Slovenská republika, rovnako ako ostatné členské štáty Európskej únie, sa zapája do rozsiahlej ekonomickej aktivity, ktorá zahŕňa aj sektor alkoholických nápojov. Z pohľadu európskeho štatistického úradu Eurostat môžeme získať cenné informácie o výdavkoch domácností na tieto produkty, ich podiele na celkovej spotrebe a porovnať ich s ostatnými krajinami EÚ. Tieto dáta nám umožňujú lepšie pochopiť ekonomické a sociálne aspekty konzumácie alkoholu na Slovensku.
Výdavky Slovákov na alkohol v roku 2019
V roku 2019 slovenskí spotrebitelia vynaložili na alkoholické nápoje značnú sumu, konkrétne 1,23 miliardy eur. Tento údaj predstavuje nárast o takmer 60 miliónov eur v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2018. Výdavky na alkoholické nápoje tvorili v roku 2019 podstatnú časť celkových výdavkov na spotrebu u Slovákov, konkrétne 2,3 percenta. Je dôležité poznamenať, že tieto štatistiky Eurostatu nezahŕňajú alkoholické nápoje zakúpené a konzumované v reštauráciách a hoteloch, čo znamená, že skutočné výdavky mohli byť ešte vyššie.
Alkohol v Európskej únii: Celkové výdavky a HDP
Celoeurópsky pohľad na výdavky domácností na alkoholické nápoje v roku 2019 odhaľuje sumu 117 miliárd eur. Táto suma predstavovala 0,8 percenta HDP celej Európskej únie a 1,6 percenta z celkových výdavkov na spotrebu domácností v EÚ. Tieto čísla poukazujú na významný ekonomický vplyv sektora alkoholických nápojov na európsku ekonomiku. Je dôležité opätovne zdôrazniť, že tieto údaje sa vzťahujú len na alkoholické nápoje zakúpené mimo reštaurácií a hotelov.
Pobaltské štáty a Grécko/Taliansko: Kontrast v spotrebe
V rámci Európskej únie sa výrazne odlišujú výdavky na alkoholické nápoje v jednotlivých členských štátoch. Najvyšší podiel celkových výdavkov na spotrebu vynaložených na alkoholické nápoje zaznamenali tri pobaltské štáty. V Lotyšsku dosiahol tento podiel 4,8 percenta, v Estónsku 4,7 percenta a v Litve 3,7 percenta. Tieto čísla naznačujú vyššiu konzumáciu alkoholu v týchto krajinách v porovnaní s priemerom EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili Grécko a Taliansko, kde podiel výdavkov na alkohol bol pod jedným percentom, konkrétne 0,9 percenta. Tento rozdiel môže byť ovplyvnený rôznymi kultúrnymi, spoločenskými a ekonomickými faktormi.
Dynamika výdavkov na alkohol v EÚ: Poklesy a nárasty
V období rokov 2009 až 2019 došlo v 13 členských štátoch EÚ k zníženiu podielu celkových výdavkov domácností na alkohol. Najvýraznejší pokles zaznamenala Litva, kde sa tento podiel znížil z 5,5 percenta v roku 2009 na 3,7 percenta v roku 2019. Naopak, v siedmich členských štátoch EÚ došlo k nárastu podielu výdavkov na alkohol. Najvýraznejší nárast zaznamenali Rumuni, kde sa tento ukazovateľ zvýšil z 2,1 percenta na 2,6 percenta. V šiestich krajinách EÚ, vrátane Dánska, Nemecka, Francúzska, Talianska, Holandska a Slovinska, zostal tento ukazovateľ stabilný.
Porovnanie cien alkoholu: Slovensko v kontexte V4 a EÚ
Okrem výdavkov na alkohol sa Eurostat zameriava aj na porovnanie cien alkoholických nápojov v členských štátoch. Podľa údajov Eurostatu z roku 2019 malo Slovensko index priemernej ceny alkoholu v krajine na úrovni 95,1, pričom index 100 reprezentuje priemerné ceny v celej EÚ-27. To znamená, že alkohol na Slovensku bol v tomto roku mierne lacnejší ako priemer EÚ. V porovnaní s krajinami Vyšehradskej skupiny (V4) však Slovensko dosiahlo najvyšší index cien: Nemecko malo index 92,6, Poľsko 89,4, Česko 87,2 a Maďarsko 80,2. Slovensko sa tak v rebríčku cien alkoholu umiestnilo na 20. mieste z 27 krajín EÚ, pričom drahší alkohol mali okrem spomínaných krajín V4 aj Španieli, Bulhari a Rumuni. Je zaujímavé, že ceny alkoholu na Slovensku sú v posledných rokoch stabilné. Od roku 2017, odkedy Eurostat zverejňuje tento rebríček, narástol index pre Slovensko do roku 2019 len o 0,5 bodu. V roku 2017 malo Slovensko index 94,6, v roku 2018 dokonca zaznamenalo pokles cien alkoholu s indexom 94,3, až po aktuálnych 95,1 v roku 2019. Naopak, ceny alkoholu sa výrazne zvýšili v Česku, kde index narástol o 3,9 bodu v období rokov 2017 až 2019.
Vplyv koronakrízy na konzumáciu alkoholu
Rok 2020 a nasledujúce obdobie priniesli do života obyvateľov Európy aj Slovenska bezprecedentné zmeny v dôsledku pandémie COVID-19. Zatvorenie reštaurácií a barov, ako aj rôzne formy lockdownov, mohli mať významný vplyv na spotrebu alkoholu. Predpokladalo sa, že ľudia budú viac konzumovať alkohol doma. Dáta z agentúry Nielsen však ukázali, že tržby za predaj alkoholu v obchodoch vzrástli v prvých mesiacoch pandémie len mierne, konkrétne o štyri percentá počas štyroch aprílových týždňov roka 2020 v medziročnom porovnaní. Niektoré obchodné siete zaznamenali, že najpredávanejším alkoholom sa stal konzumný lieh, ktorý ľudia údajne používali aj na výrobu dezinfekcie.
Alkohol a pandemie: Zjistěte, co je bezpečné
Analytici poukazujú na to, že dlhodobá izolácia a s ňou spojené negatívne emócie ako strach, nervozita či smútok, ktoré môžu viesť k symptómom posttraumatického stresu, môžu zvýšiť konzumáciu alkoholu počas karantény. Zvlášť ohrozené sú krajiny s vyššou spotrebou alkoholu, kam patrí aj Slovensko.
Globálne porovnanie: Kto pije najviac?
Okrem dát Eurostatu existujú aj iné štatistiky, ktoré sa venujú konzumácii alkoholu na obyvateľa. Britský inštitút King´s College uviedol, že v roku 2019 dosiahlo Bielorusko prvú priečku v spotrebe alkoholu na obyvateľa so 14 litrami za rok. Na popredných miestach sa umiestnilo aj Rusko. Slovensko sa v tomto rebríčku, hneď za Českou republikou, umiestnilo na 9. mieste so 12 litrami alkoholu na hlavu za rok. Podobné poradie zvykne zverejňovať aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Tieto štatistiky tiež poukazujú na to, že nadmerné pitie alkoholu predstavuje vážny zdravotný problém. V roku 2019 bolo na Slovensku v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 30 203 osôb s problémami súvisiacimi s alkoholom, z toho 23 115 mužov a 7 088 žien.
Záverom možno konštatovať, že údaje Eurostatu poskytujú cenný vhľad do výdavkov a cien alkoholických nápojov na Slovensku v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami. Tieto štatistiky nám pomáhajú pochopiť ekonomický rozmer alkoholového priemyslu a zároveň poukazujú na potrebu vnímať konzumáciu alkoholu aj z hľadiska jej spoločenských a zdravotných dôsledkov. Dôležité je sledovať, ako sa budú tieto trendy vyvíjať v budúcnosti, najmä s ohľadom na udalosti ako bola pandémia COVID-19, ktoré môžu výrazne ovplyvniť spotrebiteľské správanie.
tags: #alkoholovy #priemysel #na #slovensku #eur