Pivovar Steiger vo Vyhniach, jeden z posledných mohykánov slovenskej remeselnej pivovarníckej scény, prešiel v posledných rokoch významnou transformáciou, ktorá reflektuje jeho hlboké historické korene a zároveň smeruje k posilneniu svojej jedinečnej identity. V rámci strategického rebrandingu bola inovovaná jeho pivná pečať, ktorá teraz hrdo nesie symboliku dvoch jašteričiek a tradičný pivovarnícky pozdrav "DAJ BOH ŠŤASTIA" v latinčine. Tento krok nie je len estetickou zmenou, ale silným vyjadrením spätosti s legendou o objavení zlatej a striebornej rudnej žily Špitaler a s bohatou baníckou históriou Štiavnických vrchov.
Banícka legenda ako inšpirácia
Legenda, ktorá sa stala základom pre novú vizuálnu identitu Steigeru, rozpráva o chudobnom pastierovi, ktorý jedného dňa zbadal dve jašteričky - jednu zlatú a druhú striebornú. Keď obe zmizli pod kameňom, pastier ho odvalil a oslepila ho žiara. Pod kameňom našiel dve hrudky, zlatú a striebornú, ktoré odhalili skryté bohatstvo regiónu - zlatú a striebornú žilu. Hoci sa drahé kovy z útrob zeme už vyťažili, zlatisté pivo Steiger z Vyhní je stále prítomné, pripomínajúc toto historické bohatstvo. Vedenie pivovaru si od tejto zmeny sľubuje nielen posilnenie svojej identity, ale aj prehĺbenie spätosti s regiónom Štiavnických vrchov, baníckou tradíciou a historickým centrom regiónu - Banskou Štiavnicou.
Historické korene pivovaru vo Vyhniach
História vyhnianskeho pivovaru je úzko prepletená s históriou Banskej Štiavnice. Existujú záznamy o tom, že pivovar bol dokonca istý čas vo vlastníctve mesta. Pôvodná pečatná grafika, ktorá zobrazovala templárskeho rytiera, nadväzovala na tradíciu varenia piva vo Vyhniach, ktorá siaha až do roku 1473. Po templároch sa v kláštore vo Vyhniach usadili mnísi johaniti a neskôr jezuiti. Títo mnísi si rýchlo uvedomili kvalitu tunajšej vody a stali sa prvými vyhnianskymi pivovarníkmi. Podľa tradície práve oni založili pivovar v roku 1473 a pivo varili nielen pre vlastnú spotrebu a blízke okolie, ale aj pre obchodníkov prechádzajúcich cez Banskú Štiavnicu do údolia Hrona.
Najstaršia zachovaná písomná zmienka o pivovare pochádza z roku 1524. Tento dokument spomína súhlas kráľovnej Márie pre mesto Banská Štiavnica na varenie piva vo vyhnianskom pivovare, ktorý bol súčasťou rozsiahleho majetku banskoštiavnického komorského grófa Seigfrieda Pieschena. V priebehu ďalších rokov pivovar menil majiteľov. V roku 1553 ho kúpil olomoucký pivovarník Jan Hub, neskôr sa stal majetkom Žigmunda Weltzera a po ňom Anny Giengerovej.
Vývoj a modernizácia pivovaru
Neustále rastúci dopyt po vyhnianskom pive si vyžiadal výstavbu nového pivovaru s vyššou výrobnou kapacitou. Výstavba nového objektu sa začala v roku 1765 podľa projektov architekta Jozefa Birchera a v januári 1769 bol nový pivovar plne prevádzkovaný. Po roku 1785 mesto Banská Štiavnica pivovar prenajímalo.
V roku 1893 pivovar postihol ničivý požiar, ktorý zanechal celý komplex v zlom stave. Mesto sa rozhodlo do pivovaru už neinvestovať a predalo ho Karolovi Kachelmanovi, majiteľovi miestnych strojární a zlievarní. Kachelman zmodernizoval prevádzkové budovy a strojové zariadenie. V tom čase mal pivovar 15 zamestnancov a ročnú kapacitu 15-tisíc hektolitrov piva, ktoré sa dodávalo do Banskej Štiavnice a blízkeho Pohronia. Unikátnou zvláštnosťou pivovaru boli jeho pivnice, kde sa aj počas horúcich letných dní tvoril prirodzený ľad.
V roku 1910 sa firemné označenie zmenilo na Kachelman a spoločníci. Expedícia fľaškového piva v roku 1911 zaznamenala výrazný nárast. Vyrábali sa značky ako svetlé 12-stupňové pivo Aczél a 14-stupňové čierne pivo Amazón. Napriek kríze počas prvej svetovej vojny sa výroba udržala. Nedostatok financií viedol k tomu, že sa novým majiteľom stala Tatrabanka.
Dňa 1. januára 1928 bola založená Účastnícka spoločnosť Slovenské pivovary a sladovne Vyhne s akciovým kapitálom 1 milión korún. Hospodárska kríza síce spôsobila zmeny, ale chod pivovaru nenarušila. V roku 1935 bol založený Ochranný zväz pivovarov a rajonizácia zvýšila odbyt piva, čo priaznivo vplývalo aj na vyhniansky pivovar. Počas druhej svetovej vojny došlo k prerušeniu výroby a pivovar si vyžiadal obete z radov svojich zamestnancov.
Super rýchla história Slovenska
Povojnová obnova a znárodnenie
Výroba sa obnovila 13. septembra 1945. Povojnová rekonštrukcia a výstavba predstavovali najpokrokovejšiu a najslávnejšiu éru v histórii pivovaru, s ročnou výrobou 50 - 60 000 hl piva. V roku 1946 sa rozhodlo o prestavbe pivovaru na väčšiu kapacitu s nákladmi okolo 40 miliónov korún. Po znárodnení v roku 1948 nasledovali rôzne reorganizácie a zmeny názvu. V rokoch 1952 až 1963 pivovar vystriedal názvy ako Stredoslovenské pivovary a sladovne, národný podnik, Pohronské pivovary, národný podnik, a Pivovary a sladovne, národný podnik, Bratislava, závod Vyhne.
V roku 1958 bola k starej varne pridaná dvojitá varna s výkonom 241-tisíc hektolitrov piva a boli zakúpené nové moderné stroje. Produkcia podniku stabilne dosahovala 280-300-tisíc hektolitrov piva ročne. V 70. a 80. rokoch minulého storočia pivovar vyrábal sedem, desať, dvanásť a štrnásť stupňové pivo.
Privatizácia a zrod značky Steiger
V novembri 1993 došlo k privatizácii pivovaru firmou Hell, spol. s. r. o., Banská Štiavnica. V máji 1995 pivovar odkúpil jeden z majiteľov spoločnosti Hell, Ing. Eduard Rada. Dňa 17. apríla 1997 sa pivovar premenoval na spoločnosť Eduard Rada, s.r.o., ktorej bol jediným majiteľom do roku 2001, kedy vstúpila do spoločnosti Európska banka pre obnovu a rozvoj.
Už od roku 1996 sa názov nosnej značky piva Vyhniansky ležiak zmenil na Steiger. Tento názov, prevzatý z nemeckého slova pre "banský majster", vyjadroval spätosť s regionálnou tradíciou baníctva. Pivo si rýchlo získalo obľubu nielen v regióne, čo viedlo k jeho prevzatiu do názvu pivovaru, hoci nie do oficiálneho obchodného mena.
V júli 2006 došlo k ďalšej významnej zmene, keď majoritná časť akcií Ing. Rada a Európskej banky pre obnovu a rozvoj bola odpredaná anglickej finančnej spoločnosti Endemit a moravskej pivovarníckej spoločnosti PMS. Tieto spoločnosti nie sú súčasťou nadnárodných pivovarníckych gigantov, čo podčiarkuje pozíciu Steigeru ako jedného z posledných nezávislých slovenských pivovarov.
Steiger dnes: Kvalita, tradícia a špecifiká
Pivovar Steiger patrí medzi najmenšie priemyselné pivovary na Slovensku s ročnou kapacitou neprevyšujúcou 200 000 hl. Napriek svojej veľkosti sa pýši niekoľkými špecifikami, ktoré ho odlišujú od konkurencie. Medzi hlavné tromfy patria dlhá história, klasické výrobné technológie a mimoriadne obľúbená čierna jedenástka.
K prednostiam vyhnianskeho pivovaru patrí kvalitná pramenitá voda zo Štiavnických hôr a predovšetkým klasický spôsob výroby piva, aj keď s využitím modernej technológie. Každá stupňovitosť piva sa varí samostatne, s presným dávkovaním surovín a bez vplyvu ľudského faktora na proces varenia. Kvasenie prebieha vo dvoch fázach: prvé v klasických otvorených sudoch (spilkách) počas 10 dní a druhé, tzv. ležanie, v pivniciach v ležiackych tankoch po dobu 30 až 35 dní. Tento náročný proces sa líši od praxe veľkovýroby, ktorá často využíva jeden cyklus v CK tankoch alebo riedenie piva vyššej stupňovitosti vodou.
STEIGER vsadil na klasickú chuť piva, ktorá je výsledkom použitia tradičných surovín: sladu, chmeľu, vody a pivovarských kvasníc. Pivo sa vyznačuje primeranou a príjemnou horkosťou a prirodzené kvasenie s dlhodobým ležaním mu dodáva typické chuťové a aromatické znaky. Pomalé a prirodzené nasýtenie oxidom uhličitým počas dlhého kvasenia sa odráža aj v kvalite peny, ktorá na pive drží a zanecháva na stene pohára krúžky - pivo "krúžkuje".
Malé pivovary, ako je Steiger, majú nezastupiteľnú úlohu na trhu. Môžu ponúknuť odlišnosť a rozmanitosť druhov piva, sústrediť sa na pivné špeciality, ktoré veľkí hráči prehliadajú z ekonomických dôvodov. Zároveň pomáhajú rozvoju regionálneho cestovného ruchu, vytvárajú kolorit miest a obcí a poskytujú pracovné príležitosti tam, kde sa väčší investori nedostanú. Podporujú tiež vytváranie turisticky atraktívnych "pivných ciest".
Napriek svojej dlhej histórii a jedinečným kvalitám, pivovar Steiger čelí výzvam. Finančné ukazovatele naznačujú, že v rokoch 2015 až 2021 bol pivovar v zisku len jedenkrát a kumulatívna strata za roky 2015 až 2020 presiahla 730-tisíc eur. Hoci radlery v posledných rokoch ťahali hlavne tržby, budúcnosť pivovaru ukáže, či sa mu podarí udržať svoju pozíciu na meniacom sa trhu. V kontexte toho, že na Slovensku po zmene režimu z dvoch desiatok priemyselných pivovarov zostali len štyri (Hurbanovo, Veľký Šariš, Banská Bystrica a Vyhne), je osud Steigeru dôležitým ukazovateľom stavu slovenského pivovarníctva. Potenciálni záujemcovia o kúpu pivovaru boli odradení požadovanou cenou, čo naznačuje zložitosť jeho predaja. Identifikácia skutočného vlastníka je tiež komplikovaná, s prepojeniami na českú spoločnosť Slovak Breweries a jej vlastníkov. Napriek týmto výzvam, Steiger naďalej reprezentuje cenné dedičstvo a potenciál slovenského remeselného pivovarníctva.
tags: #logo #spolocnosti #steiger