavky a nároky, ale aj vplyv dedičnosti, biologické činitele a kultúrne vplyvy.
Novodobý fenomén komunikačných závislostí však číha na ľudí všetkých vekových kategórií. Veď už aj niektoré deti predškolského veku, ale tiež mnohí starí rodičia vlastnia mobilný telefón. Významné a nezastupiteľné miesto v primárnej prevencii, tiež v krízovej intervencii (pri predchádzaní, ale aj účinnom riešení) uvedených problémov detí a mládeže má okrem rodiny aj celá sieť profesionálov v pomáhajúcich profesiách.
Primárna prevencia látkových, nelátkových závislostí a ostatných sociálno-patologických javov tvorí integrálnu súčasť výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach. Prevencia by sa mala sústrediť na kvalitné celoročné preventívne pôsobenie a realizáciu aktivít na podporu zdravia, zdravého spôsobu života a podporu protektívnych faktorov vývinu osobnosti detí a žiakov, na vzdelávanie pedagógov. Akcentovanie systému dlhodobých, kontinuálnych aktivít prevencie na rozdiel od neefektívnych jednorazových akcií (napr. jednorazové prednášky, besedy, osveta, resp. kampane) je kľúčové.
Výchova a všetky aktivity zamerané na harmonický rozvoj osobnosti sú najvýznamnejšími krokmi, ktoré by sa mali realizovať v primárnej prevencii drogových závislostí, smerovanej do rámca zdravého životného štýlu v zmysle telesného, psychického a sociálneho zdravia.
Utopická vízia alebo dosiahnuteľný cieľ?
Predstavte si mesto bez drogových dílerov, bez strachu z prepadu alebo znásilnenia, bez šikanovania v školách, kde si ľudia navzájom pomáhajú a riešia spory bez násilia. Zdá sa to ako utópia? Možno áno, ale aj malý krok k tomuto ideálu má zmysel. Prevencia je silná zbraň proti zlu. Záleží len na nás, ako jej budeme rozumieť a ako sa naučíme s ňou narábať tak, aby nám všetkým pomohla.
tags: #preventivne #aktivity #alkohol