Víno a Slovenský Alkohol: Zmeny v Spotrebe, Výrobe a v Postojoch Spoločnosti

V súčasnosti sa slovenské vinárstvo, podobne ako európske a svetové, nachádza v zložitej situácii. Spotreba vína celosvetovo klesá, čo sa prejavuje aj na Slovensku, kde sa spotreba dostala pod obvyklých 14 litrov na hlavu a rok. Táto situácia je dôsledkom viacerých faktorov, od zmien v spotrebiteľských návykoch po ekonomické tlaky a nové legislatívne opatrenia. Tieto zmeny naznačujú hlbšie posuny v spoločnosti a jej vzťahu k tradičným alkoholickým nápojom, pričom víno nie je výnimkou.

Prečo Európania Pijú Menej Vína?

Jedným z hlavných dôvodov úpadku spotreby vína je zmena preferencií mladšej generácie dospelých. Táto generácia neinklinuje k vínu a všeobecne k alkoholickým nápojom tak ako generácie pred nimi. Mladí ľudia z vidieka často utekajú za živobytím a kariérou do miest, čím sa pretrhávajú väzby s rodinou a tradičnými spôsobmi života. V ich spôsobe života možno vidieť rebelantstvo, vzdor a snahu odlíšiť sa, črty typické pre buričskú mladosť. Tradícia pre nich v tomto momente nie je záväzná, posvätná. Tento fenomén možno pozorovať nielen na Slovensku, ale aj vo Francúzsku, kde sa kedysi víno považovalo za neoddeliteľnú súčasť stolovania a rodinných stretnutí. Všimli si, ako veľmi sa zmenila francúzska rodina. Po celé pokolenia sa udržiavala a rozvíjala kultúra pitia. Víno jednoducho bolo súčasťou stolovania. Dnes mladí ľudia z vidieka utekajú za živobytím a kariérou do mesta, pretrhávajú sa väzby s rodinou. Ako hrdinovia Balzacových románov sa chcú uplatniť v mestskom svete veľkých možností a výziev.

Pandémia covidu-19 zohrala významnú úlohu pri zmene spotrebiteľských návykov. Po nej nasledovala hospodárska kríza, keď ľudia majú hlbšie do vrecka. Tieto udalosti len umocnili existujúce trendy. Okrem toho sa objavujú aj nové formy "opojenia", kde zdrojom opojenia mládeže sa stávajú ľahké drogy.

Mladí ľudia popíjajúci kávu v mestskej kaviarni

Kríza Vinohradníctva a Pivovarníctva: Európska Politika a Lokálne Výzvy

Európska komisia dokonca povzbudzuje vinohradníkov k tomu, aby brali do rúk sekery a klčovali vinice. Tento krok má pomôcť dostať dopyt a ponuku do rovnováhy, keďže pivnice sú plné vína a spotreba klesá. V najslávnejšej vinohradníckej oblasti v Bordeaux, kde pestovali vinič na ploche okolo 100-tisíc hektárov, vyklčovali vinice na 18-tisícoch hektárov. To je takmer taká výmera, akú malo Slovensko vyjednanú pri vstupe do EÚ (22-tisíc hektárov). Súčasne s týmto drastickým opatrením veľké a renomované podniky z Bordeaux a okolia začali posielať svojich enológov k menším vinárom s úlohou pomôcť im zvýšiť kvalitu ich vína. Pochopili, že prežitie vína závisí nie od veľkých objemov, ale od kvality. Jej nositeľmi nemôžu byť len najchýrnejšie Bordeaux značky, ale kvalitu vína musia zvýšiť malí a strední vinári. Súvisia s tým, samozrejme, aj technologické inovácie, nové poznatky pri tvorbe vína, atď.

Na Slovensku sa situácia podobá. Z celkovo 10-tisíc hektárov viníc sa vyrobí len 40 percent spotreby vína. To znamená, že existuje 60 percent priestoru na rast, ale sme v úplne inej ekonomickej aj spoločenskej situácii. V minulosti, ešte v roku 1986, sme pestovali vinič na 35-tisíc hektároch, v celom Česko-Slovensku na 51-tisíc hektároch. V tom čase sme však neboli členmi EÚ, zo zahraničných vín sme poznali maďarské, bulharské či sovietske šampanské. Žili sme naozaj zavretí za železnou oponou. To vytvorilo vzťah a rešpekt k západným výrobkom zo zahraničia. Všetko, čo bolo zo Západu, ľudia vnímali veľmi pozitívne vrátane vína. Talianske, francúzske alebo rakúske víno spolu s tamojšími vinohradmi sa považovalo za prestížne, za etalón kvality. Aj to spôsobilo, že dnes dovážame 60 percent vína. Pravda, príčiny úpadku treba hľadať aj v nezvládnutej transformácii vinohradníctva sústredeného do družstiev, v doteraz nevyrovnaných vlastníckych vzťahoch a stále nedokončených pozemkových úpravách či v krachu sprivatizovaných štátnych vinárskych podnikov. Samostatnou kapitolou je premena vinohradov na stavebné pozemky.

Najväčšou výzvou na Slovensku je však šírenie fytoplazmy - zlatého žltnutia viniča. Táto choroba najviac vyčíňa v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, najmä v Strekove, Svodíne, Dubníku. Vinohrady sa tam už klčujú, niet inej možnosti na ozdravenie regiónu. Zlaté žltnutie sa objavilo aj v Malokarpatskej, Nitrianskej, Stredoslovenskej a Východoslovenskej oblasti, ale pri správnej ochrane by vinohradníci mali chorobu udržať na uzde. Fytoplazma tu bola, je aj bude, musíme sa s ňou naučiť žiť. Zodpovedný vinohradník si nepochybne splní svoju úlohu, lebo chce zachrániť hrozno - víno, svoje živobytie. Nás dobehol uplynulé obdobie, keď vzniklo veľa pustákov, opustených vinohradov, ktoré sú rajom pre cikádky prenášajúce zlaté žltnutie. Musíme sa vyrovnať s opustenými vinicami, remízkami, ktoré sú liahňou cikádok. Nielen vinohradníci, ale aj rezort, štát a koniec koncov aj obecné samosprávy musia primäť nezodpovedných vlastníkov vinohradov k riadnej starostlivosti. Ich nečinnosť smrteľne ohrozuje poctivo hospodáriacich vinohradníkov.

Mladé vína v najväčšom vinárstve na Slovensku

Hľadanie Kvality a Inovácií v Slovenských Viniciach

Aj napriek poklesu spotreby vína, tržby za víno na Slovensku, podobne ako vo Francúzsku, nepadajú a niektorým dokonca rastú. Ľudia pijú síce menej, ale chcú piť kvalitnejšie víno. Tento trend možno vystopovať v celej západnej Európe, ale aj na Slovensku. Preto sa treba sústrediť na produkciu kvalitných vín, na prémiový segment a súčasne na obnovu vinohradov a tradície, ako aj posilnenie inovácií v tvorbe a produkcii vína. Musíme ešte viac pracovať s tým, čo nás odlišuje - terroirom, zameriavať sa na to, čo je jedinečné a typické pre slovenské víno. Bude treba využiť najnovšie nariadenie Európskej komisie zjednodušujúce legislatívu exportu vín, ich označovanie, digitalizáciu etikiet. Najnovšie nariadenie Bruselu má vinárstvo v Európe urobiť stabilnejším, odolnejším, konkurencieschopnejším. Súčasťou opatrení je aj klčovanie vinohradov.

Európska únia najnovším nariadením ruší konečný termín výsadbových práv a zavádza desaťročné obdobie revízie. Ide o pozitívnu zmenu. Reaguje na klesajúcu spotrebu vína a umožňuje vinohradníkom, aby prečkali odbytovú krízu. Zo zákona sa musela vysadiť vinica do troch rokov, teraz po novom majú po vyklčovaní oveľa dlhšie obdobie na vysadenie vinice, a to až 8 rokov. Mnohé krajiny rozpracúvajú podporné programy. Vinári, ktorí odchádzajú do dôchodku, likvidujú vinice, ale sú tu mladší vinohradníci, čo majú záujem pokračovať. Choré porasty viniča musíme vyklčovať teraz, aby sa choroba ďalej nešírila, ale s výsadbou treba počkať. Odporúča to aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Zmena výsadbových práv teda robí obnovu viníc znesiteľnejšou, reálnejšou.

Najťažšie je hľadanie pravdy vo víne. Vladimír Mrva o tom, čo potrebuje vinársky svet a prečo je najlepšie ochutnať víno v pivnici. Víno sa dorába a pije od západu Slovenska v Skalici až po Tokaj na juhovýchode Slovenska. Zásadný zlom je v tom, ako sa za posledných 40 rokov zmenili podmienky a výroba vína.

Slovenské vinice v Malokarpatskej oblasti

Víno ako Súčasť Krajiny a Kultúry: Vínny Turizmus a Lokálpatriotizmus

Spoločnosť, aj tí, čo ju riadia, by mali vnímať víno v širších súvislostiach. Spája sa s ním jedinečná panoráma krajiny. Konečne sa rozbehlo budovanie cyklochodníkov, ktoré vedú do vinohradov a ponúkajú okrem ochutnávky vína množstvo iných benefitov. Obdivujeme Rakúsko, južnú Moravu, kde z vinárskej turistiky žijú vinohradnícke mestá a obce. Zo strany Bratislavského a Trnavského kraja vidíme úsilie o zosieťovanie vinárstva a všetkého, čo s ním súvisí, aby vznikol atraktívny, pre ľudí príťažlivý turistický cieľ. Dodáme, že potrebujeme viac horizontálnej a vertikálnej spolupráce a lokálpatriotizmu, viac hrdosti na krajinu a jej produkty.

Slovenskí konzumenti už ochutnali vína z celého sveta a vedia si utvoriť názor na ne. Nehovoríme, že zahraničné vína sú zlé, ale ak chceme udržať existujúce vinohrady a túžime, aby sa rozrástli, potrebujeme získať v prvom rade na svoju stranu slovenského konzumenta a súčasne prilákať na Slovensko zahraničných milovníkov vína. Všimnime si, čo robia rešpektované vinárske krajiny. Všetky tvrdo pracujú na originalite, podpore vínneho turizmu. To je cesta ako oživiť umŕtvený vinársky potenciál aj na Slovensku.

Vzťah k lokálnym produktom vidíme napríklad vo Švajčiarsku, kde someliers ponúkali k jedlu biele víno Chasselas, u nás známe ako Biela chrupka. Miestni ho majú vo veľkej obľube. Na otázku, aké by mohlo byť druhé víno, somelier opäť odporučil Chasselas, no z iného rajónu, to isté sa zopakovalo pri tretej ponuke. Švajčiari sú jednoducho lokálpatrioti, predávajú to, čo sa urodí a spracuje u nich - mlieko, syry, mäso, hrozno, víno, ovocie, všetko to dáva prácu ich ľuďom. Peniaze zostávajú na rozvoj regiónu.

Víno bez Alkoholu a Zmeny v Konzumácii

Dnes sa najmä tvrdenie "in vino veritas et sanitas" (vo víne je pravda a zdravie) spochybňuje. Víno už nie je "in", lebo obsahuje alkohol a ten zdraviu škodí. Je pravda, že spoločnosť sa mení. Ľudia viac dbajú o zdravý životný štýl a sledujú obsah alkoholu. Víno však môže byť prirodzenou súčasťou života, pokiaľ sa konzumuje s mierou. Nie je jednou z hľadaných možností víno bez alkoholu?

Už viac rokov sledujeme trend, že ľudia siahajú po vínach s nižším obsahom alkoholu. Tí, čo naozaj majú radi víno, chcú piť vína svieže, s chuťou ovocia a s nižším obsahom alkoholu, ale nie bez neho! U bielych vín teda klesá alkohol k 11,5 až 12 objemovým percentám, a u červených k 12,5-13 percentám. Víno robí vínom alkohol, pretože mu dodáva ohnivosť, plnosť aj stabilitu. Alkohol je ako oheň - dobrý sluha, zlý pán. Musíme s ním vedieť narábať jednak pri výrobe vína a, samozrejme, víno konzumovať s mierou.

V ponuke sú dnes už alkohol free vína, prvé sa objavilo nealkoholické šumivé víno a teraz sa už ponúkajú aj tiché vína. Neprišli samy od seba, musel sa objaviť dopyt po nich. Súvisí to s vývojom spoločnosti, ktorá vedie život na kolesách - do práce aj z práce idú ľudia autom, na dovolenky takisto. Kto šoféruje, nemôže piť klasické alkoholické pivo ani víno. To je jeden z dôvodov a druhý súvisí s už spomínaným zdravým životným štýlom, životnou filozofiou. Osobne si myslím, že víno so z primeraným obsahom alkoholu bolo, je a zostane súčasťou nášho spôsobu života. Víno so zníženým obsahom alkoholu (nad 0,5 percenta) alebo zero víno (obsah alkoholu menej ako 0,05 percenta) bude iba produktom, ktorý rozšíri ponuku nápojov, základom ktorých je hroznový mušt. Celkove ponuka porastie, rozširuje sa možnosť výroby vína, rôznych vínnych výrobkov.

Témou diplomovej práce bolo nealkoholické víno. Vízie sa rodia dávno predtým, než sa ich technicky podarí dokonale zrealizovať. A po druhé, chvíľu trvá, kým na ne dozrie aj samotná spoločnosť. Tému som dostal s vyhliadkou rozvoja vinárstva v 90-tych rokoch minulého storočia, realizácia sa oneskorila takmer o 40 rokov. Témou mojej práce boli nízkoalkoholické vína, vtedy s objemom alkoholu 7 až 8 percent. V tých časoch takéto víno nikoho neoslovovalo, pretože ho nemohli piť ani deti, ani šoféri. Tieto vína sa vtedy ťažko stabilizovali. Musel prísť čas, keď si technológovia poradili s rôznymi hlavolamami a časť spotrebiteľského spektra si takéto víno vypýtala. Štatistiky nateraz ukazujú, že tí, čo popíjali víno, neprechádzajú na nealkoholické víno. Skôr je ponukou pre tých, ktorí víno z nejakého dôvodu nepili, prekážal im alkohol, zakazovala ho viera ako napríklad moslimom.

Na Slovensku sa už objavili prví výrobcovia nealkoholického vína. Ľudia už vedia a vidia, že v ponuke je nealkoholické víno. Z osobnej skúsenosti poviem, že možno jeden z päťdesiatich návštevníkov nášho vinárstva sa spýta, či nemáme víno bez alkoholu. Súdim, že je to téma do istej miery spoločenská, je to nateraz víno šoférske, ktoré sa už dávnejšie udomácnilo medzi šumivými vínami, umožňujúce prežiť spoločenskú udalosť bez úhony a rizika. No čo sa týka zavedenia výroby, vinári zvažujú túto alternatívu, ale nie je to technologicky lacná výroba. Nealkoholické vína budú vyrábať zrejme najmä veľké firmy, už len preto, že nadprodukcia vína v Európe je obrovská, preto dealkoholizované víno môže byť pre ne východiskom zo slepej uličky. Najmä keď nájdu zvýšený dopyt. Slovenské firmy zvažujú, či budú konkurencieschopné vzhľadom na to, čo príde od veľkých producentov. Tu už nebude kľúčový terroir vína, ale rozhodne cena a marketing spojený s predajom takéhoto produktu. Niektoré nealkoholické vína, ktoré som ochutnal, niesli znaky nie príliš čistých vnemov, aby som ho mohol označiť za nápoj, čo si zaslúži pomenovanie víno.

Alkohol za Volantom: Legislatíva a Spoločenské Postoje

Súčasťou diskusie o konzumácii alkoholu, vrátane vína, je aj jeho vplyv na bezpečnosť cestnej premávky. Na Slovensku sa uplatňuje nulová tolerancia alkoholu za volantom. Ak nafúkate viac ako jedno promile, dopúšťate sa trestného činu, pri ktorom vám okrem zadržania vodičského preukazu za alkohol hrozí aj odňatie slobody. Alkohol za volantom ešte stále patrí medzi najčastejšie príčiny dopravných nehôd na Slovensku. Podľa štatistík zaevidovala polícia v roku 2024 dohromady 14 203 vodičov motorových a nemotorových vozidiel, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu. Každoročne je pritom alkoholom zapríčinených asi 11 % všetkých nehôd. Približne každá desiata dopravná nehoda by sa teda nemusela stať, ak by si vodiči za volant pod vplyvom alkoholu nesadli.

Tresty za alkohol za volantom sa líšia v závislosti od nameranej hladiny alkoholu v krvi. Hodnota alkoholu v krvi do 1 promile sa hodnotí ako priestupok, za ktorý hrozí pokuta od 150 eur až do 1 300 eur a zadržanie vodičského preukazu od 1 do 5 rokov. Pri nameranej hodnote vyššej ako 1 promile alkoholu v krvi sa dopúšťate trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za ktorý vám hrozí trest odňatia slobody na 12 mesiacov, peňažný trest vo výške podľa uváženia súdu (približne 1 500 - 2 000 eur) a odobratie vodičského preukazu po dobu podľa závažnosti situácie. Odmietnutie dychovej skúšky je tiež priestupkom s pokutou od 300 eur do 1300 eur a zákazom činnosti od jedného do piatich rokov.

Je dôležité si uvedomiť, že alkohol znižuje vašu reakčnú schopnosť, ovplyvňuje vnímanie i schopnosť sústrediť sa, čím zásadne ovplyvňuje vašu pripravenosť šoférovať. Malá rada na záver: Ak sa nachádzate v krajine, ktorá je voči alkoholu za volantom tolerantnejšia, nedajte sa zlákať. Šoférovanie pod vplyvom alkoholu je nebezpečné nielen pre vás, ale aj pre ostatných účastníkov cestnej premávky.

Infografika: Limity alkoholu za volantom v Európe

tags: #cudzinci #pili #slovensky #alkohol