Slovenčina je jazyk, ktorý nás formuje od kolísky. Pre niektorých je to len prostriedok komunikácie, pre iných umelecký nástroj, s ktorým vedia majstrovsky narábať. Herečka a rozhlasová legenda Ľudmila Swanová patrí do druhej skupiny. Jej hlas poznajú generácie poslucháčov z éteru Slovenského rozhlasu, no jej tvár sa vryla do pamätí divákov aj vďaka populárnemu seriálu Búrlivé víno. V rozhovore pre Báječnú ženu sa s nami podelila o svoje postrehy k vývoju slovenčiny, svoje skúsenosti z rozhlasu a divadla, a tiež o to, ako vníma dnešných študentov a svoju postavu v seriáli.
Slovenčina ako materinský jazyk: Dedictvo krásnej reči
Pýtate sa, kde som sa naučila tak pekne po slovensky? Je to moja materinská reč, a to doslova. Nikdy som nijakým nárečím nehovorila, hoci som vyrastala v rôznych mestách - jedenásť rokov v Bratislave, štyri roky v Banskej Bystrici a potom som sa opäť vrátila do Bratislavy. Ľubozvučnú slovenčinu som mala denne doma, keďže moja mama Mária Bancíková, pochádzajúca z Klenovca, bola herečka Slovenského národného divadla. Nielen na javisku, ale aj doma a na ulici hovorila krásnou slovenčinou. Dokonca učila budúcich hercov javiskovú reč a umelecký prednes na konzervatóriu.
Poznala som sa so všetkými jej kolegami, boli to pre mňa tety a ujovia, ktorí tiež so mnou hovorili krásnou slovenčinou. Niektorí z nich ma neskôr učili pekne rozprávať na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení, kde som študovala herectvo. Predovšetkým pán profesor Viliam Záborský. Áno, vtedy bola slovenčina iná ako dnes, každý jazyk sa vyvíja, no treba povedať, že najmä v médiách sa vtedy kládol väčší dôraz na čistotu slovenčiny.
Modernizácia jazyka: Cudzím slovám sa nevyhneme, ale s mierou
Modernizuje sa náš jazyk? Slovenčina sa prirodzene modernizuje, udomácňuje sa v nej veľa cudzích slov najmä z angličtiny. Bez takého „dizajnu“ sa už asi nezaobídeme, ale zvykneme si naň, ako sme si zvykli na „malér“ z francúzštiny. Často sa však používajú aj také slová, ktoré sa do slovenského textu nehodia, alebo máme v slovenčine vhodnejšie i krajšie ekvivalenty. Je dôležité si uvedomiť, že adaptácia cudzích slov by mala byť citlivá a nemala by na úkor pôvodnej slovenskej lexiky.
Rozhlasová škola: Prísnosť pre dobro jazyka
Máte dlhoročnú rozhlasovú skúsenosť - tam sa nedá chyba vziať späť - ako sa to dá „ustrážiť“? Rozhlas bol kedysi na Slovensku špička, čo sa týka správnej výslovnosti redaktorov a hlásateľov. Keď som tam v 80. rokoch nastúpila, pol roka ma školili, kým ma pustili naživo k mikrofónu. Zdá sa, že teraz tam už nie sú takí prísni, čo je na škodu. Slovenský rozhlas ešte stále zotrváva na špici, ale nie vari preto, že by sa v oblasti čistoty slovenčiny vylepšoval, ale skôr preto, že kultúra reči a správnej výslovnosti išla v médiách za posledných 25 rokov dole.
Bežne sa poslucháč alebo divák stretáva s tvrdou výslovnosťou slov „panenský, nechty, sesternica, kaderníctvo, veterník“, pričom správna výslovnosť je „paňenský, ňechty, sesťerňica, kaďerníctvo, veťerňík“. No a vrchol všetkého je, keď počujem, že moderátor hovorí namiesto „kto“ - „gdo“, čo je česká výslovnosť. Udomácnila sa aj v slovenskom parlamente. Keď tam niekto nehovorí správne po slovensky, viem, aká je príčina. Nenaučili ho. Ale keď iný hovorí peknou a správnou slovenčinou a do toho neustále hovorí „gdo“ alebo „ňegdo“, tomu už celkom nerozumiem. Asi je to pozostatok federálneho československého vysielania v minulom storočí, keď sa dve tretiny 1. televízneho programu vysielali po česky a jedna tretina po slovensky a slovo „gdo“ sa vžilo v hovorovej reči aj na Slovensku. A ešte musím spomenúť častú absenciu ľ v médiách. Keď v televízii avizovali odovzdávanie vyznamenaní Krištáľové krídlo, v podaní moderátora sa z toho stalo „kryštálové krídlo“.
Slovenský jazyk a jeho historický vývoj
Študenti a pedagogika: Odraz doby a vlastná zodpovednosť
Ste aj pedagogička a učíte - akí sú dnešní študenti? Na všetky vaše otázky by stačilo odpovedať „áno“. No, akí sú teraz študenti? Takí, akí sme boli my. Mladí, veselí, často s laxným prístupom k povinnostiam, ale nie všetci. Mnohí si neuvedomujú, že sa tým pripravujú o veľa poznatkov a skúseností, ktoré im môže pedagóg odovzdať. Ja sa za nich texty nemôžem naučiť, a keď ich nevedia, nemáme na čom pracovať. Je dôležité, aby si študenti uvedomili svoju zodpovednosť za vlastné vzdelanie a aktívne sa zapájali do procesu učenia.
Búrlivé víno: Rola Agneše Fazuľovej a jej spojitosť s rečou
Máte vďačnú úlohu v seriáli Búrlivé víno. Robíte ju podľa nejakého vzoru? Baví vás táto úloha? Aj ona pekne hovorí, hoci povahu nemá najlepšiu. Hovorí sa, že vtáka poznáš po perí a človeka podľa reči. Reč a povaha majú istú súvislosť, ale aj ten, kto na vás prehovorí spisovne alebo „anjelským hlasom“, môže byť zákerný podliak, a naopak, človek, ktorý hovorí „hrozne“, môže byť dobrák, takže to porekadlo nemožno zovšeobecňovať.
Som šťastná, že po rokoch hlásateľských som dostala peknú hereckú príležitosť a svoju Agnešu Fazuľovú v televíznom seriáli mám rada. Hoci postava nemala ideálnu povahu, jej prejav bol kultivovaný, čo len potvrdzuje, že aj s nevľúdnym charakterom sa dá komunikovať elegantne.
Láska k slovenčine: Melódia a krása nášho jazyka
Čo máte na slovenčine rada? „Ó, mojej matky reč je krásota, je milota, je rozkoš, láska svätá“, napísal P. O. Hviezdoslav a ja dodávam, že by sme si ju nemali przniť. O čo krajšie znie „žijem v Európe“ než „žijem f'Európe“, čo je tiež častá nesprávna výslovnosť, ktorú počúvame z médií. Mnohé národy nám našu reč závidia, lebo je vo svojej viazanosti melodická a ľubozvučná.
Búrlivé víno: Seriál, ktorý zasiahol slovenské domácnosti
Búrlivé víno bol slovenský denný seriál, vysielaný v rokoch 2013 - 2017 na TV Markíza. Seriál mal premiéru 1. januára 2013 a odohrával sa vo vinárskom prostredí, z ktorého prinášal osudy dvoch vinárskych rodín prepojených priateľstvom a rozdeľovaných dávnymi tajomstvami. Seriál sa začal vysielať každý pracovný deň o 17:55, pre stúpajúcu sledovanosť sa od 1. apríla presunul do hlavného vysielacieho času o 20:30 (vysielal sa každý pracovný deň okrem stredy). Od 1. marca 2016 sa seriál začal vysielať iba v utorky a štvrtky, najprv od 20:30 v dvoch častiach za sebou a neskôr po jednej časti od 21:40. Od 4. apríla 2016 sa kvôli čoraz viac klesajúcej sledovanosti opäť vysielal od pondelka do piatku o 17:50. Televízia Markíza sa pokúsila seriál znova oživiť tak, že jeho 9. sériu nasadila v mimosezónnom období, v lete 2017, kde ho opäť nasadila na 20:30 každý pracovný deň. Kvôli nízkej sledovanosti seriál opäť presunula na 21:40, kde ho dovysielala v dvoch častiach za sebou. Finále seriálu Búrlivé víno prebehlo 31. augusta 2017.
Seriál následne reprízovala TV Doma prvýkrát od 2. januára 2018 do 30. mája 2019 v popoludňajších hodinách a druhýkrát od 12. apríla 2021 do 23. októbra 2023 (najprv v popoludňajších hodinách, neskôr v ranných hodinách). Tretia repríza seriálu na TV Doma začala 19. februára 2024.
Búrlivé víno si získalo obrovskú popularitu nielen na Slovensku. V susednom Maďarsku sa seriál odštartoval s účasťou slovenských herečiek ako Lujza Garajová Schránková, Petra Loj, Zuzana Fialová či Eva Pavlíková.
Herecké tváre Búrlivého vína a ich odkaz
Ján Jackuliak, známy stvárnením Igora Oravca v Búrlivom víne, prešiel výraznou premenou. Kým v roku 2013 bol nenápadnejší, neskôr sa kvôli úlohe v inom projekte vypracoval a nechal zarásť. Jeho herectvo, ovplyvnené štúdiom a pôsobením v Čechách, je často výraznejšie za hranicami. Okrem Búrlivého vína ste ho mohli vidieť aj v seriáloch Za sklom, Hniezdo či vo filmoch Miss Hanoi a Kandidát.
Helena Krajčiová, ktorá stvárnila Dorotu Petránsku, zostáva v srdciach divákov aj napriek tomu, že ju na obrazovkách v posledných rokoch vídame zriedka. Okrem Búrlivého vína sa presadila aj v seriáloch Panelák, Profesionáli, Zita na Krku, Nový život, Chatári či Mama na prenájom. Jej úloha Scarlet Balážikovej, referentky na malej policajnej stanici, patrí k jej najpamätnejším. V súčasnosti sa viac venuje dabingu a biznisu so zdravým životným štýlom.
Herečka Tatiana Radeva, ktorá stvárnila postavu v Búrlivom víne, nás opustila vo veku 67 rokov. Počas svojej kariéry pôsobila v rôznych divadlách a venovala sa aj dabingu. Okrem Búrlivého vína ste ju mohli vidieť aj v seriáloch Ordinácia v ružovej záhrade, Mesto tieňov a vo filme Bathory.
Tieto herecké osobnosti, spolu s mnohými ďalšími, prispeli k úspechu seriálu Búrlivé víno a zároveň nám pripomenuli krásu a dôležitosť správnej slovenčiny. Ich práca v médiách a na javisku slúži ako pripomienka toho, ako dôležité je pestovať a chrániť náš jazyk pre budúce generácie.