Konfrontácia s problematikou závislostí, najmä tej alkoholovej, je v dnešnej spoločnosti stále podceňovaná. Bagatelizovanie nadužívania alkoholu a zľahčovanie jeho dôsledkov vytvára nebezpečné prostredie, v ktorom sa závislosť stáva nielen osobným zlyhaním, ale predovšetkým chorobou, ktorá si vyžaduje liečbu. Dôsledky tejto demagógie sú deštruktívne pre jednotlivca, jeho rodinu a v konečnom dôsledku aj pre celú spoločnosť. Táto situácia je obzvlášť kritická, keď sa dotýka mladistvých, ktorých nezrelý organizmus je výrazne náchylnejší na negatívne účinky alkoholu.
Ako závislosti a rodinné vzorce ovplyvňujú vývoj dieťaťa?
Vplyv rodinného prostredia na formovanie osobnosti dieťaťa je nepopierateľný. V kontexte závislostí, najmä tej alkoholovej, sa tento vplyv stáva ešte výraznejším a často aj deštruktívnejším. Deti, ktoré vyrastajú v rodinách so závislým členom, sú vystavené špecifickým dynamikám a vzorcom správania, ktoré nevedome internalizujú a ktoré formujú ich vlastný vývoj.
Sociálne učenie a internalizácia dysfunkčných vzorcov:Z pohľadu vývinovej a sociálnej psychológie je proces sociálneho učenia do veľkej miery podmienený pozorovaním správania rodičov a najbližších členov rodinného celku. V prípade prítomnosti závislého člena rodiny vykazujú aj ostatní členovia rodiny maladaptívne, niekedy až patologické formy správania, ktoré dieťa žijúce v danom rodinnom systéme prijíma spontánne a fixuje si ich ako niečo prirodzené a „normálne“. Wegcheider-Cruse (1980) popisujú ako typické reakcie dieťaťa na závislosť rodiča správanie typu - rodinný hrdina, obetný baránok alebo rebel, stratené alebo zabudnuté dieťa, maskot alebo klaun. Tieto deti automaticky prijímajú štruktúru a špecifiká rodinného systému a prispôsobujú sa im, napĺňajúc pri tom potrebu „zapadnúť“, patriť niekam. Aj keď často prežívajú v dysfunkčnom systéme rodiny so závislým členom nepohodu a strádanie, zo všetkých síl sa snažia prispôsobiť, aby naplnili svoju potrebu prijatia.
Obranné mechanizmy a kodependencia:Ženy závislých mužov si často budujú špecifické obranné mechanizmy. Už zo staršej literatúry (Whalen, 1953) sú známe príklady modelového správania spoluzávislých žien ako „trpiaca Zuzana“, ktorá mučenícky prijíma manželovo pitie a nevie situácii čeliť; „vládnuca Katarína“, ktorá diriguje, organizuje, preberá zodpovednosť a tento stav jej aj vyhovuje; „váhajúca Winifred“ kolísa medzi tým, čo je dobré a čo nie, nevie radikálne zmeniť svoju situáciu; a „trestajúca Polly“, ktorá trestá všetkých okolo seba, nepriamo aj samu seba za niečo, čo sama nespôsobila. Je dokázané, že v pôvodných rodinách takýchto žien bola prítomná závislosť niektorého z rodičov. Kodependencia, čiže spoluzávislosť, sa prejavuje tendenciou uprednostňovať potreby druhých ľudí pred svojimi, čo je výsledkom snahy rodinných príslušníkov prispôsobiť sa závislosti člena rodiny.
Prežívanie a vlastnosti detí závislých rodičov:Deti vyrastajúce v rodinnom systéme so závislým členom často prežívajú vnútorný konflikt medzi potrebou lásky a nepriateľstvom, medzi závislosťou na určitej osobe a súčasným odporom, nechuťou a nenávisťou voči tejto osobe, resp. sebapresadením voči tejto významnej bytosti (najčastejšie rodičovi). U týchto detí sa môže prejavovať problém dokončiť začaté a impulzívne konanie bez zváženia následkov. Vyskytujú sa klamstvá aj v prípade, že povedať pravdu nie je ohrozujúce. Vo vzťahu k sebe sa prejavuje prísnosť a pocit odlišnosti od svojho okolia. Vo vzťahu k okoliu sa vyskytuje snaha vyhľadávať pochvalu a súhlas okolia. Typická je vernosť a oddanosť v situáciách, keď to nie je na mieste a prehnané reakcie na zmeny, ktoré nemajú pod kontrolou. Spoluzávislé deti majú problém spontánne sa zabávať. Typickým znakom je ich extrémna zodpovednosť alebo absolútna nezodpovednosť. V dospelosti sa môžu vyskytovať problémy v nadväzovaní intímnych vzťahov.
Alkohol a jeho špecifické riziká pre mladistvých
Konzumácia a následné účinky alkoholu sú obzvlášť nebezpečné pre deti a mladistvých. Nezrelý organizmus je náchylnejší na negatívne účinky alkoholu, čo môže mať závažné dôsledky na jeho fyzické a duševné zdravie.
Fyzické a psychické dopady:Alkohol vzniká fermentáciou cukrov z prírodných zdrojov. Obsah alkoholu sa líši v závislosti od produktu, pričom pivo má menej alkoholu ako víno alebo destilát. Aj keď je považovaný za drogu, je legálny od 18 rokov. Alkohol ovplyvňuje organizmus, keďže pôsobí ako sedatívum, ovplyvňuje centrálny nervový systém, vyvoláva zmeny vo vnímaní, emóciách, sluchu a zraku. Vplyv alkoholu závisí aj od pohlavia, veku, zdravotného stavu. Nadmerné pitie má škodlivé krátkodobé a dlhodobé účinky na zdravie, vzťahy, financie a prácu. U mladých môže byť opitosť spojená s vážnymi problémami ako sú úrazy, straty pamäti, zlé študijné výsledky. Alkoholizmus a duševné poruchy sú častejšie u ľudí, ktorí začali piť v ranom veku. Alkohol sa metabolizuje v pečeni, zvyšok sa vylučuje močom a dýchaním. Neodporúča sa konzumácia alkoholu mladistvým, tehotným ženám, šoférom a osobám užívajúcim lieky.
Vplyv na vývoj mozgu:V období dospievania môže alkohol zmenšiť hipokampus (časť mozgu, ktorá je zodpovedná za učenie a pamäť) a predný čelný lalok, ktorý ovplyvňuje plánovanie, rozhodovanie a rozprávanie. Alkohol je obzvlášť nebezpečný pre deti, preto je dôležité dávať pozor na jeho dosah.
Riziko skorého začiatku a genetická predispozícia:Užívanie alkoholu a drog predtým, než je mozog celkom rozvinutý, dramaticky zvyšuje riziko budúcej závislosti od alkoholu a drog. U mladých ľudí, ktorí začínajú piť alkohol predtým, než dovŕšia 15. rok, je päťkrát vyššia pravdepodobnosť rozvinutia zneužívania či závislosti od alkoholu v porovnaní s tými, ktorí prvý raz užili alkohol vo veku 21 rokov alebo neskôr. Rodinná anamnéza alkoholizmu alebo drogovej závislosti zvyšuje riziko až štvornásobne. Závislosť od alkoholu a drog nie je otázka morálky, rozhodnutia alebo nedostatku pevnej vôle. Jednoducho povedané, organizmus ľudí reaguje na účinky alkoholu a drog odlišne.
Cesta k sebauvedomeniu a pomoci
Aj napriek tabuizovanej téme závislosti a spoluzávislosti v spoločnosti sú informácie o týchto problémoch pomerne dobre dostupné. Kľúčom k riešeniu je poznanie, pomenovanie problému a následné hľadanie odpovedí a podpory.
Uvedomenie si problému:Hoci je téma závislosti a spoluzávislosti v našej spoločnosti ešte stále značne tabuizovaná a v „slušných“ rodinách sa o nej nehovorí, informácie z tejto oblasti sú pomerne dobre dostupné a to aj vďaka medializácii. Ľudia, ktorí prichádzajú do individuálnej terapie, zväčša svoj problém nepomenujú ako spoluzávislosť. Hovoria, že im robí starosti úzkostné prežívanie, poruchy spánku, neschopnosť nadviazať uspokojivý partnerský vzťah, prípadne sa už niekoľko rokov liečia na depresiu. Téma spoluzávislosti sa začne obvykle vynárať až z podrobnejšej rodinnej anamnézy.
Typy detí závislých rodičov a ich prežívanie:Odborná literatúra pracuje so štyrmi typmi detí, nazvanými podľa spôsobu, akým sa snažia prežiť detstvo so závislým rodičom: rodinný hrdina, obetný baránok alebo rebel, stratené alebo zabudnuté dieťa, maskot alebo klaun. Práca s týmito vzorcami správania a prežívania prijatými a zafixovanými v detstve je dlhodobá a náročná. Denné snenie, na aké sa pýtate v kontexte spoluzávislosti, nie je tým bežným, neškodným denným snením, ktoré všetci z času na čas prežívame. Deti závislých rodičov do denného snenia unikajú z ťaživej každodennosti a vytvárajú si v ňom svoj imaginárny bezpečný svet, ktorému chcú uveriť a po nejakom čase sa im to aj podarí. Odpájajú sa od seba, od svojho okolia, od všetkého, čo ich zraňuje, ale zároveň sa odpájajú aj od reality, čo im prináša mnohé problémy v každodennom fungovaní.
Trauma a jej dôsledky:Deti závislých rodičov sú traumatizované. Intenzita a pestrosť traumatizácie je individuálna a súvisí s podmienkami, v ktorých dieťa vyrastalo a ako dlho sa v nich nachádzalo. Deti sú často týrané, zanedbávané a zneužívané. Chcela by som však upozorniť na formy traumatizácie, ktoré nie sú na prvý pohľad viditeľné a tým je emočné týranie, emočné zneužívanie a emočné zanedbávanie. Tieto formy traumatizácie sa v dysfunkčnom rodinnom systéme zasiahnutom závislosťou odohrávajú celé roky, potichu - neodhalené, nepomenované. A zanechávajú na deťoch výraznú stopu tiahnucu sa až do ich dospelosti. Častým spoločným znakom v práci so spomienkami z detstva je pretrvávanie obrán, často vo forme vytesnenia a tiež racionalizácie.
Ako a kedy sa mám s deťmi rozprávať o alkohole a drogách?
Odborná pomoc a socioterapia
Hoci korektívnu emočnú skúsenosť môžeme dostávať v priebehu celého života aj v prirodzenom prostredí, úzdrava rodiny závislej osoby si často vyžaduje odbornú pomoc.
Socioterapeutická skupina ako nástroj liečby:Terapeutická skupina je jedným z najefektívnejších nástrojov, ako upraviť myslenie, prežívanie a správanie sa spoluzávislého. Práca v socioterapeutickej skupine má svoje zákonitosti - dynamika, tenzia, kohézia, ktoré umožňujú ľuďom vnímať, prežívať a správať sa v interakcii s ďalšími ľuďmi, ktorých potreby sú veľmi podobné a navzájom sú si cez svoje príbehy blízki. Zdieľanie vlastných myšlienok a emócií v prostredí vzájomnej podpory a bezpečia prináša zážitok prijatia, ktorý je pre úzdravu taký dôležitý. Hovoríme o zážitku bezpodmienečného prijatia, ktorý mnohí spoluzávislí nezažili ako deti a preto ich nezažívajú ani v dospelosti.
Cesta k znovunadobúdaniu identity:Rodinní príslušníci závislých sú spoluzávislí. Bez ohľadu na to, či chcú alebo nechcú, či vedia alebo nevedia. Je to fakt a na začiatku zmeny je jeho akceptácia. Cesta do úzdravy ide cez sebarozvoj. Znovunadobúdanie vlastnej identity - odkiaľ prichádzam, kto som a kam kráčam. Pomenovávanie a pripúšťanie si vlastných emócií, vlastných potrieb a postupné dovoľovanie si napĺňať ich. Priestor pre tento druh sebarozvoja poskytuje práve socioterapeutická skupina.
Rodinné prostredie a prevencia
Alkoholizmus zásadne ovplyvňuje aj vzťahy v rodine a patrí medzi druhú najčastejšiu príčinu rozvodovosti. Zmenou životného štýlu a zameraním sa na rodiny, kde sa odovzdávajú kultúrne vzory a hodnoty deťom, je možné predchádzať mnohým negatívnym dôsledkom.
Normalizácia pitia a modelové učenie:Pitie alkoholu je na Slovensku silno zakorenené až normalizované. Neraz sú deti zvyknuté aj z rodín, že alkohol patrí k bežnému rodinnému posedeniu, k večeri, oslave a tak. Deti sa často učia modelovým učením, teda keď vidia, že niečo rodičia bežne robia, majú tendenciu to opakovať.
Rola matky v prevencii:Matka má kľúčovú úlohu pri užívaní alkoholických nápojov u detí a mládeže a je preventabilným faktorom, ktorý treba mať na zreteli. Deti matiek, ktoré nepijú alkohol, sú lepšie chránené pred závislosťou od alkoholu ako deti alkoholičiek.
Vzdelávanie a otvorený dialóg:V prieskume takmer 95 % opýtaných rodičov súhlasilo s tým, že by mali svoje deti v oblasti alkoholu edukovať a predísť tak možným rizikám. 9 z 10 opýtaných si však myslí, že by sa mali pričiniť aj spoločnosti, ktoré alkoholické nápoje vyrábajú. Alkohol je bežnou témou slovenských domácností, pričom najviac rodičov sa so svojimi deťmi o alkohole baví aspoň raz za mesiac. V istých štruktúrach mládeže už existujú pravidlá, že oslavy sú nealko, že sa miešajú drinky, mixujú smoothies z ovocia a zeleniny. Tieto iniciatívy treba uchopiť a podporovať čo najširšie.
Dostupnosť alkoholu a prázdniny:Rodičia vnímajú ako problém to, že deti a mládež majú k alkoholu omnoho jednoduchší prístup než v minulosti. Situáciu sťažuje aj fakt, že mladiství majú počas prázdnin viac možností stretávať sa s kamarátmi, čo vytvára predispozíciu na pitie alkoholu. Viac ako tretina rodičov je presvedčená, že sa deti dostávajú k alkoholu priamo doma.
Mgr. Andrea Juhásová, PhD. - Odborníčka na tému závislostí
Mgr. Andrea Juhásová, PhD., je psychologička a terapeutka s bohatými skúsenosťami v oblasti psychológie a sociálnej práce. Po ukončení vysokoškolského štúdia psychológie na UK v Bratislave pôsobila ako psychologička v DSS pre deti a mládež s ťažkým zdravotným postihnutím. V roku 2008 obhájila dizertačnú prácu v odbore sociálna práca. Do roku 2013 pôsobila ako odborná asistentka na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva. Od roku 2013 je odbornou asistentkou na Katedre pedagogickej a školskej psychológie Pedagogickej fakulty na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Absolvovala dlhodobý psychoterapeutický výcvik v kognitívno - behaviorálnej terapii, akreditovaný program supervízie v pomáhajúcich profesiách a kurz skupinových foriem korektívnej, poradenskej, reedukačnej a socioterapeutickej práce. Jej práca sa zameriava na hlboké pochopenie dynamiky závislostí a spoluzávislosti, najmä v kontexte rodinných vzťahov a vývinu detí. Vníma rozsah premorenia spoločnosti týmito fenoménmi a zdôrazňuje potrebu otvoreného dialógu a odbornej pomoci.