Úvod: Alkohol ako spoločenský fenomén a jeho pracovné implikácie
Konzumácia alkoholu je v slovenskej spoločnosti hlboko zakorenená a často vnímaná ako bežná súčasť sociálnych interakcií, osláv, ale aj ako spôsob relaxácie či zvládania stresu. Tento spoločenský fenomén však presahuje rámec osobného voľného času a nevyhnutne zasahuje aj do pracovného prostredia. Prítomnosť alkoholu na pracovisku alebo jeho konzumácia počas pracovného času prináša so sebou celý rad rizík, ktoré sa dotýkajú nielen jednotlivca, ale celého kolektívu a v konečnom dôsledku aj samotného zamestnávateľa. Povinnosť zamestnancov nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich vplyvom do práce, je predpísaná v § 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Legislatívne rámce a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov
Právna úprava týkajúca sa alkoholu na pracovisku je pomerne striktná a jasne definuje práva a povinnosti oboch strán pracovného vzťahu. Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie, čo zahŕňa aj kontrolu dodržiavania zákazu požívania alkoholu a iných návykových látok. V zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z. je zamestnávateľ povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania sa na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Kľúčovou súčasťou tejto kontroly je aj overovanie, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.
Na druhej strane, zamestnanec má v zmysle § 12 ods. 2 písm. l) uvedeného zákona povinnosť podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby sa zistilo, či nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, musí byť zamestnávateľom uvedený v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Táto povinnosť je dôležitá pre zabezpečenie objektivity a transparentnosti celého procesu.
Ako alkohol ovplyvňuje organizmus a pracovný výkon
Etanol, teda etylalkohol, vstupuje do organizmu predovšetkým zažívacím traktom a cez sliznice rýchlo preniká do krvného obehu. Pečeň sa snaží alkohol metabolizovať špeciálnym mikrozomálnym enzýmovým systémom, kde sa etanol oxiduje na acetaldehyd a kyselinu octovú, napokon na oxid uhličitý a vodu, pričom sa uvoľňuje energia. Problém nastáva, ak je príjem etanolu vyšší ako detoxikačná kapacita pečene. Vtedy množstvo alkoholu v krvnom obehu narastá a začína ovplyvňovať centrálny nervový systém, kde má výrazne tlmivý účinok.
Hoci sa niektorí zamestnanci môžu domnievať, že alkohol im pomáha lepšie zvládať pracovné úlohy, realita je iná. Alkohol síce v prvej, veľmi krátkej fáze môže dočasne zlepšiť rýchlosť reakcií, ale tento efekt je krátkodobý a rýchlo ho nahradí fáza, kedy má opitý človek pocit výborných reakcií, napriek tomu, že namerané hodnoty sú oveľa horšie. Motorické schopnosti a úsudok klesajú, čo vedie k zníženiu pracovného výkonu a zvýšeniu rizika nehôd. Jazda autom, práca vo výškach či akákoľvek činnosť vyžadujúca presné reakcie a koordináciu sa po požití alkoholu stáva extrémne nebezpečnou. Alkohol spôsobuje falošný pocit zachovaných schopností, no v skutočnosti dochádza k spomaleniu reakcií, nepresnosti a chybnému konaniu. Okrem toho alkohol potláča zábrany, čo môže viesť k bagatelizácii hroziaceho nebezpečenstva a v konečnom dôsledku k zhoršeniu kvality duševnej práce a celkovému zaostávaniu v rozvoji.
Dôsledky konzumácie alkoholu na pracovisku
Konzumácia alkoholu na pracovisku prináša so sebou vážne dôsledky, ktoré sa prejavujú na viacerých úrovniach.
Právne dôsledky a sankcie
Pri pozitívnej dychovej skúške na alkohol alebo zistení prítomnosti omamných látok či psychotropných látok v slinách sa musí uskutočniť lekárske klinické vyšetrenie. Na potvrdenie prítomnosti týchto látok v krvi alebo moči sa vykoná odber vzorky biologického materiálu. Lekár o vyšetrení a odbere krvi spíše protokol, v ktorom sa vyjadrí, či vyšetrovaný javí alebo nejaví znaky ovplyvnenia alkoholom. Vzorka krvi sa vyšetrí výlučne v špecializovanom súdnolekárskom laboratóriu dvoma na sebe nezávislými metodikami.
Pri zistení alkoholu alebo iných návykových látok v dychu alebo krvi zamestnanca môže zamestnávateľ pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Platí všeobecne známe pravidlo: kto s alkoholom v práci začne, nečaká ho nikdy nič dobré. V prípade požívania alkoholu v práci sú sankcie veľmi tvrdé, čo si, žiaľ, zamestnanci danej firmy zrejme neuvedomujú. Aj keď sa zamestnanec domnieva, že prístroj na dychovú skúšku nebol správne kalibrovaný, súd by mu pravdepodobne vyhovel a určil, že pracovný pomer bol skončený neplatne, ak by sa táto skutočnosť preukázala. Avšak odmietnutie podrobiť sa dychovej skúške, ak k tomu má zamestnávateľ oprávnenie vyplývajúce zo zákona a pracovného poriadku, môže byť rovnako posudzované ako porušenie pracovnej disciplíny.
How To Flush Alcohol From Urine
Bezpečnostné riziká a nehody
Alkohol na pracovisku môže spôsobiť nielen zdravotné nehody, ale aj ľudské a spoločenské rozvraty medzi zamestnancami. Znížená koordinácia, pomalé reakcie a zhoršený úsudok zvyšujú riziko pracovných úrazov a nehôd, ktoré môžu mať fatálne následky. Okrem rizika pre samotného zamestnanca predstavuje alkohol na pracovisku riziko aj pre jeho kolegov a potenciálne aj pre verejnosť, najmä v profesiách, kde je zodpovednosť za bezpečnosť iných vysoká.
Vplyv na medziľudské vzťahy a pracovnú atmosféru
Požívanie alkoholu na pracovisku negatívne vplýva na celkovú pracovnú atmosféru. Môže viesť k zníženiu dôvery medzi kolegami, zvýšeniu napätia a konfliktov. Alkoholici v práci sa často snažia získať ľudí na svoju stranu, čo môže viesť k polarizácii kolektívu a k vytváraniu nezdravých vzťahov. V najhoršom prípade môže dôjsť k ľudským a spoločenským rozvratom medzi zamestnancami.
Stres a alkohol: Deštruktívna symbióza
Moderné pracovné prostredie 21. storočia je často charakterizované nadmerným stresom, hektickým tempom a neustálym tlakom na výkon. Nestíhanie práce, veľký objem úloh a neistota pri dodržiavaní termínov môžu viesť k dlhotrvajúcemu stresu, ktorý niektorí zamestnanci riešia práve alkoholom. Je však dôležité uvedomiť si, že alkohol nie je riešením, ale skôr prostriedkom, ktorý problém len prehĺbi.
Nadmerný stres a neschopnosť efektívne zvládať pracovné výzvy môžu byť spúšťačom pre začínajúce problémy s alkoholom. Namiesto toho, aby zamestnanci siahali po alkohole, mali by sa naučiť usporiadať si myšlienky, stanoviť priority a komunikovať s nadriadenými o svojich problémoch s pracovnou záťažou. Komunikáciou sa dá vyriešiť akýkoľvek problém. V prípade, že si nie ste istý, či prácu zvládnete vykonať do daného termínu, je lepšie sa vopred poradiť s nadriadeným.
Alkoholizmus v seniorskom veku: Mýty a realita
Závislosť od alkoholu nepozná vekové hranie a často sa prejavuje aj v seniorskom veku, čo býva pre spoločnosť nemilo prekvapivé. Seniori, ktorí sa dostávajú na liečbu závislostí, nie sú výnimkou, hoci by si niekto mohol myslieť, že je to v takomto prípade zbytočné. Častokrát sa na skupinách rozpráva o tom, že ich rodičia ako deti viedli k akceptácii alkoholu v ich živote. Alkohol fungoval ako platidlo za dobre odvedenú prácu, či ako nevyhnutná pomôcka pre udržiavanie si kontaktov s priateľmi. Niektorí si spomínajú, ako im staré mamy vyrábali vaječný likér na Vianoce so zámienkou, že je to sladké a alkoholu je tam minimum. Niekedy im namáčali cumlíky do rumu, aby sa im lepšie spalo, zároveň pitie pivovej peny malo liečivý účinok na pokazený žalúdok.
To, že sa niekto príde liečiť v seniorskom veku, neznamená, že je závislý celý svoj život. Závislosť môže vzniknúť aj v takomto veku, pretože so sebou prináša náročné fázy zmeny celkovej existencie. Na druhej strane je seniorský vek aj vyvrcholením závislosti, v rámci čoho je náročné podchytiť význam abstinencie. Pre jednotlivca je ťažké nájsť význam v budúcnosti bez alkoholu, pretože je jeho súčasťou minimálne 25-30 rokov.
Spúšťače závislosti v starobe
Seniorský vek so sebou prináša náročné obdobie zmien, ktoré je ťažké spracovať osamote. Jedným zo spúšťačov je osamelosť, keď dotyčný je sám vo veľkom dome, nemá rodičov, o ktorých by sa mohol starať, poprípade nemá vlastnú rodinu. Najsilnejší vzťah, ktorý vie v danej osamelosti udržiavať, je vzťah s alkoholom, ktorý v takomto prípade podporuje depresívne myšlienky o vlastnej existencii. Ďalším spúšťačom je smrť rodinného príslušníka, kde je ako liek na zármutok využívaný alkohol. Významnou zmenou v tomto veku je odchod do dôchodku, kedy človeka pohlcuje pocit menejcennosti: „A čo som mala robiť, ráno netrebalo chodiť do práce…nikto mi zrazu nevolal, tak som zabíjala nudu alkoholom, veď nikto ma už nepotreboval, už pre tento svet nie som tak podstatná, ako keď som pracovala“. Dôchodok môže byť pre niektorých ľudí výraznou stratou sebahodnoty, sebalásky a straty zmyslu života. Uvedomenie si samotného veku a strach zo smrti prináša vnútorné napätie, ktoré je často neúnosné a alkohol je chvíľkovým vykúpením z daného strachu. Tlmenie fyzickej bolesti je tiež spúšťačom k užívaniu, pretože alkohol netlmí len fyzickú stránku, ale pomáha aj zaspať, čo je však rizikové, pretože sa postupom času bude zvyšovať tolerancia.
Prevencia a podpora pre seniorov
Základnou prevenciou je komunikácia, hoci sa ľudia v takomto veku majú tendenciu izolovať a uzatvárať. Je potrebné vnímať zmeny v ich správaní. Pomáha pochopenie ich situácie, že nevnímajú iné východiská. V rámci osamelosti je dôležité byť nablízku, nenechať sa ovplyvniť slovami „nič mi nie je“ a podobne, keď cítite, že to nie sú „oni“.
Alkohol ako spoločenská norma: Od reklamy po rodinné vzorce
Slovensko napriek osvete o škodlivom vplyve nadmerného užívania alkoholu stále patrí k krajinám s vysokou spotrebou alkoholu. Slovo „lákadlo“ by sa v tomto kontexte dalo zmeniť na „norma“. V našej kultúre je alkohol skutočne vnímaný ako norma, s ktorou vyrastáme a ktorá je do nás spoločensky vtláčaná od malička skrz rodinné vzorce, rituály, ale aj cez masmédiá, reklamy či online svet. Takpovediac všade je nejaká scéna spojená s užívaním alkoholu. Ako príklad možno uviesť reklamy na whisky, v ktorých vplyvný muž v produktívnom veku bežne pristúpi k svojmu baru a dá si pohárik na uvoľnenie.
Akékoľvek udalosti spájame s užívaním alkoholu, či už je to niečo pozitívne alebo negatívne. Ventilujeme, oslavujeme, zapíjame a dokonca aj keď sa nič nedeje, si dáme z nudy, aby sme si navodili pocit, že sa niečo deje. Alkohol je tiež vnímaný ako forma odmeny. Často si napríklad dávame fľašu ako štandardný darček.
Vývoj závislosti: Postupné kroky a varovné signály
Odborníci a lekári sa snažia robiť osvetu prevencii vzniku závislosti. V praxi to však často vyzerá tak, že ľudia majú tendenciu riešiť svoj vzťah k alkoholu až vtedy, keď ide o závažnú formu závislosti alebo sa u nich vyskytne zdravotný problém. Príležitostné alebo aj pravidelné popíjanie považujú za bežný spoločenský jav.
Táto otázka sa spája s vývinom závislosti, ktorý prebieha postupnými krokmi. Nefunguje to tak, že si človek večer dá pivo a ráno sa zobudí ako závislý. Pri pravidelnom popíjaní vo väčšej miere môžeme hovoriť o prodromálnom štádiu, ktoré nastáva ešte pred vznikom najhoršej fázy závislosti. Je to štádium, ktoré ešte nepovažujeme za najzávažnejšiu formu, ale už je negatívne. V tejto fáze sa ľudia snažia pitie ešte normalizovať či racionalizovať. Nachádzajú si odôvodnenia a výhovorky typu: „Pije sa aj u susedov. Nepijem tvrdý alkohol, len pivo. Nikomu tým predsa neubližujem.“ Človek má vtedy tendenciu presviedčať aj seba samého, že je všetko v poriadku. Pracuje popri tom s vlastnou mierou, ubezpečuje sa o tom, že dokáže nejaký čas vydržať bez alkoholu, napríklad týždeň či víkend.
Varovné signály závislosti
Podľa odborníkov nie je mierkou pri vzniku závislosti len to, koľko alkoholu človek skonzumuje a ako často pije. Podstatné je to, že dochádza k zmene v myslení, prežívaní a správaní. Závislosť mení celú osobnosť. U takého človeka sa objavujú neprimerané, podráždené prejavy, ktoré predtým prítomné neboli. Dokonca aj jeho vyjadrovanie vyznieva tak, akoby to bol úplne iný človek. Častokrát sa stáva nezodpovedným, trávi menej času s rodinou, pretože sa uzatvára do svojho sveta. Jeho správanie môže tiež vyústiť do agresívnejších, neurotickejších prejavov.
Niektorí odborníci sa domnievajú, že neexistuje rozumná miera konzumácie alkoholu. Špeciálnu pozornosť by sme mali zbystriť obzvlášť vtedy, keď má človek potrebu pracovať s touto témou. V takejto chvíli je na mieste zvážiť vyhľadanie nejakej formy mu prijateľnej pomoci. Spomínané otázky si človek môže klásť aj na základe spätnej väzby od blízkych, no často si ich položí aj sám od seba. Existujú aj rôzne samodiagnostické testy, pomocou ktorých sa môže otestovať.
V akomkoľvek bode vývinu závislosti sa človek môže rozhodnúť zmeniť svoje smerovanie. Nemal by čakať na to, kým situácia dospeje do horšej fázy.
Spoluzávislosť: Keď alkohol ovplyvňuje celú rodinu
Závislosť od alkoholu sa nevyvíja izolovane. S jej rastom sa vyvíja aj spoluzávislosť, ktorá postihuje rodinných príslušníkov. Pre rodinných príslušníkov je charakteristické prvé štádium spoluzávislosti, ktorým je popieranie. Keď spozorujú varovné signály u člena svojej rodiny, objaví sa u nich tento obranný mechanizmus. Sú však aj prípady, kedy rodinný príslušník začne otvárať túto tému a konfrontuje člena rodiny, ktorý nadmerne konzumuje alkohol. V takejto situácii často vzniká prirodzená reakcia odporu, keďže dotyčný bojuje v prvom rade sám so sebou. Chce presviedčať nielen seba, ale aj ostatných o tom, že problém nemá.
Dopady na rodinný systém
Dôsledkom tzv. „krčmovej kultúry“ u nás veľmi často trpia hlavne rodinní príslušníci, či už ide o závislosť alebo pravidelné opíjanie sa niektorého člena rodiny. Môže ísť napríklad o pocity hanby za správanie dotyčného v stave opitosti, kedy človek ľahšie stráca nad sebou kontrolu. Často je prítomný hrubší, odvážnejší slovník alebo môže dochádzať aj k verbálnym či fyzickým potýčkam. Ak ľudí nejakým spôsobom ovplyvňuje rizikové či závislostné správanie člena rodiny, je to zásadný zásah do celého rodinného systému a môžeme teda už hovoriť o tzv. spoluzávislosti, aj keď nemusí ísť vyslovene o prípad, kedy závislosť dospeje až do posledného štádia.
Vzhľadom na to, že niekedy spoluzávislosť prerastá do kritických štádií, pracujú odborníci aj so spoluzávislou klientelou. Rodinní príslušníci sa totižto často dostanú do štádia, kedy sami musia vyhľadať odbornú pomoc. Základ je, aby si dokázali zachovať odstup od situácie a nepripisovali si vinu a hanbu za správanie člena rodiny, ktorý pije.
Ako (ne)pomáhať závislému
Ľudí, ktorí trpia kvôli závislosti či nadmernému popíjaniu člena svojej rodiny, by odborníci radi povzbudili a odkázali im, že so spoluzávislosťou sa dá pracovať. Dôležité je podotknúť, že nemusia nutne kráčať vo vlnách závislostného správania. Základ je, aby si dokázali zachovať odstup od situácie a nepripisovali si vinu a hanbu za správanie člena rodiny, ktorý pije. Mali by prijať fakt, že nie sú zodpovední za správanie a dôsledky činov danej osoby.
Títo ľudia častokrát potrebujú v prvom rade dostať odpovede na rôzne otázky či naučiť sa, ako reagovať na závislého človeka. Najhoršie, čo môže rodina spraviť, je nekonečne pomáhať človeku s rizikovým pitím či závislosťou. Jeho manželka potom napríklad môže reagovať tak, že zavolá do práce, ospravedlní ho, postará sa sama o deti, začne ešte o to viac pracovať, aby zabezpečila rozpočet, preberá všetky bremená a to je neúnosné. Takýto prístup rozhodne nepomáha, ale naopak prehlbuje závislosť. Dokonca môže dopomôcť k tomu, že sa z rizikového pitia človek dostane až do konečného štádia závislosti.
Kvôli tomu je veľmi dôležité, aby aj rodinní príslušníci vyhľadali pomoc alebo sa aspoň informovali o tom, čo robiť v takýchto prípadoch. Spoluzávislým osobám radia, aby neriešili situáciu za člena ich rodiny, ale naopak, nechali ho popasovať sa s problémom. Cesta odosobnenia sa neznamená, že je nutné spáliť mosty. Ide skôr o uvedomenie si toho, že jediné, čo môžu pre dotyčného urobiť, je nasmerovať ho na potrebnú pomoc. Keď ju odmieta, nemôžu zmeniť jeho správanie, ale iba svoje. Práve to môže častokrát podporiť prípadnú zmenu v jeho konaní a prístupe.
Vplyv na deti a vzťahy
Nadmerná konzumácia alkoholu má veľmi zásadný vplyv na vzťahy vo všetkých rovinách, či už je to vo finančnom zabezpečovaní rodinného systému, alebo aj v živení samotného partnerského vzťahu, vrátane intimity, prípadne v komunikácii, ktorá má tendenciu sa zhoršovať. Ak sú v rodine prítomné deti, tak sa problém odráža aj vo výchove. Je jedno, v akom veku deti sú, aký je ich počet či do akej miery sú vyspelé, vždy ich táto situácia ovplyvní. Rodičia sa často ospravedlňujú frázami typu: „My sme sa pred deťmi nehádali. Nevideli ma, keď som pil/a.“ Toto všetko je mýtus. Deti vždy vycítia zo svojich rodičov, že niečo nie je v poriadku. Nedá sa to pred nimi skryť.
Prevencia a možnosti pomoci
V súvislosti s alkoholom na pracovisku a závislosťou všeobecne existuje obrovský priestor pre prevenciu. Dôležitá je informovanosť, a to nielen v zmysle negatívneho javu opitosti. Mali by sa rozoberať aj možné dôsledky konzumácie alkoholu a spôsob, akým sa závislosť na alkohole vyvíja a aké štádiá má táto choroba.
Potreba celoplošnej prevencie
Podľa odborníkov sa všetci pohybujeme na pomyselnej priamke závislosti od abstinentov až po poslednú fázu alkoholizmu. Existujú mnohí, ktorí chcú fungovať úplne bez alkoholu. Pre abstinenciu sa rozhodnú napríklad kvôli genetickej záťaži v rodine alebo kvôli chorobe, ktorej priebeh by užívanie alkoholu mohlo zhoršiť.
V neziskovej organizácii Trojlístok majú preventívny program, pretože z ich činnosti prirodzene vyplynulo, že je to veľmi zásadná vec. Stále si však myslia, že ani to ešte nestačí a dá sa robiť omnoho viac aj celoplošne, na celom Slovensku. Veľký priestor na prevenciu je podľa nich tiež v školstve. Často ich jednorazovo zavolajú do škôl, lebo potrebujú len vyplniť prázdne okno počas vyučovania. Tento prístup má minimálny efekt. Prevencia by mala byť opakovaná a témy by sa mali preberať hlbšie. Toto všetko je možné realizovať aj cez tretí sektor či neziskové organizácie.
Nebola by na mieste určitá forma edukácie aj pre dospelých? V teoretickej rovine to môže vyzerať tak, že vzdelávať by sa mali hlavne mladiství, pretože ešte nepoznajú správnu mieru konzumácie alkoholu. Súhlasia však s tým, že sa snažia v rámci svojich možností robiť prevenciu aj pre dospelých. Minulý rok sa im podarilo vytvoriť aj rodičovskú skupinu, pre ktorú mali edukačnú prednášku. Rodičov prišlo síce málo, no hodnotia to ako dobrý začiatok v rámci systematickej prevencie na rôznych úrovniach.
How To Flush Alcohol From Urine
Normalizácia nepitia a podpora abstinencie
Mnohokrát je pri konzumácii alkoholu pre ľudí veľkou motiváciou pocit začlenenia sa či prijatia skupinou, v ktorej sa popíja pravidelne. Tento návyk sa môže začať už v tínedžerskom veku, kedy partie mladých ľudí prvýkrát spoločne experimentujú s alkoholom. Človek sa podvolí populárnemu prúdu, aby nevyčnieval z davu a bol s ostatnými na rovnakej vlne. Táto vnútorná motivácia často pretrváva aj v dospelosti.
V adolescentnom veku je prirodzené, že sa mladí začnú prikláňať k niektorým populárnym skupinám rovesníkov. Potreba zapadnúť či byť prijatý, je jedna z vecí, ktorá spolupôsobí. Ako odporúčanú cestu by odborníci navrhli návrat k sebe samému a porozumenie svojej vlastnej motivácii. Je na mieste položiť si otázky: „Čo hľadám? Čo je za tým pocitom spolupatričnosti?“ U mladých je blahodarné vyjadrovať im dôveru, že sa dokážu správne rozhodnúť. Nemusíme im všetko komunikovať v zmysle zákazu. Pri skúmaní odpovedí sa často dostaneme k tomu, že dieťa sa už dávno necítilo prijaté vo svojom rodinnom prostredí alebo je za tým celým problémom nejaké nedorozumenie či nevysporiadaná nespravodlivosť. Tu vnímajú jednu veľmi potrebnú vec, a to podporiť mladých v rámci rozhodovacích procesov. Vysvetlili by im, že je to ich voľba a že vždy majú na výber aj iné možnosti.
U dospelých by odborníci použili častý príklad, keď nefajčiar chodí počas pauzy v práci von s fajčiacimi kolegami, aj keď sa necíti dobre v zafajčenom prostredí. V našej spoločnosti je často väčšou raritou abstinencia než stav opitosti. V niektorých kruhoch je odmietnutie „pohárika“ stále vnímané skôr ako negatívny jav a okolie konzumujúce alkohol má tendenciu dotyčného lákať na svoju stranu namiesto toho, aby sa abstinent napríklad stretol s uznaním či povzbudením.
Ľuďom, ktorí sa rozhodnú pre abstinenciu, by odborníci povedali, že odmietnuť je normálne. Rovnako ako je dnes normalizované pitie, tak je podľa nich načase normalizovať aj nepitie. Myslia si, že to môže fungovať, ak ľudia nebudú mať strach ukázať, že k alkoholu pristupujú inak, ako je bežné. Veľmi by chceli podporiť ľudí s týmto rozhodnutím, že je to úplne normálne. Aj na základe spätnej väzby od mladých si myslia, že abstinujúci ľudia niekedy inšpirujú ostatných. Niektorí abstinenti sa dokonca stretávajú s obdivom, pretože sa dokážu postaviť sami za seba a povedať nie.
Dostupnosť pomoci
Základom je na niekoho sa obrátiť. V súčasnosti je veľa foriem dostupnej pomoci. Začať môžeme od internetových poradní a liniek pomoci, kde sa ktokoľvek môže anonymne a často aj bezplatne dovolať.
Čo sa týka detí, na každej škole by mal byť interný alebo aspoň externý psychológ, ktorého môžu navštíviť. Sú tam tiež výchovní poradcovia a špeciálni pedagógovia. Rovnako je možné dostať odbornú radu od lekára - pediatra, neurológa či psychiatra.
V oblasti sociálneho poradenstva je väčšinou pomoc pre klientelu bezplatná. Toto je veľmi dôležitá informácia, pretože niekoho môže práve nedostatok financií odrádzať od vyhľadania pomoci.
Organizácie ako Trojlístok poskytujú v prvom rade krízovú intervenciu. Ktokoľvek im môže zavolať či napísať, pokojne aj anonymnou formou. Zameriavajú sa na pomoc v krízovej situácii a na základné a špecializované sociálne poradenstvo. Poskytujú ambulantnú formu psychosociálnej pomoci. Ak k nim príde klient, ktorý potrebuje zdravotnícku pomoc, nasmerujú ho na odborníkov v zdravotníctve. V niektorých prípadoch je totižto najprv nutná akútna detoxikačná liečba a minimálne dvojtýždňová hospitalizácia kvôli zvládnutiu abstinenčných príznakov. Ak je potrebná pobytová pomoc, spolupracujú so zdravotníckymi zariadeniami, v ktorých môže klient absolvovať trojmesačnú liečbu závislosti. Po jej absolvovaní má možnosť vrátiť sa k nim a požiadať o ambulantnú formu pomoci.