Slovenská literatúra sa od nepamäti dotýka tém, ktoré odrážajú realitu života, jeho radosti, ale aj jeho tiene. Jedným z najtemnejších tieňov, ktorý sa v slovenskej spoločnosti prejavoval a prejavuje, je alkoholizmus. Táto závislosť, ktorá má hlboké korene v histórii a kultúre, sa premieta aj do literárnych diel, kde slúži ako zrkadlo spoločenských problémov, osobných tragédií a ako zdroj inšpirácie pre autorov. Od prvých zmienok o opilstve až po komplexné psychologické portréty závislých postáv, alkoholizmus v slovenskej literatúre ponúka fascinujúci pohľad na vývoj spoločenských postojov a na pretrvávajúce výzvy spojené s touto chorobou.
Historické korene a Lajčiakovo varovanie
Problém alkoholizmu na Slovensku nie je novodobým fenoménom. Už na prelome 19. a 20. storočia si problémové pitie všímal evanjelický kňaz, národovec a zakladateľ slovenskej sociológie a politológie ThDr. Ján Lajčiak. V diele "Slovensko a kultúra" z roku 1918, ktoré vyšlo posmrtne, Lajčiak s desivou presnosťou opísal zhubné účinky alkoholu na jednotlivca i na celú spoločnosť. Jeho slová o tom, že "Keby bola vykázaná presná štatistika, koľko ľudí na Slovensku padá za obeť alkoholu, tá štatistika by hovorila strašné veci," sú prekvapivo aktuálne aj dnes.
Lajčiak poukázal na to, že alkohol pôsobí nielen na intelekt, ale aj na morálnu kvalitu človeka. "Alkoholu holdujúci človek môže akokoľvek intelektuálne a morálne vynikať, časom sa jeho intelekt zatemní a morálnosť otupie," napísal. Tieto zmeny sa podľa neho prejavujú aj v masách oddaných alkoholu, kde "o charakternosti a bystrosti úsudku, o energii vôle či o národnej cnosti reči byť nemôže." Faloš, zapredanosť a úlisnosť považoval za prirodzené dôsledky tejto závislosti.
Kritizoval aj idealizovaný obraz slovenského ľudu vtedajšej politickej literatúry a zdôrazňoval "diabolskú povahu toho istého ľudu", ktorá sa prejavuje najmä v stave opitosti. Opilnosť podľa neho viedla k bitkám, vraždám, ale aj k tragickým nehodám ako pád zo strechy, zaspatie v zime a následné zamrznutie. Lajčiak si všímal aj zdravotné dôsledky pitia, vrátane nemocí spôsobených alkoholom, ktoré kosili nielen "pospolitý ľud, ale i našu inteligenciu." Nezabúdal ani na dopady na potomstvo, upozorňujúc na "telesných aj duševných nedochôdčat", ktoré sa v značnom počte vyskytovali na Slovensku.
Fascinujúce je Lajčiakovo pozorovanie o hlboko zakorenenej tradícii pitia v rodinách. "Medzi ľudom je alkohol skutočne materiálnou záhubou. Nieto príležitosti, čo by sa mohla obísť bez páleného. Keď sa Slovák narodí, hneď je na stole fľaša. Keď je sobáš, bez fľaše to ísť nemôže, pred pohrebom a po pohrebe už fľaša svieti na stole," opísal. Dodal, že Slovák "nekúpi a nepredá ani prasa bez toho, že by sa to nepolialo páleným. Do roboty bez páleného nejde, robotu svoju bez páleného nedokončí." Lajčiak už vtedy videl, že alkoholizmus nie je len problémom chudoby a nevzdelanosti, ale zasahuje aj inteligenciu. "Nejedna inteligentská rodina bojuje s materiálnymi ťažkosťami práve preto, že domáci pán holduje poháriku," poznamenal.
Lajčiakova výzva, aby sa otázka alkoholizmu stala "sociálnou otázkou" a predmetom pozornosti beletristov, advokátov, lekárov, kňazov a učiteľov, je stále aktuálna a mala by sa premietnuť do národných akčných plánov.
Alkoholizmus ako spoločenský problém v dátach
Napriek tomu, že Lajčiakove slová pochádzajú z obdobia pred viac ako storočím, súčasné štatistiky potvrdzujú jeho obavy. Fakty na Slovensku ohľadom alkoholizmu sú horšie, než sa verejne prezentujú. Podľa údajov NCZI z roku 2018, alkoholová cirhóza (K70) bola piatou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku, hneď po chronickej ischemickej chorobe srdca, karcinóme pľúc, infarkte myokardu a ischemickej cievnej mozgovej príhode. V roku 2018 zomrelo na alkoholovú cirhózu 1 076 mužov a 893 žien, čo predstavuje alarmujúci nárast o 32 % oproti roku 2011.
Ešte hrozivejšie zistenia priniesla revízia diagnóz NCZI príčin úmrtí v dôsledku pitia. Analýza odhalila o takmer 60 % viac úmrtí spôsobených pitím alkoholu po započítaní ďalších diagnóz ako intoxikácie alkoholom, alkoholová encefalopatia, kardiomyopatia a iné. Po prepočítaní sa úmrtia spôsobené pitím alkoholu radia na druhé miesto najčastejšej príčiny smrti hneď za chronickú ischemickú chorobu srdca. Slovensko navyše patrí v rámci EÚ dlhodobo ku krajinám s najvyšším podielom rakoviny zapríčinenej chronickým pitím alkoholu.
Konzumácia alkoholu je jednoznačne hlavnou príčinou nízkeho veku dožitia slovenských občanov v porovnaní s prevažnou väčšinou obyvateľov Európskej únie. Jedná sa o preventabilné úmrtia, ktorým je možné predísť efektívnymi opatreniami na celoštátnej úrovni. Účinná liečba môže prispieť k zlepšeniu dĺžky života chorých len v oveľa menšej miere, čo naznačuje, že primárne je potrebné zamerať sa na prevenciu a politiku zameranú na znižovanie konzumácie alkoholu.
Alkoholizmus v literatúre: Od reflexie k osobnej skúsenosti
Slovenská literatúra sa k téme alkoholizmu postavila rôzne. Zatiaľ čo v minulosti prevládali skôr reflexie spoločenských problémov a generačného dedičstva, v súčasnosti sa objavujú aj diela, ktoré sa dotýkajú osobnej skúsenosti s touto závislosťou.
Román Ivany Gibovej sa venuje viacerým zásadným témam, pričom alkohol je jednou z nich. V knihe je centrálnym prvkom rodiny a prináša rôzne následky. Rozprávačka v dospelosti sama zápasí s problémom alkoholu, pričom sú načrtnuté predispozície z detstva. Motív alkoholu sa v knihe premieľa v mnohých situáciách, vrátane východoslovenskej svadby, kde všetci pijú, čo pôsobí ako klišé, ale je to skutočná realita. V rodine otca sú všetci viac-menej alkoholici, čo poukazuje na generačné zaťaženie. Otec pravidelne vysedáva v krčme, čo sa v rámci komunity považuje za štandardné. Naopak, abstinujúci pôsobia "divne", ako v prípade matky rozprávačky. Gibová zdôrazňuje, že alkoholizmus nie je len o socializácii, ale aj o úniku z reality, frustrácii a nespracovaných problémoch.
V kontexte umeleckého prostredia sa často spája alkohol s kreatívnou tvorbou. "Knihu som nenapísala triezva," priznáva jedna z autoriek, pričom zdôrazňuje, že nebola opitá, ale víno slúžilo ako "otváračka inšpirácie." Tento rituál viedol k uvoľneniu a "vychrleniu" textu, avšak často končil nadmerným pitím. Autorka si vytvorila konštrukciu "funkčnej alkoholičky," ktorá jej pomáhala v písaní aj v spoločenskom živote, nahrádzala jej sebavedomie a slúžila ako alibi. Napriek tomu, že alkohol mohol občas prispieť k "otvoreniu" spomienok a tém, ktoré by inak nenapísala, autorka si uvedomila rastúcu spotrebu a potrebu zmeny. Rozhodla sa pre liečenie, kde sa naučila fungovať bez alkoholu, pochopiť podstatu závislosti a prijať samú seba. Tento proces bol náročný, ale nakoniec viedol k uvedomeniu si, že skutočná sloboda spočíva v abstinencii a práci na sebe.
Alkohol - Magický lektvar [Dokument CZ DABING]
Alkohol ako súčasť kultúry a dedičstva
Alkohol hral v minulosti významnú úlohu v takmer všetkých oblastiach života človeka. Bol súčasťou stravovania, nápojom slávností, obiet, rituálov a potvrdzoval prísahy, zmluvy a obchody. Okrem toho sa využíval ako liek, anestetikum, súčasť kozmetických a balzamovacích prípravkov či antiseptikum. Kultúra pitia alkoholu sa menila, ale dodnes zostáva najviac tolerovaným intoxikantom, ktorý sa stal súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Napriek tomu, že alkohol je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry, jeho nadmerná konzumácia a s ňou spojený alkoholizmus predstavujú vážny spoločenský problém. Slovenská literatúra, či už reflektuje historické korene, štatistické fakty alebo osobné skúsenosti, neprestáva poukazovať na tieto tiene našej spoločnosti. Dúfajme, že podobne ako v minulosti, aj súčasná literatúra prispeje k hlbšej reflexii a k hľadaniu účinných riešení tohto pretrvávajúceho problému.
tags: #alkoholizmus #v #slovenskej #literature