Vinohradnícka oblasť Tokaj je unikátnym geografickým a historickým regiónom, ktorý sa rozprestiera na území Slovenska a Maďarska. Je to oblasť preslávená výrobou výnimočných prírodne sladkých vín, ktoré nesú označenie pôvodu a zemepisných označení chránených v Európskej únii. Tokaj je neodmysliteľne spojený s riekami Bodrog a Tisou, ktoré formujú jeho krajinu a klímu, čím vytvárajú ideálne podmienky pre pestovanie hrozna.
Geografické vymedzenie a jedinečnosť Tokaja
Vinařská oblast Tokaj je geograficky uzavretá oblasť vinárstva v povodí rieky Bodrog. Na severe Slovenska je ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrhom Rozhľadňa s nadmorskou výškou 469 metrov. Na juhu v Maďarsku ju ohraničuje sútok riek Tisa a Bodrog. Celý región je historickou aj teritoriálnou súčasťou väčšieho Tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska, s rozlohou približne 5000 hektárov.
Na účely kontroly a regulácie výroby na Slovensku sa pod pojmom Vinařská oblasť Tokaj rozumie jej časť rozkladajúca sa na území Slovenska. Táto slovenská časť je definovaná ako uzavretá vinohradnícka oblasť, kde sú presne vymedzené nielen samotná oblasť, ale aj jednotlivé vinohradnícke honce. Tieto honce sa nachádzajú výlučne na svahoch, čo síce znamená nižšie hektárové výnosy, ale zároveň vyššie predpoklady na dosahovanie kvality. Je teda nemožné presunúť vinohrady do iných než definovaných polôh, na rozdiel od Maďarska, kde je definovaná iba celková oblasť.
Výnos hrozna z jedného hektára vinice, z ktorého sa má vyrobiť tokajské víno, nesmie presiahnuť 9500 kg. Túto skutočnosť kontroluje zamestnanec kontrolného ústavu pri osvedčovaní hrozna. Na označovanie tokajského vína s chráneným označením pôvodu sa uvádza názov chráneného označenia pôvodu a možno uvádzať názov väčšej alebo menšej zemepisnej jednotky, z ktorej víno s chráneným označením pôvodu pochádza. Tokajské víno vyrobené na území Slovenskej republiky sa môže uvádzať na trh len v špeciálne určených fľašiach.
Historické korene a vývoj vinohradníctva v Tokaji
Prvopočiatky pestovania viniča v tejto oblasti siahajú až do obdobia nadvlády Rimanov v Panónii. Rimania mali k hroznu a vínu mimoriadne pozitívny vzťah, čo prispelo k založeniu prvých viníc. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v pestovaní viniča starí Slovania, počas ktorých sa formovali aj niektoré staré odrody viniča. Z tohto obdobia sa odvíja aj pomenovanie celej oblasti. Podľa historických prameňov je odvodené od staroslovanského slova "stokaj", čo v preklade znamená sútok dvoch riek - Bodrogu a Tisy.
Vývoj vinohradníctva a celkový rozvoj oblasti však bol spomalený vpádom Tatárov, kedy bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Belo IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskymi osadníkmi z oblasti Bari a Formini. Títo osadníci priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu - Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti pochádza z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku Levočskému prepoštstvu. Od tohto roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté.
Významný podiel na charaktere a technologickom postupe výroby tokajských vín paradoxne zanechal vpád Turkov v roku 1528. Nasledujúcich približne 170 rokov zostala celá oblasť pod tureckým panstvom. Vpád Turkov bol podnetom na budovanie tokajských pivníc v tufoch, ktoré sa pôvodne budovali ako úkryty ľudí a majetku pred nájazdmi nepriateľa. Časom sa však zistilo, že dlhoročné dozrievanie vína v pivniciach má mimoriadne priaznivé účinky na jeho chuť a celkovú kvalitu.
Osvietenstvo a moderná história Tokaja
Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom "cibéby". Tento termín označoval hrozienka, ktoré vznikajú na hrozne vplyvom botrytického nasadenia - charakteristického znaku pre výrobu tokajských sladkých vín.
Z novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924. Na základe jej dlhoročných výsledkov bol v roku 1959 vydaný zákon Slovenskej národnej rady o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku (zákon NR SR č. 4/59). K tomuto zákonu bola vydaná vyhláška Povereníctva pôdohospodárstva a lesného hospodárstva č. 79, ktorá určovala miesta a honce, na ktorých sa môže pestovať hrozno na výrobu tokajských vín. Podobne aj v Maďarsku bolo vydané nariadenie ministra poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu č. 2.
V roku 1965 sa advokátska poradňa v Plzni zaoberala protestom firmy Monimpex z Budapešti proti používaniu názvu "Tokajské víno" pri vývoze tokajského vína zo Slovenska do Rakúska. V roku 1967 bola uzatvorená zmluva medzi maďarským Monimpexom, československým Koospolom a slovenskými Vinárskymi závodmi, o.p. Bratislava. Podľa tejto zmluvy slovenský subjekt nemohol dodávať víno do kapitalistických krajín s označením "tokajské" alebo pripomínajúcim tokajský pôvod. Koospol mal dohliadať na to, aby žiadna iná organizácia tokajské vína zo Slovenska neexpedovala. Maďarská strana sa zaviazala, že zo Slovenska bude pravidelne ročne odoberať 1000 hl tokajského vína za platby v tvrdej mene.
Na žiadosť Vinárskych závodov o.p. Bratislava požiadala POLYTECHNA PZO v roku 1967 Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve o medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. Tento úrad registráciu uskutočnil 22. novembra 1967. Maďarsko malo v tom čase zaregistrovanú ochrannú známku označenia pôvodu na Medzinárodnom úrade pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve v znení TOKAY, TOKAJ, TOKAYER.
V roku 1970 sa na úrovni zástupcov Úradu pre patenty a vynálezy z Prahy a Budapešti dohodlo na alternatíve spoločného zápisu oboch krajín pre označovanie pôvodu tokajské víno. Rada Lisabonskej dohody, ktorá zasadala koncom roku 1970 v Ženeve, stanovila, že nič nebráni tomu, aby to isté označenie pôvodu bolo predmetom dvoch samostatných prihlášok, podaných dvoma rozdielnymi národnými úradmi, keď označenie pôvodu sprevádza údaj, umožňujúci rozlíšenie, z ktorej krajiny príslušný výrobok pochádza. Medzinárodný úrad pre ochranu duševného vlastníctva v Ženeve o rok neskôr zaregistroval zmenu v medzinárodnej registrácii označenia pôvodu slovenského tokajského vína doplnením delokalizačnej doložky "z česko-slovenskej tokajskej oblasti". Maďarsko toto stanovisko Rady Lisabonskej dohody neakceptovalo a doložku si nedalo zaregistrovať.
Rokovania s maďarskou stranou pokračovali. V roku 1982 v Pezinku slovenská delegácia znova argumentovala historickými údajmi a nezmenenými podmienkami pestovania hrozna a výroby tokajských vín. Maďarská strana však poukazovala na rozdiely v československých normách a maďarských normách a vyhlásila, že podmienky pre uzavretie bilaterálnej dohody nie sú vyhovujúce. Maďarská strana zastávala k ochrane slovenského označenia "tokajské víno" negatívne stanovisko. Platnosť zmluvy o vývoze tokajských vín zo Slovenska do Maďarska bola ukončená 4. júla 1989.
Tokaj - Zhnité hrozno sa mení na tekuté zlato?!
Súčasné výzvy a ochrana označenia pôvodu
Slovensko malo záujem riešiť problém s uznaním teritoriálneho označenia vín, podporené odporúčaním Európskej komisie, aby sa o celej veci dohodlo s Maďarskom, ktoré však neprejavilo dostatočnú vôľu. Pri rokovaniach v roku 1993 medzi EÚ a Slovenskom o príprave dohody o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín vznikol problém uznania a vývozu slovenských vín v rámci únie, keďže Maďarsko a EÚ už takúto dohodu podpísali.
V roku 1993 začali rokovania medzi EÚ a Slovenskom o príprave dohody o recipročnej ochrane a kontrole názvov vín. V rámci snahy riešiť problém ochrany označovania tokajských vín sa z iniciatívy Ministerstva pôdohospodárstva SR uskutočnilo v septembri 1997 v Bratislave rokovanie medzi Slovenskom a Maďarskom za prítomnosti zástupcu EÚ p. Stadlera. Maďarská strana sa k predloženým materiálom nechcela vyjadriť, s tým, že nie sú pripravení detailne rokovať o jednotlivých bodoch dohody. Upresnili, že nespochybňujú existenciu tokajskej oblasti na Slovensku, ale dohoda medzi EÚ a MR vraj neumožňuje vývoz tokajského vína pochádzajúceho zo Slovenska.
Ďalšie rokovanie zmiešanej komisie podvýboru pre denomináciu tokajského vína zo Slovenska sa konalo v októbri 2001 v Budapešti. Maďarská strana znova použila staré tvrdenia so záverom, že maďarské vína sú iné ako slovenské vína. Slovenská delegácia argumentovala historickým nárokom, prehľadnejšou legislatívou, technológiou prinajmenšom tak dobrou ako maďarskou, pričom rozvoj a úpravu tokajskej vinohradníckej oblasti nerobilo živelne. Navrhli sa alternatívy na premenovanie tokajského vína pochádzajúceho zo Slovenska, obmedzenie územia tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku na 172 ha (ako v roku 1908), rovnaká legislatíva na Slovensku ako v Maďarsku, zavedenie spoločného kontrolného systému pre slovenskú i maďarskú tokajskú oblasť.
Z chronologického prehľadu rokovaní o označovaní vín z tokajskej vinohradníckej oblasti je vidieť, že ani po 35 rokoch rokovaní nedošlo k dohode, napriek tomu, že slovenská strana musela vypracovať množstvo pripomienok, opatrení a zmien v legislatíve. O tom, že dohoda o označovaní Tokaj je možná, dokumentuje samotná Maďarská republika, keď v roku 1995 podpísala dohodu s EÚ o vzájomnej ochrane a kontrole mien tokajského vína s Talianskom a Francúzskom.
Paradoxom bolo, že krajina, ktorá mala historické právo a tradície (rozumej Slovensko), nemala mať právo označovať tieto vína ako tokajské. Maďarská strana v minulosti ako silný argument uvádzala, že vo viniciach tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku nie je konštantná skladba klasických odrôd. Avšak pravda je iná. Už v roku 1959 v zákone č. 4/59 sa uvádzajú základné tokajské odrody: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Prípadne ostatné odrody ušľachtilého európskeho viniča, najviac 10 % (bol to Rizling vlašský). V zákone z roku 1908 v XLVII. článku sa skladba odrôd pre výrobu tokajského vína vôbec neuvádza. V neskorších nariadeniach maďarskej strany sa však menila odrodová skladba s každým nariadením.
Osvietenstvo a kultúrne dedičstvo
Časť tokajskej vinohradníckej oblasti figuruje od roku 2002 na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ide o územie s rozlohou 132 km² severozápadne od mesta Tokaj. Táto oblasť je predovšetkým miestom zrodu kráľovského moku, ale skrýva v sebe veľa nepoznaného. Jedinečné miesto na Slovensku dotvárajú nielen historické tufové pivnice, sudy plné vína, malebné dedinky s bohatou históriou, ale aj pestovatelia, výrobcovia vín a miestni obyvatelia, ktorí svojou prácou a svedomitosťou robia tento región unikátnym.
Vinohradnícka oblasť Tokaj ponúka rôzne možnosti trávenia voľného času. Medzi atrakcie oblasti patrí napríklad 12 metrov vysoká vyhliadková veža v tvare suda, zážitková plavba loďou po rieke Bodrog, kúpanie sa vo vínnych sudoch, cyklistika, pešia turistika, geocaching a mnoho ďalších možností aktívneho oddychu. Pri jazde na bicykli po Vinohradníckej oblasti Tokaj sa návštevníkom ponúka možnosť vidieť a navštíviť chránené prírodné územia a rezervácie, národné kultúrne pamiatky, archeologické lokality a unikátne tokajské vínne pivnice vyhĺbené v tufovej hornine. Prírodné krásy údolia rieky Bodrogu, jedinečný úkaz kvitnutia rieky, úbočia s vinohradmi a vinnými pivnicami, to všetko tvorí prekrásnu scenériu tejto vinohradníckej oblasti.
Špecifické ľudové, folklórne ale aj náboženské zvyky a tradície Vinohradníckej oblasti Tokaj sú úzko späté s tunajším spôsobom života, na ktorý mal neodmysliteľný vplyv víno a vinárstvo. Súčasťou takmer každej pivnice je socha svätého Urbana, patróna všetkých vinárov a vinohradníkov. Prechádzky a turistika vo Vinohradníckej oblasti Tokaj umožňujú vnímať krásy tokajskej prírody, navštíviť národné kultúrne pamiatky, múzeá, kostolíky, domy ľudových tradícií a neodmysliteľne aj tokajské vínne pivnice. Turistické chodníky zavedú návštevníkov aj k slovenskému dvojkrížu, mŕtvemu ramenu rieky Bodrog v tvare podkovy alebo na najnižšie položené miesto na Slovensku.
Ubytovanie vo Vinohradníckej oblasti Tokaj si obľúbi naozaj každý. Či už inklinujete k modernému štýlu s možnosťami wellness služieb, alebo vás láka vidiecke ubytovanie s krbom, či dokonca pod hviezdami, Tokaj je pre dokonalý oddych ako stvorený. Rôzne typy ubytovania zabezpečia požadovaný komfort, pričom pripojenie na wifi, audiovizuálna technika a iné doplnkové služby sú tiež dostupné.
Tokajské vína sú svetovo uznávané pre svoju jedinečnosť, ktorá pramení z kombinácie pôdy, klímy, odrodového zloženia a tradičných výrobných postupov. Sú symbolom dlhej histórie, kultúry a tradícií regiónu, ktorý si zaslúži byť objavený a ocenený.