Pivo a víno, dva z najstarších a najobľúbenejších alkoholických nápojov ľudstva, sprevádzajú civilizáciu po tisícročia. Hoci obe vznikli procesom fermentácie a majú hlboké kultúrne a historické korene, ich cesty k vzniku a rozšíreniu sa líšia. Zatiaľ čo pivo, často nazývané aj "tekutý chlieb", má svoje počiatky pravdepodobne v Mezopotámii a jeho vznik je spojený s počiatkami poľnohospodárstva, víno sa spája s pestovaním viniča a má svoje korene skôr v oblastiach s miernejšou klímou.
Pivo: Zrnko histórie a nečakaný objav
Výroba piva je skutočne stará ako história civilizovaného ľudstva. Nie je to len náhodný objav, ale skôr výsledok dlhého vývoja a pochopenia prírodných procesov. Pivo je slabé alkoholický nápoj, vyrobený zkvašením obilného rmutu. Cukor, nevyhnutný pre kvasenie, sa získava sladovaním obilnín, najčastejšie jačmeňa. V rôznych kultúrach a regiónoch sa však pridávajú aj iné obilniny, ako napríklad pšenica (najmä v Bavorsku), kukurica (v USA, severnej a južnej Amerike, Maďarsku a Chorvátsku) či ryža (v Ázii).
Najstaršie dôkazy o výrobe piva nachádzame v priestore starovekej Mezopotámie, medzi riekami Eufrat a Tigris, na území dnešného Iraku. Archeologické nálezy, vrátane úlomkov nádob s pozostatkami piva a hlinených tabuliek s vyobrazením ľudí pijúcich pivo pomocou dlhých slamiek, naznačujú, že výroba piva tu existovala už pred viac ako 4000 rokmi, dokonca pred sumerskou civilizáciou. Profesor Bedřich Hrozný, ktorý v rokoch 1900 až 1913 rozlúštil starobabylonské, sumerské a asýrske klínové písmo, objavil sumerské recepty na varenie piva zo III. tisícročia pred n. l. V diele nazvanom Hymna bohyni Ninkasi je uvedený postup výroby nápoja nazývaného "kaš", pri ktorom sa používal chlieb z jačmeňa (sumersky bapiru). Tento chlieb sa rozdrobil do vody, pridal sa jačmenný alebo pšeničný slad a vzniknutá kaša sa nechala kvasit. Pre horkosť sa niekedy pridávala zelená horčica alebo iné rastliny, keďže chmeľ ešte nebol známy.
Nové teórie o vzniku piva naznačujú, že nešlo len o náhodu. Jedna z nich opisuje pivo ako produkt solidarity, kde prví ľudia - zberači - zhromažďovali obilky trávy a predžúvali ich pre starých a deti. Rozžuvaná zmes v tekutom stave skvasila na prvú obilnú skvaseninu. Tomuto konceptu nasvedčujú aj starogermánske legendy, podľa ktorých prvý pivo skvasil Odin svojimi slinami, a tiež zvyky primitívnych národov, ktoré dodnes predžúvajú potravu a vyrábajú alkoholické nápoje kvasením rozžutých zŕn.
V Mezopotámii sa vďaka vyspelému zavlažovaciemu systému darilo pestovaniu obilia, čo umožnilo až štvornásobnú úrodu za rok. Babyloňania, ktorí prevzali sumerskú kultúru, poznali viac ako 20 druhov pív a dokonca ich vyvážali až do 1000 km vzdialeného Egypta. Kráľ Chammurapi v svojom zákonníku z 18. storočia pred n. l. stanovil aj prvé zákony týkajúce sa piva, vrátane trestov pre predajcov, ktorí by si nechali platiť striebrom namiesto jačmeňa.
Aj v starovekom Egypte bolo pivo dôležitou súčasťou stravy. Archeologické nálezy blízko Káhiry odhalili pekárne a pivovary z obdobia okolo 4500 rokov pred n. l. Pivo sa vyrábalo z jačmenných či pšeničných chlebov alebo ich zmesí. Z múky sa pripravilo cesto, pridal sa zvyšok z predchádzajúcej výroby obsahujúci kvasnice, z ktorého sa formovali chleby alebo sa z neho pripravila kaša na kvasenie. Pivo bolo považované za dar boha Re a nazývalo sa "hek" alebo "zythum" (víno z jačmeňa). Pre staviteľov pyramíd bolo pivo spolu s chlebom, cesnakom a cibuľou hlavným pokrmom, pričom denná dávka predstavovala dva džbánky piva. Pivo slúžilo aj ako platidlo.
Z Mezopotámie a Egypta sa znalosť výroby piva rozšírila do Grécka a Ríma. Gréci, ktorí pivo poznali najmä z obchodných ciest do Egypta, ho spočiatku považovali za "barbarský" nápoj. Hippokrates ho používal ako liek, no Aristoteles si všimol jeho odlišné účinky v porovnaní s vínom. Rimania nazývali pivo "cervisia" podľa bohyni Ceres. Hoci v období rozkvetu Rímskej ríše dali prednosť vínu, pivo sa naďalej konzumovalo v provinciách, kde nebolo možné pestovať vinič. Gaius Julius Caesar si pivo pochvaľoval a svoje légie na ťahaniach Európou nechával zásobovať týmto nápojom.
Galovia, ktorí žili na území dnešného Francúzska, vyrábali pivo z jačmeňa alebo pšenice a pravdepodobne ako prví na svete ho čapovali zo sudov. Ich nápoj nazývaný "korma" sa dostal k Rimanom. Starí Germáni poznali pivo už okolo roku 1600 pred n. l. a ich obľúbeným nápojom bolo spolu s medovinou. Pivo ochucovali myrtou, dubovým listím alebo koreňmi. Najstarším dôkazom výroby piva v strednej Európe je amfora nájdená pri Kulmbachu v Bavorsku.
V súčasnosti sa ročne predá približne 1,5 miliardy hektolitrov piva, čo z neho robí najpredávanejší nápoj na svete. Najväčšími súčasnými producentmi sú Čína a USA.
Víno: Hrozno, slnko a dlhá tradícia
Na rozdiel od piva, ktoré sa zrodilo z obilnín, víno je produktom ovocia, predovšetkým hrozna. Najstarší archeologický nález svedčiaci o výrobe vína pochádza z Gruzínska a datuje sa do obdobia pred 8 000 rokmi. Toto obdobie spadá do mladej kamennej doby, kedy sa kočovné kmene začali usadzovať a prechádzať na poľnohospodárstvo. Je možné, že práve v tomto čase sa začal cielene pestovať predchodca dnešnej vínnej révy.
Výroba vína je úzko spojená s kultúrou Stredomoria. Už v starovekom Egypte sa víno spomína ako nápoj faraónov a bohov. V Mezopotámii, hoci je známa predovšetkým výrobou piva, sa tiež našli dôkazy o konzumácii vína.
Najväčší rozvoj vinárstva však nastal v starovekom Grécku a Ríme. Grékom bolo víno známe už v mykénskom období a bolo neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry, náboženstva a spoločenského života. Boh Dionýzos bol bohom vína, plodnosti a extázy. Víno bolo súčasťou symposií - spoločenských stretnutí, kde sa okrem pitia vína diskutovalo o filozofii, umení a politike.
Rimania prevzali grécku kultúru vína a ďalej ju rozvinuli. Vďaka rozsiahlej Rímskej ríši sa pestovanie viniča a výroba vína rozšírili po celej Európe, vrátane oblastí ako Francúzsko, Španielsko, Nemecko a dokonca aj Británia. Rimania zaviedli pokročilejšie techniky pestovania a výroby, ako napríklad systematické rezanie viniča, používanie drevených sudov na skladovanie a transport vína, a tiež rozdelili vína podľa kvality a pôvodu. Víno bolo v Ríme nielen nápojom pre elitu, ale aj bežným nápojom pre všetky vrstvy obyvateľstva.
S pádom Západorímskej ríše sa tradícia výroby vína udržiavala najmä v kláštoroch. Mnísi nielenže zachovali staroveké techniky, ale aj ich ďalej rozvíjali a experimentovali s novými odrodami a postupmi. Kláštory sa stali centrami vinárskeho umenia a často vlastnili rozsiahle vinice.
Počas stredoveku a renesancie sa európske vinárstvo ďalej rozvíjalo. Vznikali nové regióny a špecializované odrody hrozna. Francúzske regióny ako Bordeaux a Burgundsko sa stali svetoznámymi výrobcami vína. V tomto období sa tiež začali formovať prvé zákony a regulácie týkajúce sa výroby a predaja vína.
V 18. a 19. storočí sa vinárstvo dostalo na novú úroveň vďaka vedeckým objavom a technologickým inováciám. Výskum Louisa Pasteura v oblasti fermentácie výrazne prispel k lepšiemu pochopeniu procesov výroby vína a k zlepšeniu jeho kvality a stability.
Dnes je víno celosvetovo rozšíreným nápojom s nespočetnými odrodami, štýlmi a tradíciami. Od klasických európskych vinárskych oblastí až po Nový svet, víno naďalej hrá dôležitú úlohu v kultúre, gastronómii a spoločenskom živote.
História vína v Malokarpatsku
Hoci pivo a víno majú odlišné počiatky a suroviny, obe tieto nápoje zdieľajú dlhú a bohatú históriu, ktorá je neoddeliteľne spojená s vývojom ľudskej civilizácie. Ich príbehy nám pripomínajú, ako staroveké objavy a ľudská vynaliezavosť formovali naše súčasné chute a kultúrne tradície.