Oči, často označované ako okná do duše, nám podľa najnovších vedeckých zistení môžu odhaliť oveľa viac než len naše vnútorné prežívanie. Môžu slúžiť ako indikátor predispozícií k rôznym zdravotným problémom, predpovedať talenty a dokonca ovplyvňovať našu schopnosť zvládať určité situácie, ako je napríklad konzumácia alkoholu. Existuje zdanlivo jednoduchá odpoveď na otázku, prečo niektorí ľudia znášajú alkohol lepšie ako iní, a súvisí priamo s farbou ich očí.
Svetlé oči a vyššia tolerancia k alkoholu: Vplyv melanínu
Americká vedecká štúdia, realizovaná na Georgijskej štátnej univerzite v Atlante, priniesla zaujímavé zistenia: ľudia s modrými alebo inak svetlými očami majú väčšiu šancu odolávať účinkom alkoholu v porovnaní s jedincami s tmavými očami. Tento rozdiel nie je náhodný, ale je priamo spojený s prítomnosťou a funkciou pigmentu nazývaného melanín.
Melanín je komplexná molekula, ktorá je zodpovedná za pigmentáciu našej pokožky, dúhovky očí a vlasov. Jeho vplyv však siaha oveľa hlbšie, než sa pôvodne predpokladalo. Okrem svojej úlohy v pigmentácii zohráva melanín kľúčovú úlohu aj v nervovom systéme, kde pôsobí ako vektor informácií a uľahčuje prenos nervových podnetov. V mozgu sa nachádza jeho špecifická forma, neuromelanín, ktorý má tiež významný vplyv na naše fyziologické procesy.
Práve tento melanín je považovaný za hlavný faktor, ktorý vysvetľuje rozdiely v znášanlivosti alkoholu. U osôb s tmavými očami, ktoré majú vyššiu koncentráciu melanínu v dúhovke, sa predpokladá, že alkohol sa vďaka tomuto pigmentu rýchlejšie dostáva k mozgu. To vedie k rýchlejšiemu nástupu intoxikácie a celkovo nižšej tolerancii k alkoholu. Naopak, ľudia so svetlými očami, s menším množstvom melanínu, môžu vnímať alkohol pomalšie a vykazovať vyššiu odolnosť voči jeho účinkom. Štúdia, ktorá sledovala 12 000 mužov a žien, potvrdila tento trend, pričom hnedookí športovci boli napríklad identifikovaní ako tí, ktorí znesú menej alkoholu, čo ich potenciálne menej predisponuje k alkoholizmu.
Oči ako indikátor zdravotných predispozícií
Okrem tolerancie k alkoholu môžu oči slúžiť aj ako indikátor iných zdravotných predispozícií. Donedávna panoval názor, že za svetlú a tmavú farbu očí sú zodpovedné odlišné gény. Dr. Jari Louhelainen z univerzity v Liverpoole však tento názor vyvracia a poukazuje na komplexnejšiu genetickú reguláciu.
Výskumy naznačujú, že ľudia so svetlými očami môžu mať vyššie riziko vzniku cukrovky a porúch sluchu. Zároveň sa predpokladá, že majú vyšší prah bolesti v porovnaní s jedincami s tmavými očami. Toto zistenie môže byť prekvapivé, keďže sa často intuitívne spája vyššia citlivosť s jemnejšími črtami.
Na druhej strane, tmavookí ľudia môžu mať výhodu v oblastiach vyžadujúcich rýchle reakcie a koordináciu. Vďaka rýchlejšiemu prenosu nervových podnetov, ktorý je spojený s vyššou hladinou melanínu, môžu byť lepší v športoch ako je hádzanie frisbee alebo tenis. Ako zaujímavosť, prví traja hráči v rebríčku ATP v tenise majú hnedé oči, čo nepriamo podporuje toto tvrdenie.
COSMIC DARK MATTER MELANIN PINEAL HEALING FREQUENCY
Pivo a poznávacie schopnosti: Mýtus alebo realita?
V súvislosti s konzumáciou alkoholu sa často objavuje otázka, či alkohol, konkrétne pivo, neovplyvňuje negatívne naše poznávacie schopnosti. Americkí vedci z Oregonskej štátnej univerzity sa touto problematikou zaoberali a ich zistenia sú prekvapivé. Ukázalo sa, že organická zlúčenina prítomná v chmeli, xanthohumol, ktorá sa nachádza aj v pive, má naopak potenciál zlepšovať poznávacie schopnosti.
Xanthohumol je prenylflavonoid, ktorý sa vyskytuje takmer výlučne v chmeli. Okrem iného sa mu pripisujú antioxidačné a protirakovinové účinky. V štúdii na myšiach, ktorým boli podávané vysoké dávky xanthohumolu, došlo k výraznému zlepšeniu ich schopnosti prispôsobiť sa zmenám v prostredí a tiež sa im zlepšila pamäť. Vedci sa domnievajú, že toto zistenie otvára nové možnosti v chápaní a liečbe zhoršujúcich sa poznávacích schopností, najmä pamäti, ktoré sa s vekom objavujú u mnohých cicavcov, vrátane ľudí.
Teoreticky by teda pivo mohlo mať priaznivý vplyv na pamäť. Problém však spočíva v obrovskom množstve, ktoré by bolo potrebné skonzumovať na dosiahnutie akéhokoľvek merateľného efektu. Vedci odhadujú, že by ste museli vypiť najmenej 3 500 litrov piva, čo je, samozrejme, nereálne a potenciálne škodlivé. Preto, aj keď teória o pozitívnom vplyve piva na kognitívne funkcie je zaujímavá, v praxi jej reálna aplikácia zostáva skôr v rovine vedeckej hypotézy ako praktického odporúčania.
Oči nám teda môžu poskytnúť mnoho informácií o našej fyziológii a predispozíciách. Od spôsobu, akým spracovávame alkohol, cez našu odolnosť voči bolesti až po potenciálne zdravotné riziká, farba očí sa ukazuje byť viac ako len estetickým znakom. Veda naďalej odhaľuje fascinujúce súvislosti medzi naším vzhľadom a vnútorným fungovaním tela.