Červené víno, nápoj s tisícročnou históriou a hlboko zakorenený v kultúre mnohých národov, je často spájané s relaxáciou, spoločenskými udalosťami a v neposlednom rade aj s potenciálnymi zdravotnými benefitmi. Milovníci tohto moku si môžu s radosťou dopriať pohár vína, no kľúčom k využitiu jeho pozitívnych účinkov a minimalizácii rizík je umiernenosť. Otázka "koľko je toho dosť?" je preto zásadná pre pochopenie jeho vplyvu na naše zdravie.
Historické korene a kultúrny význam vína
Konzumácia vína a jeho priaznivé účinky na zdravie zaujímajú ľudstvo už od nepamäti. Prvé správy o pozitívnych účinkoch vína na zdravie nachádzame už v starovekých spisoch Paracelsa, Plínia a Galéna. Hippokrates (459-377 n.l.) hovoril o aplikácii vína ako prostriedku zlepšujúcom náladu, tlmiacom bolesť a podporujúcom močenie. Z tohto obdobia je známy aj priaznivý efekt vína na hojenie rán a jeho dezinfekčný účinok v tráviacom trakte. Sám Cézar odporúčal konzumáciu vína spoločne s jedlom, aby tak chránil svojich vojakov pred tráviacimi infekciami. Na povrch sa však dostala aj druhá strana mince - problém alkoholizmu. Už egyptský faraón Ramzes II. si sťažoval na vysokú konzumáciu alkoholu v populácii. Slávny lekár arabského sveta Avicena (980-1032 n.l.) dokonca veril tomu, že je zdraviu prospešné občas sa opiť. Nech je to už tak či onak, víno malo od nepamäti svojich bohov a jeho priaznivé účinky vychvaľovali lekári, filozofi či mnísi.
Objavenie vína ako nápoja sa pripisuje milenke perzského kráľa Jamshee-eda, ktorá trpela neznesiteľnou migrénou a nespavosťou a chcela zo zúfalstva spáchať samovraždu vypitím skvasených zvyškov hroznovej šťavy. Namiesto smrti sa jej podstatne zlepšila migréna i spanie a samotný panovník prehlásil skvasenú hroznovú šťavu za kráľovský nápoj.
V Európe sa víno často považuje za súčasť kultúrneho dedičstva. Taliansko má v rámci pestovania hrozna a výroby kvalitného vína naozaj silnú a dlhoročnú tradíciu. Víno je pre Talianov dôležitou súčasťou spoločenského života. Radi sa stretávajú na komorných večierkoch, tzv. „aperitivo“, kde si víno vychutnávajú ešte pred večerou a následne aj počas celého večierka. Víno je v Taliansku považované za skvelého spoločníka pri diskusiách a zábave. Okrem Talianska, ktorého vína z vinárskej oblasti Valdobbiadene sú známe po celom svete, sú nemenej úspešné aj tie francúzske. Francúzi si potrpia na kvalitu, ktorú vnášajú nielen do vinárskej produkcie, ale aj do samotnej degustácie vín. V Španielsku sa víno degustuje ako súčasť tapas. Červené víno má svoje tradičné miesto aj v slovenskej kultúre a umení. V slovenskom umení a kultúre sa červené víno objavuje najmä ako súčasť spoločenských udalostí a dôležitú úlohu hrá aj pri tradičných folklórnych slávnostiach a kultúrnych podujatiach. Stalo sa inšpiráciou viacerých slovenských umelcov a literátov. Súčasťou slovenskej kultúry nie je len červené víno, ale aj samotné vinohradníctvo a vinárstvo.
Červené víno a jeho potenciálne zdravotné benefity
Vďaka vysokému obsahu antioxidantov, predovšetkým polyfenolu nazývanému resveratrol, sa červené víno často spája so zdravotnými benefitmi. Resveratrol sa nachádza v šupkách hrozna a má protizápalové a antioxidačné vlastnosti. Je užitočný aj ako prevencia pred niektorými kardiovaskulárnymi ochoreniami či dokonca niektorými druhmi rakoviny.
Najväčší súbor dôkazov na podporu zdravotných výhod červeného vína sa "točí" okolo srdca. Existujú súvislosti medzi nízkou až strednou konzumáciou červeného vína a zníženým rizikom srdcových chorôb. Faktory tejto asociácie zahŕňajú antioxidačné a protizápalové vlastnosti polyfenolov červeného vína, vrátane resveratrolu. Navyše, červené víno sa spája so zníženým výskytom cukrovky 2. typu.
Štúdia publikovaná v časopise European Heart Journal, v ktorej autori presne merali spotrebu vína zo vzoriek moču, naznačila, že tí, ktorí vypili dvanásť až tridsaťpäť pohárov vína mesačne, mali o päťdesiat percent nižšie riziko srdcových ochorení ako tí, ktorí vypili maximálne jeden pohár. Vedci z Barcelonskej univerzity dokonca potvrdili, že pohár červeného vína denne znižuje riziko infarktu lepšie ako statíny.
Okrem kardiovaskulárnych benefitov, niektoré výskumy naznačujú, že červené víno môže prispieť k zvýšeniu diverzity črevného mikrobiómu. Štúdia z augusta 2019 publikovaná v Gastroenterology zistila, že tí, ktorí pili červené víno, dokonca raz za pár týždňov, mali väčšiu diverzitu mikroflóry ako tí, ktorí nápoj nepili.
V štúdii z augusta 2013 publikovanej v BMC Medicine účastníci, ktorí vypili dva až sedem nápojov týždenne, mali menšiu pravdepodobnosť vzniku depresie.
Francúzsky paradox a jeho vysvetlenie
Fenomén známy ako "francúzsky paradox" poukazuje na nízky výskyt srdcových ochorení vo Francúzsku napriek vyššej konzumácii tukov v strave v porovnaní s inými krajinami. V roku 1991 americká televízna stanica CBS v relácii ´60 minutes´ naznačila, že dôvodom môže byť práve častá konzumácia červeného vína. Informácie z relácie viedli k zmene vnímania vína z nebezpečnej drogy na potenciálny liek proti srdcovému infarktu. Podľa štatistiky je konzumácia červeného vína u Francúzov 10-násobne vyššia ako u Američanov, no na 100 Francúzov pripadá až o 30 až 50 % menej srdcových infarktov ako na príslušnú skupinu Američanov rovnakého veku a pohlavia. Francúzski muži pritom fajčia viac ako Američania, menej sa venujú športu a konzumujú približne o 30 % viac tukov.
Za francúzskym paradoxom však treba vidieť aj ďalšie faktory: výživu, vysokú kvalitu potravín a celkový spôsob života. Mnohí Francúzi v nijakom prípade nepoznajú stres.
Riziká a odporúčané denné množstvo
Napriek potenciálnym benefitom je dôležité si uvedomiť, že víno obsahuje alkohol, ktorý je toxický a vo vyšších dávkach poškodzuje nielen pečeň a mozog, ale aj obehový systém. Oficiálne stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie aj ďalších odborníkov je jasné: neexistuje bezpečná dávka alkoholu.
Nedávna analýza štúdií zistila, že optimálny denný príjem vína je 1 pohár (150 ml) pre ženy a 2 poháre (300 ml) pre mužov. Tento príjem zodpovedá približne 20 - 40 g čistého alkoholu denne u mužov a 20 - 30 g alkoholu denne u žien.
Je dôležité si uvedomiť, že aj keď mierna konzumácia vína môže priniesť niekoľko zdravotných výhod, je dôležité brať do úvahy celkovú kvalitu vašej stravy. Jeden pohár vína obsahuje približne 120 kalórií, takže v priebehu týždňa môže viesť k ďalšiemu príjmu kalórií. Ak je vaším cieľom chudnutie alebo udržanie si hmotnosti, skúste obmedziť konzumáciu na dva až tri poháre vína týždenne.
Alkohol sa považuje za sedatívum. Aj keď si dáte pohár vína tesne pred spaním, môže vás síce uspať, ale kvalita spánku nebude optimálna. Okrem toho, červené víno môže zafarbiť zuby, čo American Dental Association odporúča obmedziť.
Alkohol a riziko rakoviny: Neviditeľné spojenie
Najnovšie výskumy ukazujú, že keď ide o riziko rakoviny, rozdiel medzi červeným a bielym vínom prakticky neexistuje. Každá forma alkoholu - bez ohľadu na farbu vína - riziko zvyšuje. Keď telo spracováva alkohol, vzniká vedľajší produkt - acetaldehyd, ktorý má schopnosť poškodzovať DNA a môže spustiť zmeny, ktoré vedú k vzniku rakovinových buniek. Okrem toho alkohol zvyšuje oxidačný stres v bunkách, narúša hormonálnu rovnováhu a znižuje schopnosť organizmu bojovať s poškodením genetického materiálu.
Niektoré zistenia naznačujú, že biele víno môže v dvoch prípadoch vykazovať vyššie riziko ako červené: u ľudí, ktorí pili biele víno, bol zaznamenaný vyšší výskyt rakoviny kože, a u žien, ktoré uprednostňovali biele víno, bolo celkové riziko vzniku rakoviny vyššie. Vedci to zatiaľ nevedia jednoznačne vysvetliť, ale naznačuje to potrebu ďalšieho skúmania.
Aj keď ide o rozsiahlu meta-analýzu, vedci upozorňujú na úskalia, ako sú samo-reportované údaje a možné spomienkové chyby. Napriek tomu ide o komplexný pohľad na tému vína a rakoviny, ktorý spochybňuje populárne tvrdenia o výnimočných účinkoch červeného vína.
Zdravotní experti sú v tomto smere jednoznační: neexistuje žiadna bezpečná dávka alkoholu, pokiaľ ide o rakovinu. Ak chceme minimalizovať svoje riziko, najlepšou voľbou je alkohol obmedziť - alebo sa mu vyhnúť úplne.
Víno a moderná medicína: Pohľad na srdcovo-cievne ochorenia
Ukázalo sa, že pravidelné pitie malého množstva vína/alkoholu priaznivo ovplyvňuje niektoré rizikové faktory aterosklerózy, a preto znižuje riziko vzniku srdcového infarktu i úmrtnosť na samotný infarkt. Tento efekt je dokonca výraznejší u osôb, ktoré infarkt už prekonali ako u doposiaľ zdravých jedincov. Priaznivé účinky vína sa vysvetľujú predovšetkým zvýšením hladiny dobrého - HDL cholesterolu a znížením hladiny fibrinogénu - látky zúčastňujúcej sa na zrážaní krvi.
Všeobecne prijímaný je pozitívny vplyv červených vín, predovšetkým odrôd s vysokým obsahom trieslovín, ktoré sú spracované v bariku, na zdravie. Priaznivý je aj efekt miernej konzumácie alkoholu na psychiku.
Zvláštnosťou je, že pozitívny efekt pravidelnej miernej konzumácie alkoholu/vína na výskyt srdcového infarktu i na úmrtnosť naň je výrazný predovšetkým u mužov. Ženy z neho takmer neprofitujú, čo by sa dalo vysvetliť relatívne nízkym rizikom srdcovo-cievnych chorôb u žien pred menopauzou vďaka ochrannému účinku ženských pohlavných hormónov - estrogénov. Ďalším problémom u žien je nižšia optimálna dávka alkoholu v porovnaní s mužmi. Ženy dosiahnu po vypití rovnakého množstva alkoholu ako muži jeho vyššiu koncentráciu v krvi, pretože majú o 70 až 80 % nižšiu aktivitu pečeňovej alkoholdehydrogenázy (enzýmu odbúravajúceho alkohol) a vyšší relatívny objem tuku a nižší objem vody v tele. Striedma konzumácia rovnakého množstva alkoholu u muža a ženy je preto pre muža zdraviu prospešná, zatiaľ čo u ženy zvyšuje riziko rozvoja cirhózy pečene a rakoviny prsníka.
Alkohol - Ako vlastne pôsobí na telo? Čo by sme mali vedieť.
Bez ohľadu na pohlavie sa konzumácia alkoholu neodporúča pri ochoreniach pečene, žalúdočných vredoch, zápaloch pankreasu, niektorých hematologických chorobách a v prípade nádorov ústnej dutiny, hrtana, pažeráka a pečene. Varovným príznakom je aj alkoholizmus v rodine, preto pitie alkoholu na prevenciu srdcových infarktov u osôb, ktoré majú v priamom príbuzenstve alkoholika, je nevhodné. Takisto užívanie niektorých liekov sa nezlučuje s alkoholom, rovnako ako sa navzájom nesmú kombinovať pitie alkoholu a riadenie motorových vozidiel. Napokon, alkoholizmus je aj dobre známou príčinou cirhózy pečene a početných onkologických ochorení.
Kedy je víno "na zdravie"?
Zatiaľ čo niektoré štúdie naznačujú potenciálne benefity miernej konzumácie červeného vína, je dôležité si uvedomiť, že tieto benefity možno získať aj zdravou stravou a aktívnym životným štýlom. Neexistuje univerzálna odpoveď na otázku, koľko vína je denne odporúčané, pretože každý organizmus reaguje inak. Kľúčom je vždy umiernenosť a zodpovedný prístup k vlastnému zdraviu.
Červené víno má v spoločnosti špeciálne miesto. Spája sa s oddychom, kulinárstvom a romantikou. No kým niektorí veria, že pohár červeného vína denne prospieva zdraviu, iní upozorňujú na jeho tienisté stránky. Veda ukazuje, že zatiaľ čo mierna konzumácia môže mať určité pozitívne asociácie, celkový obraz je komplexnejší a vyžaduje si zváženie všetkých rizík spojených s alkoholom.
Pri konzumácii vína, ktoré má obsah 12,5 obj. % alkoholu, obsahuje približne 10 g čistého alkoholu na 0,1 l. Víno s 10 obj. % alkoholu obsahuje približne 80 g čistého alkoholu na liter, pri 11,5 obj. % je to približne 90 g čistého alkoholu.
Štúdie naznačujú, že najmenšie riziko vzniku infarktu myokardu mali osoby, ktoré pili každý deň, alebo aspoň 5 až 6 dní v týždni. V súčasnosti už nie sú pochybnosti o tom, že víno priaznivo pôsobí na kardiovaskulárne ochorenia, akým je napríklad infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, obzvlášť ischemického typu, hypertenzie a diabetes mellitus.
Preto, ak si doprajete pohár červeného vína, užite si ho s mierou a vedomím, že kľúčom k zdraviu je celkový životný štýl, nie len jedna konkrétna potravina či nápoj.