Alkohol je v slovenskej spoločnosti hlboko zakorenený. Je súčasťou mnohých zvykov a príležitostí, kde sa podáva, neraz až s istou formou tlaku - „musíš si so mnou štrngnúť, inak sa urazím“. Pre mnohých je alkohol bežnou súčasťou života, spôsobom relaxácie, oslavy, alebo dokonca sociálnym lepidlom. No čo sa stane, keď vám alkohol jednoducho nechutí? Ako sa odlíšiť v prostredí, kde je pitie často považované za normu, ba dokonca za znak príslušnosti k národu? Tento článok sa ponorí do psychologických, sociálnych a zdravotných aspektov konzumácie alkoholu, ale predovšetkým sa zameria na tých, ktorí sa od neho odkláňajú, či už z vlastnej vôle, alebo preto, že im jednoducho neprináša pôžitok.
Alkoholizmus: Od Prvých Pocitov k Zničujúcej Realite
Je dôležité si uvedomiť, že nikto sa necíti byť alkoholikom. Alkoholizmus má však viacero vývinových štádií, ktoré sa často začínajú nenápadne. Skôr, než si ich prejdeme, skúsme sa zamyslieť nad jednoduchým testom: Môžete a chcete sa na najbližší rok úplne vyhnúť konzumácii akéhokoľvek alkoholického nápoja? Odpoveď „áno“ je zriedkavá a signalizuje, že odpovedajúci nemá s alkoholom žiaden problém. Samozrejme, nemôžete taktizovať v zmysle „môžem, ale nemusím“. Skutočná odpoveď musí byť úprimná.
Ak sa pitiu alkoholu vyhýbate a netrápi vás to, patríte k ľuďom nezávislým, dosť pravdepodobne ani nefajčíte. Buďte radi. Mnohí však odpovedia, že by piť nemuseli, keby nechceli. Pijú lebo chcú a mohli by s tým kedykoľvek prestať. Práve to sú varovné znaky signalizujúce závislosť. Schéma racionalizácie funguje na princípe „robím [hlúposť] lebo [dôvod]“. Ak niekto chce piť alkohol, fajčiť, užívať drogy, vie, že sa púšťa do niečoho, čo mnohí neodporúčajú. Vie, že robí hlúposť. Aby sám pred sebou nepôsobil ako hlupák, vyhľadá si dôvod, ktorý to celé zlegalizuje alebo zníži váhu užitia návykovej látky. Napríklad: „Pijem, lebo ma vyhodili z roboty a tak chcem zapiť žiaľ.“
Počiatočná Fáza Alkoholizmu: Príjemné Ilúzie
Hlavne mladí ľudia po objavení alkoholu zistia, že mierna opitosť im privodí príjemné pocity. Zlepší im sebavedomie, všetko sa zdá byť v poriadku. A to je dobrý dôvod, aby si naliali aj nabudúce. Všetko by bolo v poriadku, keby ľudské telo nemalo vlastnosť zvanú tolerancia, prispôsobivosť. Párkrát si trocha vypijete a telo sa tomu prispôsobí tak, že neskôr síce vypijete toľko, čo vždy, ale akosi sa už nedostavia tie príjemné účinky. Alkohol akoby odrazu „nefungoval“.
V tejto chvíli by bolo rozumné tak na rok úplne prestať s pokúšaním alkoholu. Po roku by zas po jednom poháriku prišli tie príjemné stavy. A to by malo stačiť - zas na nejaký rôčik. No väčšina ľudí, ak má príjemné pocity, chce viac. Telo už na nejaký úbohý jeden pohárik ani nezareaguje. A tak si dajú dva poháriky. Príjemné pocity sú nazad. Mesiace plynú a zistíte, že potrebujete niekoľko pohárikov na to, aby ste pociťovali aspoň niečo trocha podobné, ako kedysi na začiatku. Nepríjemné je, že okrem toho pociťujete aj rôzne negatívne pocity, bolesti hlavy. Vypiť niekoľko pohárov alkoholického nápoja už má následky. Ak si to človek teraz neuvedomí, z opitosti sa začína stávať pravidlo, z pravidla návyk, a to nás posúva do druhej fázy alkoholizmu.
Varovná Fáza Alkoholizmu: Návyk sa Upevňuje
V tejto fáze sa človek často opije. Byť opitým raz do týždňa je pravidlom, tu a tam sa už pije častejšie. Ak si pijúci dá pohárik, rýchlo chce ďalší, chce pokračovať, aby bol opitý. Už nie je tak dôležité, čo za oslava sa koná, s kým a kde sa pije, dôležité je vypiť si. Zároveň sa stále zvyšuje tolerancia, takže pijúci potrebuje stále viac alkoholu na to, aby sa opil. Ak by predtým bol „tvrdý“ po litri vína, teraz po litri vína len začína piť… Keďže na opitosť treba veľa alkoholu, dochádza už k poškodeniu tela. Alkohol poškodzuje hlavne pečeň, ale aj psychické funkcie sú už postihnuté. Alkoholik už často myslí na to, ako si vypiť, a keď to nastane, čoraz častejšie sa objavujú „okná“ v ktorých je tak opitý, že si nepamätá, čo sa s ním dialo.
Alkoholizmus teraz už začína mať neprehliadnuteľné následky. Časté pitie človeka oslabuje telesne i psychicky. To má následky na pracovnom výkone, vo vzťahu, medzi kamarátmi. Alkoholik je nespoľahlivý a ako k takému sa k nemu okolie začína správať. V zamestnaní môže stratiť pozíciu alebo ho vyhodia. Začínajú ho opúšťať priatelia, niekedy partnerka. Teraz už je vypuklá typická vlastnosť alkoholizmu - alkohol je prehra. Nedá sa žiť s alkoholom, no alkoholik nedokáže žiť bez alkoholu.
Kritická Fáza Alkoholizmu: Strata Kontroly
Ak alkoholik neprestáva s pitím, stráca nad ním kontrolu. Teraz už nedokáže prestať. Typickým príznakom sú „alkoholické ťahy“. Alkoholikovi niekto naleje jediný pohárik a je „koniec“. Teraz už chce ďalší a niekedy „zmizne“ aj na niekoľko dní, kedy pije, kým neprepije všetko, čo má. Už nedokáže piť len trocha. Už piť musí a to za akúkoľvek cenu. Veľmi dobre vie, že má vážny problém. No neprizná si ho ani sám pred sebou. Radšej obviní okolie z toho, že ho donútilo piť: „Pozrite, kam ste ma až dohnali.“ Ak mu poradíte, aby sa šiel liečiť, alebo aby sa nenapil, hneď to použije ako dôvod, prečo sa musí ísť opiť: „Ani ty mu už nedáš pokoj?“
Konečná Fáza Alkoholizmu: Zánik
Toto je fáza, z ktorej si mnohí radi uťahujú, je terčom vtipov. Tu poletujú biele myšky. No v tvrdej realite to u alkoholika v tejto fáze zvyčajne začína hneď ráno (alebo teda kedy sa preberie z opice). Hneď potrebuje „ranný dúšok“. To preto, že človek v tejto fáze alkoholizmu už nevydrží byť celkom triezvy, stále potrebuje mať nejakú tú „hladinku“. Alkoholické ťahy už trvajú dlho, končia buď úplným vyčerpaním, alebo tým, že človek už nemá žiadne peniaze. V týchto štádiách už organizmus netoleruje alkohol. Aj malé množstvo alkoholu vyvolá opitosť. V opitosti sa čoraz viac prejavujú následky telesného vyčerpania, poškodenia orgánov i mozgu. Môžu sa objaviť halucinácie (biele myšky sú len príklad), neopodstatnená agresivita, vzťahovačnosť. Človek v tomto štádiu spravidla nie je schopný práce, ani manuálnej, rozpadá sa manželstvo, priateľstvá. Všetok dostupný majetok je prepitý. Tieto fázy alkoholizmu sú charakteristické, no nemusia platiť pre každého, pretože je viacero druhov alkoholizmu.
Smrť: Konečný Dôsledok Toxického Pôsobenia
Aj keď smrť už nie je fázou alkoholizmu, je mimoriadne časté, že alkoholik po určitom čase podľahne dlhodobému toxickému pôsobeniu alkoholu. Čísla hovoria za všetko. Až 400 000 ľudí na Slovensku je závislých od alkoholu. O tom, že cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť, sme sa zhovárali s klinickou psychologičkou PhDr.
Závisí to aj od toho, ako na tom s alkoholom sme. Odlišne ho budú prežívať ľudia, u ktorých bol alkohol prítomný len výnimočne, a inak jeho každodenní konzumenti. Podľa dostupných údajov z UK, viac ako 50 % ľudí, ktorí sa zapojili do mesačnej výzvy bez alkoholu, udávalo zlepšenie spánku, úbytok hmotnosti, mali viac energie. Štúdia z roku 2018, uverejnená v British Medical Journal, hovorí o znížení krvného tlaku, cholesterolu, rizika vzniku cukrovky a tiež o znížení hladiny proteínov súvisiacich s rakovinou v krvi.
Slováci a Alkohol: Spoločenské Nastavenie a Štatistiky
Dokážete zhruba určiť, ako sú na tom Slováci a alkohol? Na Slovensku prevláda akési nepísané spoločenské nastavenie, že „sa nepatrí nepiť“. To vytvára nepriaznivé podmienky pre abstinentov, prípadne ľudí, ktorí chcú s alkoholom prestať. V obci, kde je na každom kroku krčma, nemajú problém tí, čo v nej sedia, ale ten, ktorý sa vrátil z liečenia. Z dostupných štatistík, v konzumácii alkoholu na obyvateľa máme celosvetovo popredné miesta. Podľa WHO z roku 2019 priemerný Slovák za rok skonzumuje cca 12 litrov čistého alkoholu, podobne ako Česi, Rusi, Francúzi, Íri, Nemci. Pred nami sú Bielorusko, Lotyšsko. Abstinenti na Slovensku tvoria podľa štatistík cca 30 %.
Alkohol negatívne vplýva na všetky naše vnútorné systémy, spôsobuje ochorenia srdca a ciev, neurologické problémy, ochorenia obličiek, tráviaceho traktu, kožné problémy, onkologické ochorenia. Lekári všetkých špecializácií by k tomu mali čo povedať - od dermatológa (zmatnenie pokožky, zníženie elasticity) až po psychiatra. Alkohol je za úmrtím na cestách, príčinou mnohých nehôd.
Slúži bežným ľuďom alkohol ako spôsob odvrátenia sa od problémov? Mnoho ľudí áno, na chvíľu. Z dlhodobého hľadiska si však jeho užívaním vyrobia oveľa viac problémov. Zradnosť alkoholu je aj v tom, že jeho negatívne účinky nepocítime ihneď. Alkoholom si nechceme navodiť nepríjemný stav, ale jeho opak. Potreba navodiť si zmenu svojho stavu, akúsi mieru opojenia, býva jedným z najzávažnejších dôvodov pitia. Ak už k tomu, aby som sa cítila lepšie, alebo aby som sa zabavila, potrebujem alkohol, je to dôvod na reflexiu, možno inventúru vo svojom vnútri, vo svojom živote. Taktiež, napríklad, keď neviem vydržať nepiť sebou stanovenú dobu, ako napríklad počas mesačnej výzvy.
Za bezproblémových konzumentov môžeme byť považovaní, ak nám požitie alkoholu nespôsobuje žiadne riziká a neovplyvní naše konanie tak, aby sme spôsobovali problémy iným. Táto myšlienka by sa dala rozmeniť do mnohých príkladov z každodenného života.
Ako alkohol mení vaše telo
Fázy Vývoja Alkoholizmu Podľa Jellineka: Detailnejší Pohľad
Známe je delenie fáz vývoja alkoholizmu podľa Jellineka. Od iniciálnej, resp. úvodnej fázy (keď nachádzame úľavu pomocou alkoholu, stúpa tolerancia, začíname zaradiť pitie do svojho životného štýlu, ale ešte nie je nápadné okoliu) cez fázu, ktorá je predzvesťou choroby (v nej naďalej stúpa tolerancia - znesieme a potrebujeme stále viac alkoholu, vyskytujú sa stavy opitosti, stále viac myslíme na alkohol, častejšie cítime, že si potrebujeme vypiť, formuje sa návyk, ktorý si stále viac všíma už aj okolie, máme pocit viny, preto sa vyhýbame debatám o pití a pod.), sa dostávame k tretej, rozhodujúcej fáze.
V nej sú naše pozornosť a záujmy už „alkohol-centrické“, to znamená, že sa točia okolo alkoholu. Strácame kontrolu v pití, výčitky svedomia potláčame pitím. Máme obdobia tzv. vynútených abstinencií - chvíľu, aj pár mesiacov vydržíme nepiť, lebo nás k tomu donútia okolnosti, blízki, ale potom sa k tomu vrátime, už to nevieme zastaviť. Odcudzujeme sa rodine, strácame vitalitu, mení sa naša osobnosť, sme labilní, podráždení, žiarliví. U mužov klesá potencia, pribúdajú stavy opitosti, v ktorých sa spoločensky strápňujeme, vrcholia manželské krízy, dochádza k strate zamestnania, k stretu so zákonom (výtržnosti, alkohol za volantom a pod.).
Štvrtá, tzv. terminálna alebo záverečná fáza je charakteristická prítomnosťou viacdenných ťahov, ranných dúškov nalačno, klesá tolerancia, pijeme už aj nekvalitné produkty, osobnostne aj inteligenčne upadáme, len prežívame, oslabené je zdravie, prítomné poruchy myslenia a vnímania.
Liečba a Podpora: Cesta k Triezvemu Životu
Liečbe závislostí sa venujú najmä špecializované pracoviská (Predná Hora, Veľké Zálužie…). Centrá pre liečbu drogových závislostí. V nich prebieha liečba jednak ústavnou formou, hospitalizáciou, pobytom, ale aj ambulantnou formou. Osloviť s problémom môžeme aj bežnú psychiatrickú ambulanciu, nie je potrebný výmenný lístok, psychiater nás vie prípadne nasmerovať inam.
Známe sú svojpomocné skupiny Anonymní alkoholici (AA), ktoré sa pri ceste za triezvym životom riadia múdrosťou tzv. 12-tich krokov. Ich stretnutia prebiehajú aj v súčasnej situácii online formou. Okrem Anonymných alkoholikov na tomto princípe fungujú aj skupiny pre rodinných príslušníkov a priateľov alkoholikov (Al-Anon), či Anonymných gamblerov (GA) a podobne.
Niektoré ambulancie sa síce nešpecializujú priamo na problém závislostí, no vyhľadávajú ich klienti po ukončení ústavnej liečby, ktorí sa chcú udržať v nových spôsoboch zvládania svojich životných situácií, prípadne klienti v úvodných fázach problémového pitia, keď si alkoholom potrebujú navodiť úľavu a podobne. Ak si človek prizná, že má problém, je to dobrý východiskový bod. Cesta za triezvym životom nie je jednoduchá, no oplatí sa na ňu vykročiť.
Alkoholová Norma a Alkogénne Prostredie: Keď Je Alkohol Stredobodom Všetkého
Alkoholová norma, alkonorma, alkogénne prostredie, alkocentrické prostredie. To všetko sú výrazy, ktoré opisujú ten istý jav. Ide v ňom o to, že alkohol je stredobodom všetkého diania - narodeniny, oslavy, výhry, maturity, privítanie novorodenca na svet, relax, zvládanie smútku, uvoľnenie sa, vyjadrenie pocitov, randenie, rozlúčka, stretnutia, výstavy, otvorenie akcie, dobročinná zbierka, afterwork, výlet, prázdniny, futbalový zápas. Jednoducho alkohol je všade a pri každej príležitosti.
V alkogénnej spoločnosti každý automaticky predpokladá, že všetci pijú alkohol aspoň spoločensky. A nielenže všetci alkohol pijú, ale niet pochýb o tom, že všetci majú alkohol radi. Na Slovensku pritom tridsať percent dospelej populácie nepije alkohol. Z toho je sedemnásť percent ľudí, ktorí ho v minulosti pili, ale z rôznych dôvodov prestali a už minimálne rok si nedali ani kvapku. Zvyšných trinásť percent tvoria osoby, ktoré alkohol nikdy nekonzumovali. To znamená, že pre týchto tridsať percent alkohol nie je normou. Vedia oslavovať, tešiť sa, smútiť, stretávať sa, oddychovať, zabávať, randiť, a tiež pozerať na futbal a povzbudzovať bez alkoholu.
Je jasné, že tridsať percent nie je zanedbateľné číslo - je to každý tretí dospelý človek. Neraz sú jedinými prijateľnými dôvodmi na nepitie alkoholu v spoločnosti tri situácie: tehotenstvo, šoférovanie a užívanie liekov, ktoré s alkoholom nie sú kompatibilné. Tieto dôvody je však ťažké použiť v každej situácii. Čo ak nie ste tehotná? Čo ak nešoférujete? A čo keď všetci vedia, že ste zdravý alebo zdravá ako repa, a nechcete si vymýšľať žiadne choroby?
Umenie Odmietnuť: Ako sa Vyhnúť Alkoholu v Spoločnosti
Prvým dôležitým momentom v týchto situáciách je uvedomiť si, že veľmi pravdepodobne nie ste jediní, kto by sa v konkrétnej situácii chcel vyhnúť alkoholu. Ak odmietnete alkohol, vytvoríte tým priestor pre viacerých prítomných, aby urobili to isté. No niekto musí začať. Prekvapí vás, koľko ľudí sa k vám pridá. Možno niekoho práve v ten deň bolí hlava a alkohol by to iba zhoršil. Niekto iný môže mať na druhý deň dôležitú prezentáciu a chce byť sústredený, bdelý, psychicky aj fyzicky v dobrej forme. Ďalší môže mať dlhodobejšie duševné poruchy, o ktorých druhým nechce povedať, a alkohol by mu ešte priťažil.
V psychológii sa často hovorí o „efekte namiereného reflektora“. Je to bežný jav, ktorým si prechádza každý z nás. Ide o to, že keď ste v spoločnosti - napríklad na oslave alebo v školskej triede medzi spolužiakmi, máte pocit, že pozornosť mnohých je namierená práve na vás ako reflektor na hercov na pódiu. Tento pocit je intenzívnejší, ak robíte niečo neobvyklé. Napríklad ak máte nové šaty alebo ak v ruke nedržíte pohárik vína. Efekt namiereného reflektora je však mylná predstava, v skutočnosti sa okolie o vás zaujíma oveľa menej, ako si myslíte. Zamyslite sa nad tým, koľkým ľuďom na akcii venujete pozornosť vy a nakoľko vás úprimne zaujímajú. Všímate si, čo jedia, čo hovoria alebo čo majú oblečené?
Je veľa dôvodov, prečo ľudia alkohol nechcú. Mnohé z nich môžu byť veľmi osobné. Napríklad u niekoho alkohol spúšťa nepríjemné spomienky z detstva, o ktorých nechce hovoriť. Alebo sa práve lieči zo závislosti a je veľmi krehký a nepripravený na to, aby o svojom stave vedel otvorene hovoriť. Alkoholu sa vyhýba tiež žena v skorom štádiu tehotenstva, ktorá ešte nechce prezradiť, že je v druhom stave, ale chce chrániť plod.
Čo v takýchto situáciách robiť? Zaberú aj veľmi jednoduché odpovede: „Dnes nemám chuť“, „Zajtra ma čaká čosi dôležité“. Uvedomte si, že nikomu nedlžíte žiadne vysvetlenie. O umení odmietnuť alkohol sa hovorí aj ako o umení balansovať na lane. Treba nájsť rovnováhu medzi vysvetlením dôvodov a uvedomením si, že počúvajúci bude vaše dôvody vzťahovať na seba. Ak poviete, že sa alkoholu vyhýbate kvôli zdraviu, v ušiach prijímateľa bude znieť: „Táto osoba mi práve hovorí, že to, čo robím (pitie alkoholu), je nezdravé“. Takto vlastne poviete niečo, čo ste reálne nepovedali.
Dôležitý je spôsob, ako to poviete, nie to, čo poviete. Čo funguje? Zdôraznite, že ide o VAŠU skúsenosť. Nehovorte o štatistikách a všeobecných faktoch, ale podeľte sa o váš konkrétny zážitok, ktorý vás viedol k tomuto rozhodnutiu. Toto je dôvod, s ktorým sa dá pekne pracovať a na ktorý sa dá čiastočne pripraviť. Ak napríklad idete na menšiu akciu, doneste so sebou nealkoholický nápoj, ktorý by ste si radi dali. Ak ide o väčšiu akciu, môžete sa spýtať, či by vám mohli spraviť nejaký zaujímavý drink, a ak nie, tak si aspoň vypýtajte to, čo majú, či už je to voda, alebo džús, do krajšieho pohára.
Veľa dospelých, ktorí nechcú piť alkohol, ale predsa si ho dajú, ako dôvod uvádza, že nie je kam ísť, len do podnikov, ktoré majú hlavne alkohol, a keď už sú tam, tak si ten alkohol objednajú. Ako reagovať v tejto situácii? Ak do rovnakého podniku chodíte častejšie, vždy sa spýtajte, či majú aj niečo nealkoholické. Je možné, že nie ste jediní, kto má podobnú požiadavku, a podnik môže zmeniť svoju ponuku na základe dopytu. Ďalším krokom by mohla byť proaktívnosť. Alkohol najpravdepodobnejšie nie je to jediné, čo vaši hostitelia ponúkajú. Vyjadrite vďačnosť a oceňte niečo iné, čo hostitelia pripravili. Jedlo, príjemnú atmosféru, dobrú zábavu.
V týchto prípadoch sa dajú použiť predchádzajúce taktiky, napríklad humor a odstup, ale nebojte sa ani úprimného rozhovoru. Ľudia chcú často pochopiť, prečo si neprosíte alkohol, takže ak máte čas, vysvetlite im to. V najhoršom prípade vám ten jeden pohárik budú aj tak ponúkať, ale v tom najlepšom obohatíte ich svet novou perspektívou. Možno im dokonca otvoríte aj novú možnosť, nad ktorou sa sami predtým nezamýšľali: tiež si alkohol odpustiť.
Pre mnohé spoločenské situácie platí, že alkohol je obsahom rozhovorov a používa sa na lámanie ľadov. Ak prítomní nevedia, čo viac povedať, najjednoduchšie pre nich je ponúkať alkohol alebo rozjímať nad jeho kvalitami, prípadne spomínať na historky spojené s alkoholom. Na takéto situácie sa môžete pripraviť tým, že budete mať v talóne iné témy na rozhovor.
Ak ste hostiteľom či hostiteľkou spoločenských aktivít, myslite na tých, ktorí nechcú alebo nemôžu piť alkohol. Je to úplne normálne a vy môžete prispieť k tomu, že sa všetci hostia budú cítiť vítaní a príjemne prežijú akciu, ktorú ste pripravili. Ak sa na spoločenskej akcii zhovárate s niekým, kto alkohol nepije, podporte ho v tom. Nikdy neviete, čo za jeho rozhodnutím stojí. Ako ho podporiť? Takúto osobu nikdy neprehovárajte k alkoholu a prineste im z baru niečo nealkoholické. Pýtajte sa so záujmom a nie vyčítavo, posmešne alebo s nedôverou. Načúvajte ich dôvodom alebo zmeňte tému - ak máte pocit, že sa o alkohole nechcú rozprávať. Dajte im vedieť, že ak na akcii potrebujú byť s niekým, kto ich do pitia alkoholu netlačí, môžu prísť kedykoľvek k vám.
Alkohol a Gény: Prečo Niekomu Chutí a Inému Nie?
Gény rozhodujú o tom, či vám bude alkohol chutiť alebo nie. (Zdroj: profimedia.sk) Jeden si rád pochutná na alkohole, druhému je zle už len pri pomyslení naň! Ako je to možné? Preferujete skôr sladké alkoholické nápoje, zatiaľ čo váš známy si radšej objedná alkohol s horkou chuťou? Niet pochýb o tom, že každému chutí niečo iné. Najnovší výskum však zistil, čo presne ovplyvní, či človeku chutí alebo nechutí alkohol. Pocity spojené s alkoholom majú údajne na starosti naše gény! Ak uprednostňujete horkú chuť alkoholu, patríte medzi ľudí s jednou verziou génu. "Tieto dva gény, ktoré predtým súviseli s príjmom alkoholu, sú rozdielne vo vnímaní etanolu," povedal autor štúdie Dr. John E. Haves.
Ľudia majú 25 génov, ktoré kódujú chuťové receptory na jazyku spojené s vnímaním horkosti. Dr. Haves a jeho kolegovia sa pozreli na dva varianty z týchto génov - TAS2R13 a TAS2R38, pričom skúmali 94 zdravých ľudí. Výskum sa realizoval na 58 ženách a 35 mužoch vo veku 18 až 45 rokov. Účastníci ochutnali nápoj so 16 % alkoholu a následne hodnotili jeho celkovú intenzitu chuti. Podrobili sa aj ďalšiemu experimentu, kedy im vedci aplikovali vatový tampón namočený do 50% alkoholu na zadnú stranu jazyka. Tento výskum nepochybne patrí medzi najvýznamnejšie! Od toho, aký gén sa nachádza v tele človeka, závisí aj to, či sa uňho vytvorí závislosť. Istý gén, ktorý spôsobí, že chuť alkoholu vníma človek ako menej horkú, zvyšuje šancu, že mu bude chutiť.
Abstinenti: Tí, Ktorí sa Nepripojili k „Národnej“ Tradícii
Slovensko si jednu nepríjemnú skutočnosť pripomína v najnovších štatistikách opäť: je to alkohol, ktorý u nás privádza najviac ľudí na psychiatriu. Za minulý rok predstavovali poruchy psychiky a správania, ktoré alkohol zapríčinil, až 26,5 % všetkých hospitalizácií v krajine. V rámci krajov vytrvalo vedie východ, alkoholizmus je rozšírený najmä v Košickom, potom Prešovskom a následne v Žilinskom kraji. Z hľadiska pohlavia výrazne dominujú muži (77 %), pričom ich najväčší počet sa pohybuje vo veku 45 až 54 rokov. „Muži boli v roku 2017 na psychiatrických ambulanciách najčastejšie vyšetrení pre poruchy nálady, úzkostné poruchy a poruchy v súvislosti s užívaním psychoaktívnych látok,“ hovorí psychiater Michal Patarák. Práve poruchy súvisiace so závislosťou od alkoholu tvoria štvrtinu hospitalizácií na Slovensku. „Ak k nim prirátame aj iné závislosti, tak ide o tretinu všetkých hospitalizácií na psychiatrii v krajine vôbec,“ dodáva Patarák. Tieto informácie podľa psychiatra štatisticky dokladajú, akým obrovským problémom sú u nás závislosti. Alkohol, s ktorým často úzko súvisia, však napriek tomu patrí v slovenskej tradícii medzi akceptované drogy.
„Nepiješ s nami, nie si Slovák.“ Pitie alkoholu je pre niektorých dokonca niečo ako národná pýcha. „Koľko si zvládol? Ja 15 poldeci,“ hovoria si kamaráti a spočinú v oslave vzájomného uznania. Začína to v detstve ochutnávkou pivnej peny a pokračuje v adolescencii prvým páleným. „Slováci majú alkohol na popredných priečkach repertoáru svojho správania, keď ide o voľný čas, relax a zábavu,“ hovorí Patarák. Ako už štatistiky naznačujú, hoci sa rodové rozdiely otupujú, je to stále najmä mužská liga. „Alkohol je často prostriedkom vrastania do chlapčenských a mužských kolektívov - schopnosť zniesť veľa alkoholu je braná ako známka maskulinity a výdrže,“ vysvetľuje psychiater.
Aj dnes existuje silná tendencia normalizovať a racionalizovať nadmerné pitie a dôsledky správania iba preto, že boli pod vplyvom alkoholu. „Ak sa opitý otec správal násilne, mamka ho na druhý deň pred deťmi ospravedlňovala tým, že mal vypité - inak je to dobrý človek.“ Podľa Pataráka to tak mal samotný agresor následne tendenciu vidieť tiež: miesto toho, aby vinil seba, vinil pálenku.
Príbehy Abstinentských Hrdinov
Hoci je alkohol neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry, niektorí Slováci sa ho rozhodli vzdať. A nebojujú pritom ani tak so sebou, ako so svojím okolím. „Nepijem približne od svojich dvadsiatich,“ hovorí Veronika. S jej terajším manželom mali vzťah na diaľku a on z jej občasných večierkov počas vysokej školy nebol nadšený. „Nepila som veľa, len príležitostne. On je však Kolumbijčan, k alkoholu majú iný postoj. Tvrdé tam napríklad nepijú vôbec.“ Veronikina abstinencia časom prešla do rozhodnutia prestať piť úplne. „Keď vôbec, tak vôbec.“ Dnes je proti alkoholu. „Nemám problém s tým, ak spolu kamaráti vybehnú na jedno, dve pivá, aby sa stretli a porozprávali. Ale piť ho doma, len tak, ako vodu?“ Dnes je to 13 rokov, odkedy Veronika nepije. No aj tak sa jej otec z času na čas spýta, či si nedá. Tlaku okolia čelí pravidelne. „Raz toho bolo už priveľa. Bývali sme v Senci a keď sme sa v piatok stretli s komunitou, automaticky sa otvárali fľašky a nalievalo sa.“ Opakovala im, že ďakuje, no ona si nedá. „Stále len srandičky, srandičky, išlo to takto roky.“ Až si raz povedala dosť. „Okej, tak mi nalej,“ prekvapila v jeden večer svoje okolie po klasickom nátlaku. Keď jej sused podal pohárik, pred jeho očami ho otočila a vyliala na zem. „Keď som tú vodku vychrstla do trávy, všetci odrazu prešli do hystérie.“ Najviac bolo počuť suseda, ktorý pracuje ako obchodný zástupca pre istú značku vodky: prísun alkoholu tak má v podstate neobmedzený. Účel to však splnilo, na Veroniku odvtedy netlačili už nikdy. V ten večer si však plne uvedomila, že vzťah k alkoholu na Slovensku nie je úplne zdravý.
„Alkohol nepijem celý život,“ hovorí Martin. „Akonáhle ľudia začujú, že mám 28 rokov a nikdy som nič nevypil, tak to často pochopia.“ Sám nemá problém povedať nie, a to aj niekoľkokrát za sebou. Alkohol mu skrátka nechutí. „Raz mi kamaráti pridržali pivo pri ústach, ja som ho fakt nechcel. Oni však neprestávali naliehať. Dopadlo to tak, že mi stekalo po košeli a bol som celý mokrý. Čo už,“ smeje sa dnes Martin.
„Bol som ich opatrovateľka“ Tomáš sa rozhodol dať si od pitia alkoholu pauzu jeden rok. K abstinencii ho viedla zvedavosť. „Chcel som vedieť, ako sa žije bez alkoholu,“ hovorí finančník, ktorý funguje v Bruseli. „Ku podivu ľahko. Dokonca dobre a najmä produktívne,“ hovorí dnes. Človek má čistú hlavu a jasné myšlienky. No ako vraví, ľudia ho sledujú s odstupom. „Pozerajú na mňa divne, ako keby so mnou nebolo čosi v poriadku,“ rozpráva o svojich skúsenostiach. Presne to Tomáš označuje aj za najväčší šok, ktorý počas tohto roka zažil: ako veľmi je na Slovensku spoločensky neakceptované, keď nepijete.
„Raz som to už nevydržala,“ rozpráva Bea, ktorá nepije už niekoľko rokov. Rozhodla sa tak po tom, čo jej otca kvôli alkoholu hospitalizovali a ona sa sama ponúkla, že bude abstinovať spolu s ním. Ako podpora. Keď sa jej okolie v jeden večer asi ôsmy raz spýtalo, či si naozaj nedá slivovicu, vyhlásila, že je tehotná. „Vymyslela som si to. Ostatní si však už nalievali a ožrali sa na moju počesť.“ Bea mala v ten večer pokoj.
Ľubo začal piť až v tridsiatke. „Pri všetkých akciách na strednej či vysokej škole som bol ten, ktorý sa staral o druhých - teda top kamoš,“ smeje sa. Alkohol mu nechutil, až neskôr začal piť víno. „Najmä to sladké, tokaj a podobne.“ Ako sám vraví, nie je subtílny baleťák, ale kus chlapa, napriek tomu zažíval naliehanie okolia pravidelne. „Nik však do mňa nikdy neskákal s tým, že si musím vypiť, inak dostanem na hubu.“ Niektoré momenty však neboli príjemné. „Vždy som si poradil, náročné to však bolo na vojne, kde sa chľastalo neustále. Už v prvý večer na útvare ma opitý kolega presviedčal, že keď nepijem, tak určite len klamem,“ spomína Ľubo. Najlepšie jeho abstinenciu prijali v USA. „Strávil som tam niekoľko mesiacov. Keď som im povedal, že nepijem, vzali to v pohode. Keď som však nechcel ani trávu, to bolo pre nich už náročnejšie,“ hovorí s úsmevom. Pre Ľuba začala byť chuť alkoholu opäť problém, whiskey za 100 eur vnímal ako mučenie. „Vždy som sa vedel zabaviť aj bez alkoholu, no musím povedať, že s ním to bolo o malý stupienok lepšie, všetko mi pripadalo smiešnejšie.“ Alkoholické okno nemal nikdy, nebol ani opitý. Dnes má 39 a vraví si, že na 40-tku, ktorú má o pár mesiacov, si dá dobrú whiskey. A potom piť znova prestane. „K zábave mi to nechýba a ani mi to nechutí. Tak načo?“
„Nechcem prísť o vzťahy“ „Keď som prestal piť, mal som strach, či neprídem o niektoré priateľstvá,“ hovorí Jakub. Je dizajnér a kedysi fungoval tak, ako mnohí. „Pochádzam z Oravy, u nás platilo, že každý piatok sa ideme dať dole.“ S kamarátmi pili pravidelne, vadiť mu to začalo až neskôr. Najmä preto, že sa správal inak. „Sú ľudia, ktorí keď sa opijú, sú milí, zlatí. Ja som bol to druhé.“ Druhým dôvodom bol čas. „Nechcem byť dva dni po opici, načo je to dobré?“ Ako hovorí, svoj čas si dnes váži viac. V súčasnosti si dá len pivo či víno, za večer jedno a stačí mu. Tvrdé nepije vôbec. Aj Jakub sa pri svojom rozhodnutí nepiť stretol s nesúhlasom okolia. „Jasné, všetci na vás tlačia, no bol som rovnaký,“ spomína. „Keď niekto prišiel s tým, že má vonku auto a dnes nepije, zlomiť ho bola pre mňa tá najväčšia výzva. Dnes je to inak, vracia sa mi to, Božie mlyny melú pomaly, ale isto,“ usmieva sa. A ako to teda dopadlo s tými priateľstvami? „Áno, bál som sa, či o niektoré neprídem. Je to však v poriadku. Kamaráti si však museli zvyknúť, že Jakub odchádza z párty skôr, s pribúdajúcim alkoholom okolia s ním stráca kontakt.“
Podobne Veronika, hoci pohár odvtedy už nemusela vyliať, tlak prostredia zažíva v rôznej miere stále. Rovnako Bea, Tomáš, Martin a ďalší, ktorí to v mnohých situáciách nemajú ľahké. Kolujú zvesti, že mnohí abstinenti dnes trávia búrlivé spoločenské večery s vínovým pohárom, kde majú miesto tokaja jablkovú šťavu. Iní na chvíľu „konvertujú na islam“ a ďalší „parkujú vonku za rohom“, hoci nemajú ani vodičák. Defenzíva abstinentov má rôzne podoby. Musí. Inak im spoločnosť často nedá pokoj.
„Ak niekto nepije, narúša skrátka skupinovú súdržnosť,“ vysvetľuje psychiater častú neúprosnosť spoločnosti. „Ak si všetci dajú pohárik, tak ten, čo si nedá, vybočuje: naruší koncept a rozštiepi partiu.“ Podľa Pataráka je to možno práve preto, že alkohol je na Slovensku až iracionálne spoločensky velebený. Je s týmto kultúrnym nastavením možné niečo urobiť?
Pite s Mierou, alebo Vôbec? Hľadanie Rovnováhy
Ešte raz: najčastejším dôvodom, pre ktorý ľudia na Slovensku končia na psychiatrii, je alkohol. Spája sa s ním násilie na ženách a deťoch, ničí vzťahy a rodiny. No máme ho v krvi. Živí ho tradícia i sociálny tlak. Ako sa dnes k alkoholu postaviť? Úplná abstinencia alebo večný balans na línii vlastnej miery, ktorá nie je vždy jasná? „Pitie s mierou považujem za dôležitú métu, ba až recept pre spoločnosť, ktorá má v sebe silne vstrebanú konzumáciou alkoholu,“ hovorí Patarák. Dávať ľuďom za cieľ abstinenciu a pokladať to za reálnu možnosť je podľa neho mýtus. Alkohol akoby patrí k spoločnosti.
Aj tu sú rodové rozdiely. „Všimnite si, že kým ženy sa pozývajú na kávu, muži sa pozývajú na pivo.“ Muži si po vypití alkoholu pripadajú vtipnejší a zaujímavejší pre druhé pohlavie. Ženám alkohol zase sprostredkúva častejšie skôr uvoľnenie od starostí. „Muži majú sklon nedostatok umiernenosti v pití vnímať skôr ako známku slobody, nie nedostatočnej kontroly - čím skutočne je.“ Aj preto sa zrejme stávajú v omnoho väčšej miere jeho obeťou.
Posledný mýtus o alkohole: Pitie s mierou so sebou podľa psychiatra prináša do spoločnosti aj dôležité psychologické témy - sebaovládanie a sebaurčenie. „Ide o budovanie dôležitej vnútornej slobody: človek sa napije iba vtedy, keď sám chce a nie v momente, keď sa ocitne v prostredí, ktoré ho k tomu akýmkoľvek spôsobom „núti‘.“ Hľadanie miery sa však v žiadnom prípade netýka závislého človeka. „Znova a znova s udivením sledujem, ako niektorí závislí pacienti skúšajú piť s mierou len preto, že sa nechcú alkoholu nadobro vzdať - a ako dezolátne potom tento ich zmierlivý pokus končí.“ Za mýtus Patarák označuje aj presvedčenie, že alkohol je nejako zdraviu prospešný. „Živia ho často aj mnohí lekári. Osobne by som dal ruku do ohňa, že liehoviny pre zdravie nepotrebujeme.“