Divadelná inscenácia "Chlast" v Švandovom divadle, premiérovaná 29. apríla 2023, predstavuje ambicióznu adaptáciu rovnomenného oscarového filmu, na ktorej sa podieľal aj pôvodný režisér. Predstavenie sa ponára do života štyroch priateľov, stredoškolských učiteľov, ktorých životy poznačila rezignácia, vyhorenie a monotónny stereotyp. Ich každodenné povinnosti ich doviedli k stagnácii, z ktorej hľadajú únik.
Východiskový bod: Teória o deficite alkoholu
Impulzom k radikálnej zmene sa stáva oslava 40. narodenín najmladšieho z nich. Počas stretnutia sa dozvedajú o podmanivej, no zároveň kontroverznej teórii nórskeho filozofa. Táto teória tvrdí, že človek sa rodí s deficitom pol promile alkoholu v krvi. Podľa tejto hypotézy by doplnenie tohto deficitu mohlo viesť k pestrejšiemu životu, zvýšenému sebavedomiu, väčšej kreativite a celkovej spokojnosti a šťastiu. Vzhľadom na stagnáciu svojich životov sa štyria priatelia rozhodnú tento myšlienkový experiment overiť v praxi. S nákupom alkoholu a alkoholtesterov sa začína ich cesta do neznámych vôd vlastnej psychiky a spoločenských noriem.
Herecké výkony ako nosný prvok inscenácie
Jednoznačnou devízou inscenácie sú podľa mnohých kritikov a divákov vynikajúce herecké výkony. Predovšetkým postava učiteľa dejepisu, Martina, v podaní P. Stacha, je často vyzdvihovaná pre svoj uveriteľný vnútorný vývoj počas predstavenia. Jeho výkon je označovaný za fenomenálny, precízne zahraný do posledného detailu a často považovaný za vrchol celého predstavenia. Spoluhráči mu v tejto súhre rozhodne nezaostávajú, pričom každá z postáv prispieva do celkového obrazu inou rovinou svojej osobnosti. Herci dokázali zobraziť postupnú opilosť s presvedčivosťou, čo divákom umožňuje prežívať s nimi momenty humoru aj trápnosti. Pohyb protagonistov na hrane tragikomedie bol ocenený ako osviežujúci.
Hudobná zložka a režisérsky prístup
Hudobná stránka inscenácie, hoci odkazuje na Vinterbergov film, je považovaná za vydarenú. Režisér Tomáš Zielinski sa vo svojej práci sústredí na presné rozehranie komických scén silnej opilosti, čo sa stretáva s veľkým diváckym ohlasom a prináša množstvo úsmevných a komických situácií. Jeho prístup je označovaný za ľahký a príjemný, s dôrazom na detail a autentickosť.
Kontroverzia a kritika: Banalizácia alkoholizmu?
Napriek pozitívnym ohlasom na herecké výkony a humorné prvky sa inscenácia nevyhla ani kritike. Niektorí kritici poukazujú na to, že predloha, a predovšetkým samotná inscenácia, nenabízí nič viac než povrchný náhľad na problematiku alkoholizmu, čím tému do istej miery banalizuje. Objavujú sa obavy, že predstavenie by mohlo byť interpretované ako schvaľovanie výraznejšieho pitia, alebo dokonca ako návod na riešenie životných kríz prostredníctvom alkoholu. V tomto kontexte sa očakávala väčšia katarzia a hlbší ponor do dôsledkov.
Dramatizácia sa na rozdiel od filmu sústredí primárne na ústrednú štvoricu, čo niektorí považujú za nešťastné, pretože tým mizne sociálny prvok. Divák nemá možnosť plne pochopiť, ako postavy fungujú v širšej spoločnosti, a je odkázaný len na ich vlastné opisy a interakcie. V kontexte českej spoločnosti, kde pitie alkoholu patrí k určitému bontónu a konzumácia je rekordná s vysokými nákladmi pre štátny rozpočet, je uvádzanie tejto hry vnímané ako potenciálne problematické. Niektorí diváci vnímali inscenáciu ako prvoplánovú "rachačku" a kassastück pre divadlo, pričom očakávali menej pozitivity a komičnosti.
Adaptácia filmu na divadelné javisko: Výzvy a rozdiely
Prevod úspešného filmu na divadelné javisko predstavuje vždy istú výzvu. Hoci inscenácia "Chlast" ponúka skvelé herecké výkony, niektorí kritici naznačujú, že nie každý úspešný film sa dá rovnako úspešne inscenovať v divadle. "Chlast" by podľa nich vyžadoval zásadnejšiu úpravu a výklad, aby divákom sprostredkoval tú zásadnú myšlienku alebo hodnotu, ktorú film mohol mať. Oproti filmu, v divadelnej verzii chýbajú dôsledky a "striedzlivý náhľad" okolia, čo oslabuje celkový dopad.
Stredný vek, vyhorenie a hľadanie zmyslu
Inscenácia sa dotýka ostro kreslenej monotónnosti stredného veku a syndrómu vyhorenia. Štyria učitelia na prahu tejto krízy hľadajú v kolektívnom experimente odpoveď na otázku, či existuje miera promile alkoholu v krvi, ktorá by mohla prinosne optimalizovať kvalitu ľudskej existencie. Zistia očakávané: krízu stredného veku (ani žiadnu inú) neprechlastáš. Napriek tomu, že inscenácia primárne spolieha na herecké výkony a zábavné prvky, ponúka aj momenty mrazenia a presvedčenia, že to nemôže dobre skončiť.
Záväzné posolstvo a jeho interpretácie
Záver inscenácie je často označovaný za prekvapivý a efektný, pričom niektorí diváci ho opisujú ako moment, ktorý ich doslova vystrelil zo sedadiel. Tento silný záver, ktorý obsahuje aj peknú metaforu, dokáže diváka natoľko zaujať, že prestane hľadať pointu a len žasne nad hereckým výkonom. Vo všeobecnosti inscenácia ponúka, že aj keď sa niekto ocitne na ceste dole a siahne po alkohole v nádeji, že našiel riešenie, v skutočnosti si len neuvedomuje, že mieri na dno. Osud postáv, ako napríklad Tommyho, však v hre niekedy zostáva stranou a nie je dostatočne zdôraznený.
Napriek kontroverznosti a rôznym interpretáciám inscenácia "Chlast" ponúka divákom nielen zábavu, ale aj podnet k zamysleniu sa nad témou alkoholizmu, hľadaním zmyslu v živote a dôsledkami našich rozhodnutí. Jednoduchá scéna a funkčné spracovanie v kombinácii s vynikajúcimi hereckými výkonmi robia z tejto adaptácie zážitok, ktorý rezonuje v divákoch ešte dlho po skončení predstavenia.
tags: #divadelne #predstavenie #alkohol