Svet seriálu "Burlivá Venuša" sa opäť otriasa v základoch, keď sa v 384. epizóde naplno rozvinú dramatické udalosti týkajúce sa hlavných postáv. Peter, napriek pochybnostiam Kramera, pevne rozhodne o ceste na Moravu, čím sa spustí reťazec nečakaných zvratov. Jeho priznanie Erikovi odhaľuje hlbšie motivácie - obavy o vlastné manželstvo a presvedčenie o Kramerovej stále pretrvávajúcej láske k Eve. Toto obvinenie vyvolá v Eve pobúrenie, čo naznačuje, že manželia Roznerovci odídu na Moravu v napätí, ich vzťah poznačený nedorozumením a skrytými citmi.
Medzitým sa v rodine Babky objaví nečakaný nápad, ako "priviesť Zoliho k životu". Prihlásenie oboch na kurz argentínskeho tanga síce predstavuje snahu o oživenie spoločného života, no Zoliho reakcia naznačuje, že tento plán nemusí byť taký úspešný, ako by si Babka priala. V inom kontraste stojí Rita, ktorá odmieta zdieľať svoje problémy s Luteránovou. Adela sa však nenechá ľahko odbiť, poukazujúc na Ritin prekérny stav. Rita jej však jasne dáva najavo, že pomoc od ženy, ktorá má nepriamo na svedomí jej matku, neprijme. Právnikove pripomenutie astronomicky narastajúcich dlhov a naliehavá potreba predať nemocnicu ju prinútia hľadať iné riešenia. Rita má však vlastný, zrejme nekonvenčný, nápad, ako sa zbaviť dlhov.
Rozkol v podnikaní a osobné drámy
Epizóda 385 prináša odchod Petra a Evy na Moravu, zatiaľ čo Slávo a Nina vítajú Erika ako staro-nového šéfa vo firme. Návrat Erika však nevyvoláva nadšenie medzi robotníkmi z vinárstva, čo naznačuje možné budúce napätie v pracovnom kolektíve. Inge sa snaží ovplyvniť Sláva, aby prestal navštevovať Lýdiu, zdôrazňujúc, že je šťastne vydatá. Slávo však spochybňuje jej šťastné manželstvo, čo naznačuje, že situácia medzi Lýdiou a jej manželom je komplikovanejšia. Ivan povzbudzuje Sláva, aby neignoroval Lýdiino trápenie, no Slávo sa napokon rozhodne riadiť Ingeinou radou a príde sa s Lýdiou rozlúčiť, čím naznačuje koniec ich stretávania. Stane sa však svedkom nepríjemnej situácie so Stelou, ktorá prejavuje pohŕdanie voči svojej matke.
Kramer je rozčarovaný z neposlušnosti profesora Boreckého a svoju frustráciu si vybíja na Vavrovi. Vavro ho však uisťuje, že sa s Boreckým dohodol podľa jeho predstáv. Príchod Rity ku Kramerovi s ponukou na predaj kaštieľa skončí neúspešne, keď ju Karol vysmeje s tým, že kaštieľ už dávno vlastní, keďže ho kúpil od Zachara. Rita si uvedomí, že ju Michal klamal aj v tejto záležitosti. V liečebni nastane škandál, keď Rita trvá na rozvode s Michalom a chce definitívne ukončiť svoje manželstvo s ním. Svoj hnev a žiaľ sa rozhodne utopiť v alkohole v bare, kde náhodne stretne Erika. Erik ju odprevadí domov a ponúkne jej pomoc pri prekonávaní ťažkého obdobia.
Jak funguje anestezie? | What the Fact?
Historické vrstvy Bratislavy: Od bitky pri Moháči po vilovú architektúru
Zatiaľ čo sa životy postáv v "Burlivej Venuši" prepletajú v osobných drámach, iné príbehy sa odvíjajú v historických vrstvách Bratislavy, ako naznačujú poskytnuté informácie. Spomienka na bitku pri Moháči, stratené kostoly sv. Vavrinca a sv. Michala z predmestia stredovekej Bratislavy, či opevnenie zachytené na Fricsovom pláne z roku 1766, nám otvárajú pohľad na minulosť mesta. Pamiatky viažuce sa na epidémie, lokality cintorínov a vstup na Ondrejský cintorín, kde sú pochované významné osobnosti, vykresľujú obraz mesta formovaného históriou a ľudskými osudmi.
Informácie o vzdelávaní detí a študentov, o prvej materskej škole (ovoda) a pláne električkovej železnice medzi Prešporkom a Viedňou z začiatku 20. storočia, ako aj detaily z Petržalky - pôvodné plány Divadla Arény, kaplnka pri dostihovom areáli či asanované kino Eldorádo, nám poskytujú fascinujúci pohľad na vývoj mesta a jeho infraštruktúry. Práca PhDr. Viery Obuchovej, CSc., ktorá sa venuje histórii Bratislavy, vrátane Ondrejského cintorína a priemyselnej Bratislavy, a kniha Tomáša Berku a Jána M. Bahnu o architektúre a životnom štýle vo vilovej časti Bratislavy, ktorá mapuje vývoj od stredovekých vinohradov až po modernú vilovú architektúru, sú cennými zdrojmi poznania o meste.
Kniha o vilových domoch na Hradnom vrchu, Slavíne, Kalvárii a v priľahlom Horskom parku, ako aj v širšom okolí centra mesta, zachytáva ich podobu od stredoveku až po súčasnosť. Tieto lokality sa postupne menili z vinohradov a pastvín na obytné štvrte pre lepšie situované obyvateľstvo, od letných sídiel talianskeho typu v polovici 19. storočia, cez nemecko-maďarskú romantizujúcu a eklektickú zástavbu na prelome 19. a 20. storočia, až po stavebný rozmach počas prvej Československej republiky a súčasnú modernú vilovú architektúru. Tomáš Berka, architekt a scénograf, spoluautor slovenského pavilónu na Expo 2000 a autor hudobných skupín Modus a Fermata, ako aj autobiografickej knihy Blumentálske blues a Rocková Bratislava s Fedorom Frešom, prináša do tejto perspektívy umelecký a hudobný rozmer. Ján M. Bahna, profesor architektonickej tvorby na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, držiteľ Ceny Dušana Jurkoviča a Ceny J. Satinského, ktorý realizoval viaceré vily nad Bratislavou a ktorého Vila Linea bola publikovaná vo Svetovom atlase architektúry Phaidon, sa zameriava na architektonické dedičstvo.
Práce autora Waltera Malaschitz, ktorý vyrastal na Zuckermandli pod ruinami Hradu a zanechal nezmazateľné stopy v jeho chlapčenskej duši, pripomínajú ľudské osudy a zabudnuté ulice. Bratislavský Hrad ako dôležitá pevnosť a príležitostná rezidencia uhorských kráľov, ktorý za panovania Márie Terézie dosiahol vrchol svojho významu, prešiel nákladnou prestavbou a zariadením, čo viedlo k vzniku skvostnej rezidencie pre uhorské miestodržiteľské pár. Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc., autorka monografií o sochárovi F. X. Messerschmidtovi, ktorý poslednú kapitolu svojho života prežil a je pochovaný v Bratislave, prináša do popredia záhadnú postavu umelca a jeho slávne "charakterové hlavy".
Prechádzka starým Prešporkom, ako ju opisuje Karl Benyovszky, rodák z centra Prešporka a autor kníh o histórii mesta, nám odhaľuje množstvo zaujímavých informácií a príbehov o ľuďoch, uliciach, domoch a palácoch. Jeho diela ako "Prechádzka starým Prešporkom", "Malebné zákutia a dvory starého Prešporka" či "Považie - hrady, zámky, povesti" nám približujú atmosféru mesta v rôznych obdobiach. Bratislava v medzivojnových rokoch mala povesť tolerantného mesta, kde sa stretávali rôzne národy v dobrej zhode, čo popisuje aj Daniel Luther, vedecký pracovník Ústavu etnológie SAV, ktorý sa zameriava na vývin mestského spoločenstva Bratislavy v 20. storočí.
Kniha rozprávok a povestí Igora Janotu (1921 - 2008), syna autora knihy Slovenské hrady, nám prináša príbehy o udalostiach a postavách starej Bratislavy, od arkiera starej radnice, cez hradného ducha, Ganymédovu fontánu, až po strašidlá zo Zelenej ulice. Jeho zbierka povestí a rozprávok odhaľuje tajomné a čarovné zákutia mesta. V neposlednom rade, informácie o rehoľných spoločenstvách, ich činnosti a násilnej likvidácii počas "barbarskej noci" v roku 1950, ako aj ich návrate po roku 1989, dodávajú ďalšiu dôležitú vrstvu do poznania histórie mesta a jeho sociálnych dejín.
Katarína Mešková Hradská sa vo svojom výskume zaoberá novšími dejinami Slovenska v stredoeurópskom kontexte, vrátane histórie Petržalky. PhDr. Miriam Lengová, M. A., historička a archivárka, publikovala štúdie a články o histórii remesiel a cechov, ako aj knihy o remeselníkoch a obchode na Spiši. Jej výskum nám umožňuje nahliadnuť do života obyčajných ľudí a ich remeselných zručností.
Jak funguje anestezie? | What the Fact?
Príbeh slobodomurárov v Bratislave, ktorí sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia stretávali v rôznych reštauráciách a neskôr v slobodomurárskych domoch, dodáva ďalší rozmer do multikultúrneho a intelektuálneho života mesta. Tieto stretnutia, na ktorých sa zúčastňovali osobnosti ako Rigele, Hummel, Kozics, Liszt, Kempelen, Štefánik, Šrobár či Karvaš, mali vplyv na vtedajšie dianie a zanechali po sebe desiatky pamätníkov. V roku 1938 boli slobodomurárske lóže na Slovensku zlikvidované, čím sa uzavrela jedna kapitola ich histórie.
Práca PhDr. Zápas o Bratislavský hrad odhaľuje autentický dokument o boji s mocou, ktorý v päťdesiatych rokoch vyústil do zatknutia a uväznenia Alfreda Piffla. Jeho denník z rokov 1948 - 1972 zachytáva obdobie práce na plánoch obnovy a rekonštrukcie Bratislavského hradu, podiel na rekonštrukcii hradu Devín, archeologické vykopávky a výskum bratislavského Podhradia. Alfred Piffl, absolvent ČVUT v Prahe, sa po vojne stal profesorom a prvým dekanom na katedre dejín architektúry na SVŠT v Bratislave. V roku 1957 bol vo vykonštruovanom procese odsúdený na dva roky väzenia, pričom v šesťdesiatych rokoch viedol archeologické vykopávky v Bratislave a okolí.
Spišské remeslá a cechy od polovice 17. storočia, ako aj udalosti spojené s oslavou cisára Jozefa II. a Márie Terézie v roku 1772, ktoré znamenali ukončenie 360-ročného zálohu časti spišského regiónu, nám pripomínajú významné historické míľniky. Osemnáste storočie však pre Spiš nezačalo radostne, spamätať sa museli zo spúšte po vojnách, ktoré zasiahli politický, náboženský a hospodársky vývoj regiónu. Mier, ktorý prišiel v roku 1711, znamenal úľavu pre obyvateľov.
Všetky tieto historické udalosti, osobnosti a architektonické diela tvoria mozaiku Bratislavy, mesta s bohatou minulosťou, ktoré neustále objavuje a reinterpretuje svoju históriu. Tieto príbehy, rovnako ako tie v seriáli "Burlivá Venuša", nám ukazujú, že ľudské osudy, vzťahy a snahy o naplnenie života sú univerzálne naprieč časom a priestorom.