Slovensko má bohatú históriu prepletenú osobnosťami, ktoré formovali jeho národnú identitu a bojovali za jeho práva. Tieto príbehy, často spojené s evanjelickou cirkvou a jej farármi, nám odhaľujú hĺbku oddanosti a obetavosti pre národ. V tomto kontexte sa dnešný článok zameria na dve zdanlivo odlišné, no v širšom pohľade prepojené témy: na špecifickú sociálnu dávku - otcovské, a na historické postavy, ktoré zosobňujú otcovskú zodpovednosť a národnú angažovanosť.
Otcovské: Nový Nárok pre Moderných Otcov
Od 1. novembra 2022 majú otcovia na Slovensku legislatívny nárok na tzv. otcovské, resp. otcovskú dovolenku. Toto opatrenie predstavuje významný krok k podpore rodín a k spravodlivejšiemu rozdeleniu rodičovských povinností. Otcovia môžu túto dovolenku využiť v rozsahu dvoch týždňov, teda 14 kalendárnych dní, a to v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa.
Táto dávka je úzko spätá s dávkou materského. Ak otec po uplynutí šiestich týždňov od narodenia dieťaťa vystrieda matku na materskej dovolenke, má nárok na dávku materské v trvaní ďalších 26 týždňov. Existuje však aj možnosť flexibilnejšieho prístupu: otec sa môže rozhodnúť nevyužiť plné dva týždne otcovskej dovolenky v prvých šiestich týždňoch po narodení dieťaťa. V takom prípade sa mu nevyužité dni pripočítajú k obdobiu poberania materského, čím sa celková dĺžka jeho materskej dovolenky predĺži na 28 týždňov.
V špecifických prípadoch sa dĺžka poberania dávky materské upravuje. Pre osamelých mužov je stanovená na 31 týždňov. V prípade starostlivosti o dvojičky alebo viacdetný pôrod sa dĺžka predlžuje na 37 týždňov. Je však dôležité poznamenať, že ak otec v týchto situáciách už predtým čerpal otcovskú dovolenku, dva týždne sa mu z celkovej dĺžky odpočítajú.
Podmienky na poskytovanie dávky otcovské sú veľmi podobné tým, ktoré platia pre dávku materské. Kľúčovou požiadavkou je, aby otec dieťaťa bol v deň uplatnenia nároku na otcovské aktívne nemocensky poistený, alebo sa nachádzal v ochrannej lehote po skončení nemocenského poistenia. Okrem toho musí byť počas dvoch rokov pred uplatnením nároku na otcovské nemocensky poistený najmenej 270 dní. Neoddeliteľnou súčasťou nároku je aj aktívna starostlivosť o dieťa.
Pre otcov, ktorí sú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) alebo dobrovoľne nemocensky poistené osoby, je dôležité, aby nemali žiadne nedoplatky voči Sociálnej poisťovni.
Proces žiadosti o dávku otcovské je pomerne jednoduchý. Otec vyplní formulár "Žiadosť iného poistenca o materské", ktorý je dostupný na internetovej stránke Sociálnej poisťovne. V časti A žiadosti uvedie dátum, od ktorého si nárokuje dávku a jej výplatu. Následne žiadosť predloží zamestnávateľovi, ktorý ju potvrdí a podpíše. Takto kompletne vyplnenú žiadosť potom otec doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Rovnako ako pri materskej dovolenke, aj nástup na otcovskú dovolenku je potrebné vopred oznámiť zamestnávateľovi.
Festival Mladého Vína: Oslava Chuti a Komunity
Na úplne inej strane spektra, no s potenciálom rozvíjať komunitné väzby a podporovať lokálnu kultúru, stojí Festival mladého vína. Toto podujatie je prezentované ako príležitosť zažiť mesto inak - pomalšie, bližšie k ľuďom a k príbehom, ktoré tvoria jeho atmosféru. Návštevníci tu majú možnosť objavovať nové chute, viesť dialógy s vinármi, vychutnávať si hudbu alebo sa jednoducho zastaviť a načerpať energiu v krásnom historickom prostredí.
Program festivalu zvyčajne zahŕňa vínne trhy, degustácie, rozhovory a kvízy zamerané na vinohradníctvo. Obľúbenou súčasťou je aj formát "Rande s mestom", ktorý spája prechádzky centrom mesta s ochutnávkami vín. Vzhľadom na limitovaný počet miest je často potrebná rezervácia vopred.
Tradične festival otvára požehnanie mladých vín, ktoré sa koná v kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci. Toto slávnostné otvorenie, ako napríklad v piatok 7. novembra 2025 o 16:00, symbolizuje začiatok novej vinárskej sezóny. Okrem vína je na festivale prítomná aj gastro zóna s pestrou ponukou jedál, ktorá dopĺňa degustačný zážitok. Ponúkané sú tradičné aj moderné recepty, drobné občerstvenie i teplé sezónne špeciality. Myslí sa aj na špecifické stravovacie potreby, pričom sú dostupné vegetariánske možnosti a aj bezhistamínové vína.
Hudobný program je navrhnutý tak, aby dotváral atmosféru bez toho, aby rušil konverzácie a degustácie. Festival mladého vína je vo všeobecnosti bez vstupného, čím sa stáva dostupným pre širokú verejnosť. Priestor podujatia je bezbariérový, čo zabezpečuje pohodlný prístup aj pre návštevníkov s obmedzenou mobilitou. Hlavnou myšlienkou je vytvorenie otvoreného, inkluzívneho a priateľského stretnutia.
Evanjelická Fara a Rod Českých a Slovenských Hrdinov
Prehĺbenie do histórie nás zavedie na Evanjelickú faru, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v slovenskom národnom obrodení. Mnohí významní muži, bojovníci za práva a spravodlivosť slovenského národa, pochádzali práve z prostredia evanjelických far. Tieto osobnosti sa vynímali v časoch, keď národ trpel a čelil útlaku. Odstránenie evanjelickej fary z dejín by zanechalo slovenský národ neúplným.
Región Gemer, známy svojím bohatým kultúrnym a historickým dedičstvom, si v tomto kontexte zastal dôstojné miesto. Mnohí významní muži, ktorí sa narodili a pôsobili v Gemeri, sa zaslúžili o prípravu slobody národa.
Jednou z takýchto osobností bol Peter Kellner-Záboj, ktorého pamiatku si pripomíname. Nezabúdame však ani na jeho brata, Gustáva Kellnera, ktorý sa významne zapísal do dejín národa, najmä v súvislosti s procesom za rozširovanie Salvovho kalendára.
Gustáv Kellner, pôvodne evanjelický farár vo Veľkej a Malej Polome, sa narodil 5. januára 1832 vo Veľkej Polome. Jeho rodičmi boli Karol a Kristína rod. Fabríczyová. Krstnými rodičmi mu boli Karol Andrássy a Julia Farkašová. Vzdelanie získaval postupne. Po troch triedach ľudovej školy vo Veľkej Polome pokračoval v Oždanoch, kde sa ako 9-ročný učil tri roky a získal znalosť "reči uherskej". Následne študoval dva roky v Spišskej Novej Vsi pod profesorom Kleinom, kde sa učil nemčine. V Rožňave absolvoval 6. a 7. triedu gymnázia, kde ako 15-ročný v roku 1847 ukončil stredoškolské štúdiá. Triednym profesorom mu bol Ján Pelech.
V tom istom roku odišiel do Kežmarku študovať filozofiu, kde zažil búrlivý rok 1848. V roku 1849 bola škola v Kežmarku z dôvodu nepokojov zatvorená, a tak Gustáv pokračoval v štúdiu doma pod súkromným vedením svojho brata Petra. Keďže starší bratia Karol a Peter si zvolili iné povolania, bolo potrebné, aby Gustáv pokračoval v teológii, aby sa farárstvo v rodine udržalo.
Na jeseň roku 1849 nastúpil na teologické štúdium v Levoči, kde absolvoval dva semestre. Koncom roku 1850 odišiel študovať teológiu do Viedne. Tam počúval prednášky Karla Kuzmányiho, neskoršieho zakladateľa Matice slovenskej. Po dvoch semestroch vo Viedni sa vrátil domov k otcovi a venoval sa cvičeniu v kázaní. V roku 1852 sa stal pomocníkom a tajomníkom superintendenta Samuela Reusza vo Východnej Revúcej. Po jeho smrti pôsobil v Šajavskom Gemeri u Juraja Spišáka a následne v Levoči u Ľudovíta Topperzera.
V roku 1853 bol povolaný do Veľkej Polomy, aby prevzal miesto duchovného pastiera po svojom otcovi. V tejto funkcii pôsobil požehnane vyše päťdesiat rokov. Spolu s otcom Karolom tak v Polome pôsobili vyše 100 rokov, čo je zriedkavý prípad v jednej cirkvi. Po odchode na zaslúžený odpočinok v roku 1909, 1. januára, už 5. januára toho istého roku, v deň svojich narodenín, odišiel na večný odpočinok.
Spomienky na Gustáva Kellnera ho opisujú ako príkladného kňaza, radcu a pomocníka ľudu. Bol známy svojou blízkosťou k ľuďom, dokonca aj k deťom, ktorých sa pýtal na ich rodinné pomery. Ako národný pracovník posielal správy do Národných novín, odoberal a rozširoval slovenské časopisy a knihy. Zbieral nárečia, za čo mu bol v roku 1895 v Slovenských pohľadoch vďačný Fr. Pastrnek.
Gustáv Kellner bol ženatý s Teklou Krmannovou, s ktorou mal štyri deti: dcéru Irenu (vydala sa za farára Gömöryho), syna Karola Dušana (lekárnik) a dcéru Eugeniu (vdova po farárovi Stemplovi). Jeho pravnuk Lajko Linczényi, kand. filozofie, by v budúcnosti mohol priniesť ďalšie informácie.
Proces Gustáva Kellnera: Boj za Slovenskú Identitu
Najvýznamnejšie sa Gustáv Kellner zapísal do dejín národa svojím procesom, ktorý slúži ako pripomienka ľahostajnosti k národnej veci a ako dôkaz krivdy, ktorej Slováci čelili. Karol Salva sa v kalendári na rok 1887 odvážil podozrievať Maďarov z klamstva, keďže tvrdili "Tót nem ember" (Slovák nie je človek), zatiaľ čo Salva dosvedčoval: "Čo Slovák, to človek."
Gustáv Kellner v roku 1887 predal medzi svojimi cirkevníkmi niekoľko výtlačkov tohto kalendára. Hlavný slúžny z Rožňavy, Géza Kubínyi, sa o tom dozvedel a oznámil celú vec Seniorátu gemerskému. Senior gemerský Terray listom zo dňa 15. apríla 1887 upovedomil Kellnera o žalobe, ktorú proti nemu podal Kubínyi pre rozširovanie protivlasteneckých tlačív. Zároveň ho informoval, že kalendáre boli rozposlané niektorým farárom, aby podali svoj úsudok na kňazskej konferencii v Rožňave dňa 27. apríla 1887.
Gustáv Kellner, prekvapený týmto krokom, v liste z 19. apríla 1887 informoval rejdovského farára Jána Končeka. Opísal, ako ho jeho "nepriatelia" ťahali po novinách a ako sa to muselo dostať na cirkevné kruhy, aby nad ním mohlo byť vyslovené "Anathema". Zdôraznil, že Salvov kalendár predával už aj v predchádzajúcich rokoch, pretože si ho cirkevníci obľúbili. Žiadal Končeka o podporu a o to, aby na konferencii rázne vystúpil na jeho obranu a oslovil aj ostatných bratov, aby sa postavili na obranu "spolubrata Slováka". Zároveň ho požiadal, aby písal aj Bottovi, aby sa zaujal tejto veci. Kellner tiež poznamenal, že senior jeho žalobu proti nemu zatiaľ nepredložil na konferenciu a obával sa, čo bude proti nemu "narádzať proti panslávovi".
Zápisnice seniorátu z rokov 1887-1889 uvádzajú zmienku o tomto prípade a nariadenie vyšetrovania proti Kellnerovi. Proti nemu sa postavil celý úradný aparát, vrátane Kubínyiho, Marka, Szentiványiho a farárov Philadelfiho, vyšnoslanského a Becsera slavošovského. Na ich stranu sa pridali časopisy Rozsnyói Hiradó a Budapesti Hirlap. Na strane Kellnera stáli martinské Národnie noviny, ktoré sa celým prípadom zaoberali.
Žalobu vypracoval seniorálny fiškál Berco Matolay. V obžalobe sa uvádzalo, že Salvov kalendár vychvaľuje slovenský národ a jazyk, čo je namierené proti maďarskému národu. Obsahoval životopisy osôb známych z bojov proti Maďarom. Kellner sa mal dopustiť priestupku proti cirkevnému poriadku a uzneseniu dištriktného konventu z roku 1882, ktoré zakazovalo zastávať cirkevné úrady osobám, ktoré sa "slovom alebo skutkom dokážu nepriateľom maďarského národa a jeho národných snáh".
Polomskí cirkevníci sa postavili na obranu Kellnera a deputatívne protestovali u biskupa Czékuša v Rožňave. Dňa 23. apríla 1888 zasadala gemerská súdna stolica. V návrhu sa objavili rôzne možnosti - odstránenie Kellnera z úradu, peňažná pokuta alebo zastavenie súdneho pojednávania. Ako obhajca Kellnera sa v tom čase vyznamenal Matúš Dulla, turčiansko-svätomartinský advokát.
Celá záležitosť sa skončila tým, že Kellner musel zaplatiť 200 zlatých súdnych trov a bol úradne pokarhaný. Tento prípad jasne ilustruje, ako sa slovenskému národu krivdilo za starej vlády.
Predkovia Petra Kellnera-Záboja Hostinského: Korene Rodu
Podľa Vladimíra Čaploviča, najstarší známy Kellner - Samuel - sa narodil v Banskej Bystrici v roku 1748, syn Michala a Judity Radošinskej. Rodičia sa údajne presťahovali do Ochtinej ešte počas jeho detstva.
Preverovanie matrík banskobystrického evanjelického a. v. farského úradu, ktoré sa zachovali od roku 1743, však neprinieslo zmienky o rodine Michala Kellnera. Michal Kellner by však mohol byť zapísaný v daňovom súpise Banskej Bystrice z roku 1741. Býval na predmestí pred Lazovnou bránou, v dome patriacom Jánovi Miškovičovi. Tento dom zhorel pri požiari v decembri 1739. Po rekonštrukcii sa majiteľ zadlžil a čoskoro zomrel. Dom získal senátor Melchior Smrtník a neskôr ho predal čižmárskemu majstrovi Jánovi Ďatelinimu. Meno Michala Kellnera sa v žiadnych z týchto zápisov už nevyskytuje.
Stopa rodiny nebola nájdená ani v evanjelickej matrike z Ochtinej. Viac šťastia bolo pri štúdiu evanjelickej matriky z Hrachova, kde sa našiel zápis o narodení Samuela Kellnera, pokrsteného 15. júna 1745. Medzi krstnými rodičmi figuroval Daniel Sexti, ktorý sa v tom istom roku obrátil na banskobystrický magistrát v mene siroty Judity Miškovičovej, dcéry Jána Miškoviča, ktorá v tom čase žila v Hrachove, so žiadosťou o vyplatenie podielu z otcovského domu. Na základe týchto skutočností nie je vylúčené, že Judita Miškovičová bola totožná s Juditou Radošinskou. Existujú prípady, keď mešťania Banskej Bystrice, ktorí sa prisťahovali, dostali prímenie podľa ich rodiska a neskôr ho používali ako priezvisko. V ďalšom výskume by sa malo zistiť, či rodiskom Jána Miškoviča, ktorý získal meštianske práva v roku 1710, nebola Radošiná.
Dôvod, prečo sa Kellnerovci ocitli v Hrachove, zostáva neznámy. Obyvatelia Hrachova sa zväčša venovali remeslám, no nie je isté, či aj Michal Kellner bol remeselníkom. V 18. storočí bola obec rozdelená medzi viacerých zemepánov, vrátane Sextiovcov, ktorí mali majetky aj v Banskej Bystrici a mohli sprostredkovať zamestnanie pre mladú rodinu. Zaujímavá je aj skutočnosť, že v Hrachove v rokoch 1740-1747 pôsobil evanjelický farár Matej Klement, ktorý tu v roku 1748 zomrel "in exilio". Jeho manželkou bola Mária Kellnerová, ktorá mohla byť blízkou príbuznou Michala.
Prvý Kňaz z Rodu Kellnerovcov
Starý otec Petra Kellnera-Záboja Hostinského, Samuel Kellner, založil v Gemeri a Malohonte novú vetvu rodu, z ktorej viacerí členovia sa venovali kňazskému povolaniu. Po skončení ľudových škôl v Hrachove a Ratkovej absolvoval nižšie gymnaziálne triedy na latinskej škole u Jána Gottharda v Dobšinej. V štúdiu pokračoval na evanjelickom kolégiu v Prešove a na gymnáziu v Kežmarku.
Samuel Kellner pôsobil v rokoch 1771-1774 ako evanjelický učiteľ v Kokave nad Rimavicou, v rokoch 1774-1777 ako evanjelický farár v Žehni, v rokoch 1777-1782 ako slovenský kazateľ v Bardejove a v rokoch 1782-1783 ako farár v Ochtinej. V roku 1783 bol zvolený za prvého posttolerančného farára v Revúcej, kde pôsobil až do smrti. Tento osvietenec bol literárne činný, no vydal len jedinú kázeň "Den milostivého leta…" (Vacov 1785).
Oženil sa ako kokavský učiteľ so Zuzanou Krajčinovskou z Prešova. Ich svadba sa konala 17. septembra 1771 v Prešove. V Kokave nad Rimavicou sa im pravdepodobne narodili a zomreli najstaršie deti, no matriky z tohto obdobia sa nezachovali. V Žehni sa mu v roku 1776 narodil syn Samuel, ktorého krstili v Prešove. V Bardejove pribudli syn Karol (1778) a dcéry Anna Mária (1780) a Jana (1781). V Revúcej sa mu narodili deti Daniel (1785), Ladislav (1786), Estera (1788), Pavol Anton (1791) a Kristína (1796). Traja synovia zomreli v útlom veku.
Tri dcéry sa vydali za učiteľov: Jana za Jána Bottu, Estera za Štefana Hvezdára a Kristína za Jána Wittenbergera. Ján Botto (1775-1855) v čase sobáša pôsobil ako učiteľ v Revúcej. Po ukončení štúdií v Kežmarku chcel pokračovať v štúdiu na nemeckých univerzitách, no napoleonské vojny mu v tom zabránili. V roku 1803 sa stal učiteľom v Kameni, v roku 1810 bol zvolený za farára v Nandraži a v roku 1815 v Hrušove, kde zostal až do smrti. Bol starým otcom historika Júliusa Bottu.
Štefan Hvezdár sa stal jeho nástupcom na revúckej škole. Ján Wittenberger pochádzal z obce Polom (dnes časť Hnúšte) a bol učiteľom v Nandraži. Neskôr pôsobil v Hnúšti, kde učil štúrovca Jána Francisciho. Francisci si ho pamätal ako "nevysokej postavy a zhrbeného, napred nahnutého držania, rapavej a čiernej tvári", prečo ho volali "Čiernym alebo Rapavým Janom". Bol pilným včelárom, rybárom, milovníkom vína a neskôr aj pálenky.
Z dcér Samuela Kellnera zostala v Revúcej len Zuzana, ktorá sa vydala za mešťana Jána Ferdinandiho. Samuel Kellner zomrel v Revúcej 6. marca 1812. Jeho manželka Zuzana zostala v Revúcej a zomrela koncom januára 1820.
Strýc a Otec Petra Kellnera-Záboja Hostinského
Na dielo Samuela Kellnera nadviazali aj jeho synovia, Samuel a Karol. Starší Samuel (1776-1817) študoval od roku 1798 na univerzite vo Wittenbergu. Po návrate pôsobil ako súkromný vychovávateľ v zemianskej rodine Bajčiovcov na Orave. V roku 1803 si ho cirkevníci chudobného zboru v Brádne zvolili za svojho farára. Oženil sa s Annou Máriou Martonovou, no deti pravdepodobne nezanechal.
Jeho mladší brat Karol, narodený v Bardejove a pokrstený 23. januára 1778, sa po návrate zo štúdií na univerzite vo Wittenbergu stal v roku 1804 farárom vo Veľkej Polome. Tu pôsobil až do svojej smrti. Jeho životnému osudu a dielu sa podrobnejšie venoval Pavol Parenička. Miestnymi zemepánmi Veľkej Polomy boli členovia grófskeho rodu Andrášiovcov. Karol Kellner sa vo februári 1808 oženil s Kristínou Fabriciovou, dcérou Samuela Fabriciho, evanjelického farára v Ratkovskom Bystrom. Za svedkov si pozvali seniora Fridricha Koroniho a dobšinského farára, inak významného historika a náboženského spisovateľa.
Tieto rodinné a historické línie ukazujú, ako sa tradície a národné povedomie prenášali z generácie na generáciu, často v spojení s vierou a službou národu.