Výroba piva je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas, precíznosť a dodržiavanie tradičných postupov. Hurbanovský pivovar, ktorý je súčasťou globálneho koncernu HEINEKEN Slovensko, predstavuje moderný výrobný komplex s dlhoročnou tradíciou. Pochopenie dĺžky výrobného cyklu piva si vyžaduje nahliadnutie do jednotlivých fáz procesu, od základných surovín až po finálny produkt pripravený na konzumáciu.
História a súčasnosť Hurbanovského pivovaru
História pivovaru v Hurbanove siaha do šesťdesiatych rokov minulého storočia, kedy bola vďaka výhodnej polohe, priaznivým klimatickým podmienkam a dostupnosti kvalitných surovín - jačmeňa a vody - postavená sladovňa a následne aj samotný pivovar. Výroba piva sa začala v roku 1969. Hurbanovo sa tak stalo pomyselným centrom slovenského pivovarníctva. V priebehu rokov prešiel pivovar mnohými modernizáciami a inováciami, najmä po vstupe holandskej spoločnosti Heineken v roku 1995. Dnes je hurbanovský pivovar najväčším a najmodernejším na Slovensku s ročnou kapacitou až dva milióny hektolitrov. Sladovňa v Hurbanove je zároveň najväčšou a najmodernejšou v strednej a východnej Európe.
V Hurbanovskom pivovare sa varia nielen tradičné slovenské značky ako Zlatý Bažant, ale aj Corgoň, Gemer, Kelt a Martiner, ako aj značka Krušovice. Vlajkovou loďou spoločnosti Heineken na Slovensku je práve značka Zlatý Bažant, ktorá má v Hurbanove svoje korene a prešla dlhou cestou od svojho vzniku.
Základné suroviny a ich príprava
Pivo, ako ho poznáme, sa vyrába zo štyroch základných surovín: sladu, chmeľu, vody a kvasníc. V Hurbanovskom pivovare sa kladie dôraz na kvalitu týchto surovín, pričom veľká časť jačmeňa pochádza zo slovenských polí.
Sladovnícky jačmeň a výroba sladu
Proces výroby piva začína prípravou sladu. Sladovňa v Hurbanove spracúva približne 135 000 ton sladovníckeho jačmeňa ročne, z ktorého vyrába 110 000 ton sladu. Viac ako polovica nakúpeného jačmeňa pochádza z udržateľných zdrojov a asi 80 percent je slovenského pôvodu.
Proces výroby sladu začína v máčiarni, kde sa jačmenné zrná ponoria do vody v nerezových náduvníkoch. Po 5-6 hodinách sa voda vypustí a zrná sa nechajú odležať na vzduchu. Tento proces máčania sa opakuje, čím sa dosiahne požadovaná vlhkosť zrna. Následne jačmeň putuje do klíčiacich boxov, kde klíči.
Tretím technologickým krokom je hvozdenie, ktoré predstavuje sušenie sladu pri teplote od 50 do 80 stupňov Celzia. Počas tejto fázy sa znižuje vlhkosť zrna a formuje sa farba sladu. Na záver sa odstránia neželané korienky v odkličovacom stroji. Vedľajšie produkty, ako sú mláto a odkličky, sa využívajú ako krmivo pre dobytok.
Výrobný proces piva
Po príprave sladu nasleduje samotná výroba piva v pivovare. Tento proces zahŕňa niekoľko kľúčových fáz:
Varenie mladiny
Rozomletý slad sa vo varnej zmieša so správnym pomerom vody. Pomocou sladových enzýmov sa škrob premení na cukor. V Hurbanovskom pivovare sa typicky používa dekokčný spôsob rmutovania na dva rmuty, ktorý je charakteristický pre výrobu českého piva. Počas varenia sa mladina varí s chmeľom, ktorý dodáva pivu horkosť, arómu a konzervuje ho. Chmeľ sa pridáva postupne v niekoľkých dávkach.
Na ohrievanie prefiltrovanej sladiny sa v pivovare využíva odpadové teplo z varenia piva, ktoré sa zachytáva cez výmenník. Tento ekologický prístup prispieva k energetickej efektívnosti výroby.
Hlavné kvasenie
Po uvarení sa mladina schladí na zákvasnú teplotu, prevzdušní sa a zakvasí vlastným kmeňom pivovarských kvasiniek. Hlavné kvasenie prebieha v otvorených kadiach pri nízkych teplotách v chladenej miestnosti zvanej spilka. Tento proces trvá približne 6 až 8 dní. Počas kvasenia sa pozorne kontroluje stupeň prekvasenia a teplota v každej kadi, pričom sa celý proces riadi pomocou chladenia.
Zrenie piva (ležanie)
Po hlavnom kvasení sa pivo prudko schladí a prefiltruje. Zvyšky kvasníc sa odstránia a "zelené pivo" sa presunie do ležiackych tankov. Tieto tanky sú ležaté nádoby, kde pivo dozrieva. Počas ležania sa pivo pozvoľna sýti oxidom uhličitým, ktorý prirodzene vzniká počas dokvasenia. V tejto fáze sa dotvára jeho chuť, vôňa, piteľnosť, penivosť a říz. Doba zrenia sa líši v závislosti od typu piva, pričom najdlhšie leží napríklad Bažant 73, ktorému proces zrenia trvá šesť týždňov. Jedine pozvoľné prirodzené dozrievanie je zárukou zaguľatené chuti, dobrej piteľnosti a príjemného řízu.
Ako sa vyrába pivo
Stáčanie a balenie
Hotové pivo sa následne filtruje a plní do fliaš, plechoviek alebo sudov. Proces stáčania prebieha za dodržiavania veľmi prísnych požiadaviek na čistotu. Zachytený CO2 plyn je nevyhnutný pri plnení piva do fliaš a pri každom inom kontakte s pivom, pretože po zrení už nápoj nesmie prísť do styku s kyslíkom. Rekuperáciou CO2 vedia v pivovare vrátiť do výroby takmer 80 percent tohto plynu, čím sa znižuje potreba jeho dokupovania.
Dĺžka výrobného cyklu
Celý proces výroby piva v Hurbanovskom pivovare, od spracovania jačmeňa až po finálne stočenie do obalu, je časovo náročný. Samotné varenie mladiny trvá niekoľko hodín. Hlavné kvasenie potom zaberie 6 až 8 dní. Najdlhšiu časť výrobného cyklu predstavuje zrenie piva, ktoré môže trvať od niekoľkých týždňov až po niekoľko mesiacov v závislosti od typu piva. Napríklad pivo Zlatý Bažant ´73, ktoré je inšpirované historickou receptúrou, sa varí šesť týždňov. Priemerné pivo typicky strávi v ležiackych tankoch minimálne 3 až 4 týždne.
Celkový čas od spracovania surovín po naplnenie do obalu tak dosahuje minimálne päť až osem týždňov, pričom špecifické typy piva s dlhším procesom zrenia môžu tento čas predĺžiť. Hurbanovský pivovar, vďaka svojej modernizácii a zameraniu na udržateľnosť, ako aj na kvalitu, zabezpečuje, že tento komplexný proces prebieha efektívne a s dôrazom na výslednú kvalitu piva.