Koniec leta a začiatok jesene pre mnohých z nás znamená obdobie nezameniteľnej a lahodnej vône a chuti burčiaku. Tento čiastočne vykvasený hroznový mušt, ktorý vzniká v skorom štádiu fermentácie, je symbolom vinobrania a príjemným spoločníkom počas chladnejších dní. Nájdu sa takí, ktorí si užívajú len "burčiakové" slávnosti, pre ďalších je to dlhoročná tradícia a iní len bažia po chuti alkoholu, čo môže mať za následok hlavybôľ alebo poruchy zažívania. Avšak, čo ak by ste si mohli vychutnať tento lahodný nápoj pripravený priamo u vás doma, z vlastného hrozna? Výroba domáceho burčiaku nie je zložitá veda a zvládne ju aj úplný začiatočník, ktorý chce predĺžiť sezónu vinobrania a ochutnať výsledok svojej práce bez dlhého čakania na zrenie vína.

Zber hrozna: Základ kvalitného burčiaku
Základom úspechu pri výrobe akéhokoľvek vína, a teda aj burčiaku, je kvalitná surovina. Pre burčiak je nevyhnutné použiť zdravé, dobre dozreté a nepoškodené hrozno. Dávajte pozor, aby strapce neboli napadnuté plesňami alebo inými chorobami, pretože bobule môžu začať oxidovať, hnednúť a mušt z nich môže byť infikovaný baktériami. Hrozno zberajte za pekného suchého počasia, ideálne pred obedom, keď je najvyššia koncentrácia cukru a bobule nie sú navlhnuté rannou rosou. Premoknuté alebo nezrelé hrozno totiž negatívne ovplyvní chuť i priebeh kvasenia.
Optimálny objem zberovej nádoby by mal byť 10 - 15 litrov. Biele odrody zberajte počas chladnejších dní, aby sa bobule neprehrievali, s optimálnou teplotou do 15 °C. Maximálna teplota na zber modrých odrôd by nemala presiahnuť 20 °C. Hrozno po zbere nenechajte ležať v nádobách, ale okamžite ho spracujte. Neumývajte hrozno saponátmi ani kefkou, pretože by ste narušili prirodzený mikrobiálny povrch, ktorý je dôležitý pre kvasenie. Stačí hrozno len zľahka opláchnuť studenou vodou.
Získanie muštu: Od bobúľ k tekutému zlatu
Po zbere nasleduje proces získavania muštu, ktorý je v podstate čiastočne vykvasený hroznový mošt. Bobule je potrebné odtrhnúť od stoniek a dôkladne ich roztlačiť alebo pomlieť. Dôležité je, aby ste porušili šupku - tým uvoľníte šťavu a umožníte kvasinkám začať pracovať. Ak nemáte špeciálny mlynček na hrozno, môžete použiť aj veľký hrniec, v ktorom budete hrozno roztláčať. Zmes nechajte pár hodín odpočívať, aby sa šťava dobre oddelila od dužiny.
Následne je potrebné mušt vylisovať. Na tento účel sa najčastejšie používa lis na hrozno. Počítajte však s tým, že z kila hrozna vám zostane v priemere sedem až sedem a pol decilitra šťavy - muštu. Ak nemáte lis, môžete použiť aj silné plátno, cez ktoré mušt prelisujete do inej nádoby. Pri lisovaní je dôležité pracovať šetrne, aby ste z hrozna nevytlačili trpké tóny zo semien a strapín.

Odkalenie muštu: Čistota pre dokonalú chuť
Po lisovaní je veľmi dôležité mušt odkaliť. Odkalenie znamená nechať na dne nádoby usadiť kaly z hrozna, ako sú napríklad zvyšky postrekov či iné pevné častice. Tento proces trvá približne 24 hodín, pričom čím menší je obsah spracovaného muštu, tým rýchlejšie sa odkalí. Ideálne je, ak nádoby pred použitím vysírite, čím ich úplne ošetríte a zabránite nežiaducim baktériám.
Čistý odkalený mušt musíte pomocou hadičky alebo naberačky opatrne odčerpať do inej, rovnako vysírenej nádoby. Počas tohto procesu stratíte približne ďalších desať až pätnásť percent z obsahu muštu, preto nie je potrebné pripravovať si príliš veľkú nádobu na kvasenie. Pre ešte čistejšiu vôňu a chuť môžete mušt pred kvasením nechať odkaliť aj v chlade po dobu 2 až 12 hodín.
Kvasenie: Srdce výroby burčiaku
Kvasnú nádobu naplníte odkvaseným muštom približne len do troch štvrtín, aby mala šťava priestor na kvasenie a nevykypela. Kvasenie je proces, pri ktorom kvasinky premenia cukor v mušte na alkohol a oxid uhličitý. Pre správne kvasenie je dôležitá teplota. Mušt pripravený na kvasenie by ste nemali skladovať vo veľmi chladných priestoroch, aby sa kvasenie nezastavilo. Ideálna teplota v pivnici je okolo 18 °C. Nižšie teploty (16-22 °C) kvasia pomalšie, čo vedie k čistejším arómam, zatiaľ čo vyššie teploty kvasenie urýchľujú, ale zvyšujú riziko drsnejších tónov.
Na urýchlenie kvasenia môžete do muštu pridať aktívne kvasinky, ktoré kúpite v špecializovaných obchodoch. Odporúčaná dávka je dvadsať až štyridsať gramov na sto litrov. Kvasinky je vhodné rozkvasiť a naštartovať v troche teplej vody a muštu. Ak nemáte kvasinky, môžete použiť aj trochu už hotového burčiaku. Pri klasickej pivničnej teplote vám bude mušt kvasiť približne týždeň, pričom o burčiaku možno hovoriť už po treťom dni kvasenia.
Jak si vyrobit burčák
Ako spoznať a vychutnať kvalitný burčiak
Kvalitný burčiak vydrží približne dva dni, pričom jeho chuť sa postupne mení. Po dosiahnutí ideálneho stavu, kedy začne jemne perlitiť a má sladkastú chuť s rozvíjajúcimi sa typickými burčiakovými tónmi, by sa mal čo najskôr skonzumovať. Ak máte radi jemnejšiu, menej alkoholovú verziu, ochutnajte ho hneď, ako sa objavia prvé bublinky. Ak preferujete výraznejší burčiak, nechajte ho kvasiť o niečo dlhšie.
Kvalitný burčiak by mal mať krásnu žltozelenú farbu. Ak je sfarbený dohneda, nie je dobrý, je zoxidovaný a bez síry. Jeho chuť je ťažko identifikovateľná - nemal by byť ani veľmi sladký, ani trpký a ani horký. Niektorí špekulanti dosládzajú burčiak repným cukrom, aby predĺžili jeho predajnosť, no z toho môžu mať ľudia tráviace problémy. Najlepšie ho identifikujete tak, že už nemá typickú žltozelenú farbu.
Burčiak je alkoholický nápoj v ranom štádiu fermentácie, obsahuje veľa zvyškového cukru a aktívne kvasinky, preto môže byť náročný na trávenie. Ľudia s citlivým trávením alebo histamínovou intoleranciou by mali piť malé množstvá a skôr s jedlom. Podávajte ho dobre vychladený (6-10 °C) v menších pohároch, ideálne v ten deň, keď je chuť pre vás "naj". Skvelý je k pečivu, slaným pagáčom, jemným syrom či koláčom s orechmi a makom.

Uvážlivé skladovanie a bezpečnosť
Fľaša, v ktorej máme burčiak, nesmie byť úplne zatvorená a vystavená akýmkoľvek otrasom. Otvárajte ju veľmi opatrne, nakoľko môže hroziť výbuch nahromadených plynov. Burčiak nikdy nekupujte vo väčších množstvách, pretože ho treba vypiť hneď. Ak ho chcete uskladniť, môžete ho preliať do PET fliaš a uložiť v chladničke, no kvasný proces sa nezastaví úplne - len sa spomalí.
Ak je burčiak uložený v sude v uzatvorenej pivnici, musíte počítať s tým, že pri jeho kvasení vzniká oxid uhličitý, ktorý sa vyparuje do priestoru. Preto pri vstupe do pivnice použite zapálenú sviečku. Ak zhasne, je tam málo vzduchu a veľa oxidu uhličitého, ktorým by ste sa mohli otráviť. Preto miestnosť pred vstupom najskôr otvorte a vyvetrajte.
Ružový či červený burčiak?
Rovnako ako víno, aj symbol jesene a vínnych oberačiek vyrábajú vo všetkých troch farbách - bielej, červenej aj ružovej. Pri ružovom však ide skôr o ojedinelosť. „Bolo by zbytočne drahé, tak sa ružový burčiak objavuje naozaj len sporadicky,“ hovorí Ján Janušík, majiteľ vinárstva v Limbachu. Pre túto sezónu je najčastejšie dostupný burčiak z bieleho hrozna, ktorého je najviac. Ak si chcete burčiak kúpiť, liter sa predáva približne od jedného do troch eur.
Vlastný burčiak si môžete vyrobiť aj z modrých odrôd hrozna, ktoré poskytnú plnšiu, ovocnú linku s tónmi jahôd a ríbezlí. Biele odrody, ako Veltlínske zelené, Müller-Thurgau, Rizling či Muškát, dajú svieži, ovocný profil.
Väčšina vinárov sa zhoduje, že neoplatí sa vyrábať menej ako päťdesiat litrov burčiaku, nakoľko je pri tom veľa roboty, výroba dlho trvá a krátko vydrží čerstvý. Avšak, aj malá dávka z pár kilogramov hrozna môže byť príjemným experimentom a spôsobom, ako si vychutnať chuť hrozna inak než vo forme klasického vína.
Vyskúšajte si vyrobiť vlastný burčiak a objavte radosť z prípravy tohto tradičného jesenného nápoja. S trochou starostlivosti a dodržaním správneho postupu sa vám určite podarí vytvoriť lahodný a osviežujúci nápoj, ktorý spríjemní koniec leta a začiatok jesene.