Vplyv alkoholu na kognitívne funkcie a mozog

Alkohol je dnes vo všeobecnosti akceptovanou drogou, hoci mnohí dávajú od nej ruky preč. Pravdou ale je, že rovnako veľká a ak nie ešte väčšia skupina ľudí, alkohol konzumuje pravidelne. Nedávna štúdia dokázala, že ak holdujeme alkoholu, aj v menšom objeme, výsledkom je, že sa nám doslova scvrkáva mozog. Alkohol dráždi všetky telesné tkanivá, cez ktoré prechádza. V dôsledku nadmerného pitia alkoholu dochádza k ich zabíjaniu.

Zničujúci dopad na mozgové bunky a štruktúry

"Alkohol zabíja mozgové bunky. Niektoré z týchto buniek sa môžu časom regenerovať. Medzitým sa existujúce nervové bunky rozvetvujú, aby kompenzovali stratené funkcie," vysvetľuje Lander. Pribúdajúcim vekom sa naše telo, vrátane mozgu, ťažšie vyrovnáva s alkoholom a od určitého veku sa spojenia medzi neurónmi začnú prerezávať. Lander ďalej ale vysvetľuje, že ani mladí ľudia by nemali piť alkohol. Dôvodom je, že ľudský mozog prechádza turbulentnými zmenami vo veku od 13. do 26. roku života. Počas tohto obdobia dochádza k explozívnemu rastu v prefrontálnom kortexe. Pre tých, ktorí nevedia, tak táto časť mozgu vo veľkej miere zodpovedá za schopnosť učenia sa, plánovania či riešenia problémov.

Objektívne treba povedať, že časť vedeckej komunity hovorí, že alkohol nezabíja bunky v mozgu priamo. Namiesto toho alkohol poškodzuje dendrity v mozočku a narúša komunikáciu medzi neurónmi. Výskumníci zistili, že užívanie alkoholu nielen narúša komunikáciu medzi neurónmi, no môže tiež zmeniť ich štruktúru. Treba ale doplniť, že hoci alkohol nemusí priamo spôsobiť skutočnú nervovú smrť, vo finále je výsledok prakticky rovnaký.

Za nárazové pitie alkoholu sa väčšinou považuje, keď muži vypijú päť alebo viac nápojov alebo ženy vypijú štyri alebo viac nápojov za približne dve hodiny. To môže spôsobiť opuch mozgu, v dôsledku ktorého stratíme časť mozgových buniek. Pijani majú často problémy s dlhodobým poklesom motorických schopností, krátkodobou alebo dlhodobou stratou pamäte, úzkosťou, depresiami, podráždenosťou a nespavosťou.

Výpadky pamäte a ich mechanizmus

Výpadky pamäte sú medzery v pamäti človeka na udalosti, ktoré sa udiali, keď bol pod vplyvom alkoholu. K týmto medzerám dochádza, keď človek vypije dostatok alkoholu, ktorý dočasne zablokuje prenos spomienok z krátkodobého do dlhodobého uchovávania - známeho ako konsolidácia pamäte - v oblasti mozgu nazývanej hipokampus, vysvetľuje portál niaaa.nih.gov. To je dôvod, prečo keď sa opijete “ako doga”, tak si nič nepamätáte.

Alkohol ako depresívum a stimulant zároveň

Alkohol je zaradený do skupiny drog označovaných pojmom “depresíva”. Tento typ drogy však depresiu nespôsobuje, ale naopak, utlmuje časti mozgu, ktoré nás robia úzkostným a znepokojeným (Cunha & Lynas, 2017). Preto často ľudia, ktorí majú hladinu alkoholu v krvi, sú skôr veselí, radostní a mávajú záchvaty smiechu, než by sa utápali v nešťastí.

Rovnako je alkohol zaradený do skupiny “stimulantov”, ktoré ovplyvňujú chemické dianie v mozgu, a to zmenou hladín neurotransmiterov. Neurotransmitery sú chemické látky, ktoré sú roznášané po neurónových dráhach do celého tela, kde kontrolujú a prikazujú, ako má čo fungovať. Delia sa do dvoch skupín:

• Exhibičné, ktoré vravia “CHOĎ” - zvyšujú energiu, mozgovú aktivitu (napr. glutamát).
• Inhibičné, hovoria “STOP” - pomáhajú nám upokojiť sa, znižujú úzkosť a strach (napr. GABA).

Alkohol je depresívum, teda znižuje signály “CHOĎ” a zvyšuje signály “STOP”. V praxi to vyzerá tak, že s pitím alkoholu sa znižuje produkcia glutamátu, čo spôsobuje spomalenie nervových dráh, a zároveň zvyšuje úroveň hladiny neurotransmiteru GABA, čo vedie k ospalosti a spomalenejšiemu spracovávaniu myšlienok. Hoffmanová (2024) dodáva, že pri dlhodobom pití veľkého množstva alkoholu sa mozog prispôsobuje a stáva sa na neurotransmitery citlivejší. Aj vtedy, keď alkohol z tela vyprchá, mozog naďalej aktivuje tieto neurotransmitery, ktoré zapríčinia bolestivé a nebezpečné abstinenčné príznaky.

Alkoholizmus ako duševná porucha a jej štádiá

Alkoholizmus je duševná porucha. Pre pacienta v ebriete je typická zmena správania, no jeho chronickým užívaním dochádza až k zmenám osobnosti konzumenta. Alkoholizmus bol prvýkrát označený za duševnú poruchu už v roku 1784 B. Rushom. Táto definícia trvá dodnes. Do tej doby sa považoval za poruchu správania, ktorá priamo súvisí s charakterom konkrétneho človeka. Alkoholizmus je teda považovaný za psychické ochorenie, kedy je jedinec závislý od konzumácie alkoholických nápojov. Nie len závislosť na alkohole, ale aj ostatné závislosti sú definované podľa WHO ako duševné ochorenia, teda je nutné k nim tak aj pristupovať, a liečiť ich. Nielenže sa jedná o duševnú poruchu, dokonca ide o duševnú poruchu s najčastejším výskytom. Až 50% pacientov hospitalizovaných na psychiatrických oddeleniach a v psychiatrických liečebniach trpí práve týmto ochorením. Chronický abúzus alkoholu skracuje priemernú dĺžku života jedinca až o 10 rokov.

Čo spôsobuje alkohol?

• Organické a funkčné poškodenie mozgu
• Organické a funkčné poškodenie vnútorných orgánov
• Závažné psychické poruchy
• Zásadné spoločenské problémy
• Zhoršenie ekonomickej situácie

Štádiá alkoholizmu:

Psychické poruchy zapríčinené užívaním alkoholu

Vplyv alkoholu na kognitívne funkcie a psychiku ako takú je dobre známy. Avšak prevažná väčšina verejnosti si mylne myslí, že tieto poruchy sú prechodné a vyskytujú sa len v čase opitia. Alkohol ale spôsobuje trvalé a nenávratné poškodenie mozgu a psychiky.

Najčastejšie psychické prejavy u opitého človeka:

• Eufória, následne depresia
• Myšlienkový trysk
• Zlé, až suicidálne myšlienky
• Agitovanosť, podráždenosť
• Psychomotorický nepokoj
• Zlosť, agresivita

Najčastejšie psychické poruchy zapríčinené užívaním alkoholu:

• Depresia
• Manicko-depresívna porucha
• Alkoholická demencia
• Korsakovova psychóza a ostatné amnécie
• Alkoholová halucinóza
• Paranoidná psychóza

Depresia vyvolaná alkoholom

Depresia je psychický stav alebo ochorenie prejavujúce sa chorobným a neraz neodôvodneným pocitom smútku. Je sprevádzaná celou radou somatických ťažkostí ako napríklad celková svalová slabosť, nevoľnosť, zvracanie, bolesti hlavy a iné. Zaháňanie smútku a depresie alkoholom nie je riešenie. Vo väčšine prípadov sa jedná len o tzv. racionalizáciu, čo znamená „racionálne” odôvodňovanie si pitia. Faktom je, že alkohol depresie stupňuje, prípadne jeho dlhodobá konzumácia je ich príčinou. V menšom počte prípadov, prevažne u mužov, sa vyskytuje najskôr depresia, potom závislosť na alkohole a postupne sa obe tieto poruchy prehlbujú a stupňujú. Avšak deje sa to aj naopak, kedy pravidelným pitím dochádza k sebaľútosti, pocitu menejcennosti a depresívnym myšlienkam.

Afektívna porucha

Afektívna porucha patrí medzi psychiatrické ochorenia, a podobne ako depresiu ju radíme medzi poruchy nálad, emócií a afektu. U pacienta sa striedajú dva protipóly, a to pocity šťastia a smútku, teda depresie a mánie. Z tohto dôvodu je označovaná aj termínom manicko-depresívna psychóza, alebo bipolárna porucha. Pri afektívnej poruche postihnutý jedinec značne vyčnieva z normy nadmerne patologickou náladou s opakujúcim sa priebehom. Približne 2 týždne prevládajú depresie, smútok, strata sebadôvery, pocity viny až suicidálne myšlienky. Túto negatívnu náladu strieda týždeň zvýšenej fyzickej aktivity, sociability, komunikatívnosti až myšlienkového trysku spolu so psychomotorickým nepokojom, roztržitosťou a podráždenosťou.

Alkoholická demencia a straty pamäte

Dementný stav vzniká pri chronickom etylyzme skôr ako stihne jedinec zostarnúť (starecká demencia). Dokazujú to aj najnovšie štúdie, ktoré zároveň preukázali vyššiu mieru postihnutia u mužov. Riziko skorého nástupu demencie vzniká pri konzumácii 60g alkoholu denne u mužov a 40g alkoholu u žien. Alkohol skutočne poškodzuje mozgové štruktúry a jeho funkciu, čím urýchľuje nástup demencie až trojnásobne. U chronických a silných alkoholikov vedie konzumácia nadmerného a pravidelného užívania alkoholických nápojov k poškodeniu pečene, a tým k úniku čpavku do krvného obehu a mozgu, čo ešte zhoršuje mozgové funkcie.

Korsakovova alkoholová psychóza

Korsakovova psychóza nesie názov podľa ruského neurológa a psychiatra Sergeja Sergejoviča Korsakovova. Je známa aj ako Meynertova amencia či amnestický syndróm. Príčinou je organické poškodenie mozgu (mamilárnych teliesok a thalamu) vplyvom alkoholu. U tohto ochorenia býva hlboko narušená krátkodobá pamäť (minúty, hodiny, dni), podobne ako pri stareckej demencii. Najväčší problém predstavuje zapamätanie si a udržanie naučeného, alebo spomienok na rôzne udalosti v pamäti. Tieto „okná” jedinec nahrádza a maskuje vymyslenými spomienkami - konfabuláciami. Progresia stavu so sebou prináša celkovú dezorientáciu a trvalé, ireverzibilné poškodenie intelektu. Pacient stráca nielen zdravú myseľ, ale taktiež predchádzajúce sociálne zázemie, teda postupne prichádza o svoj doterajší život.

Alkoholická halucinóza

Halucinóza zapríčinená chronickým užívaním alkoholu sa nazýva alkoholická halucinóza, a je veľmi podobná schizofrénii, paranoji a iným poruchám, pri ktorých pacient vidí alebo počuje neexistujúce. Jedná sa teda o psychotickú poruchu vznikajúcu na základe chronickej alkoholovej závislosti (10 a viac rokov). V predchorobí dominujú poruchy spánku - insomnia, vzťahovačnosť a tenzia. Samotná porucha sa prejavuje náhlym začiatkom a rýchlym vývojom symptómov. V popredí je výrazná úzkosť, sluchové halucinácie a perzekučné bludy (pocity prenasledovania niekým). Alkoholická halucinóza nemusí u pacienta pretrvávať. Abstinencia alkoholu spôsobuje, že halucinácie a bludy u pacientov s touto poruchou zanikajú. Teda u prevažnej väčšiny. U malého počtu pretrvávajú a progredujú v paranoju.

Paranoidná psychóza

Počuli ste už niekedy, že alkoholici vidia biele myšky? Myslíte si, že si to vymýšľajú? Nie! Skutočne ich vidia! Paranoia a paranoidná psychóza predstavujú najzávažnejší problém klinickej psychiatrie. Paranoia znamená v preklade „mimo seba”. Jedná sa o ťažké duševné poruchy, ktoré sú ťažko zvládnuteľné a liečiteľné. Pacienti trpia veľmi často (niekedy permanentne) sluchovými, čuchovými ale aj vizuálnymi halucináciami. Počujú hlasy, ktoré im našepkávajú, čo majú robiť. Cítia rôzne pachy (napr. dym) a majú strach, že ich niekto chce zámerne udusiť.

Vplyv alkoholu na iné orgány a systémy tela

Mozog však nie je jediný, ktorý trpí, ak si vypijeme. Alkohol si vypýta svoju daň aj na zvyšku tela. Pravidelné pitie alkoholu môže viesť k poškodeniu srdca, mŕtvici, arytmii alebo vysokému krvnému tlaku. Môže tiež spôsobiť zápal pečene, vrátane stukovatenia pečene, hepatitídy a cirhózy.

Čo robí alkohol s našimi orgánmi?Dlhodobé pitie alkoholu vie vážne ohroziť a poškodiť naše zdravie. Mnoho ľudí si myslí, že nadmerná konzumácia alkoholu ničí “len” pečeň, avšak jeho účinky zasahujú celé telo.

Najviac zasiahnuté časti organizmu sú:

• Pečeň - zápaly, cirhóza, fibróza a iné.
• Pľúca - dlhodobé a nadmerné pitie zvyšuje riziko ochorení ako pneumónia, tuberkulóza a ďalšie.
• Pankreas - je orgán vytvárajúci tráviace enzýmy, práve alkohol môže spôsobiť pankreatitídu a znížiť tak produkciu týchto enzýmov.
• Imunitný systém - je oslabený dlhodobým príjmom alkoholu, čo zľahčuje chorobám napadnúť naše telo. Dokonca stačí, ak na jednej udalosti vypijeme viac, ako sa patrí, a imunitný systém spomalí schopnosť brániť sa infekciám na 24 hodín po konzumácií.
• Srdce - oslabenie srdcového svalu, vysoký krvný tlak, infarkt, anémia, leukémia a iné.
• Endokrinný systém - alkohol narušuje hormóny, ktoré prenikajú do celého tela; môžu oslabiť činnosti štítnej žľazy, ale aj kontrolu hladiny cukru v krvi pri cukrovkároch. Výskumy poukazujú na prípady, kedy alkohol narušil a tiež až oddialil pubertu.

Alkohol a riziko vzniku rakoviny

Alkohol do tela ľudí nesie nebezpečné látky, ktoré telo nevie spracovať inak ako vytvorením “jedu”. Prijatý alkohol sa cez ústnu dutinu, hltan a hrtan dostane až do pečene, ktorá sa snaží si s ním poradiť. Pečeň z alkoholu, ktorý obsahuje etanol, vytvára látku nazývanú acetaldehyd, ktorá poškodzuje DNA. Takto poškodenú DNA telo už nedokáže opraviť a ona sa postupne začína rozširovať do okolitých buniek - vzniká rakovina. Ohrozené sú hlavne ústna dutina, hltan, hrtan, pečeň, pažerák, hrubé črevo aj konečník. U žien je zvýšená šanca rakoviny prsníkov.

Alkohol a jeho vplyv na duševné zdravie v kontexte schizofrénie

Užívanie návykových látok je u ľudí so schizofréniou neobvykle časté, pričom marihuana patrí medzi tie najčastejšie. Jej užívanie môže podľa vedcov zvýšiť riziko vzniku schizofrénie až trojnásobne. Štúdia z roku 2019 dokonca preukázala, že ak by marihuana nebola dostupná, dalo by sa zabrániť až 30 % prvých psychotických epizód v Londýne a 50 % v Amsterdame.

Ľudia so schizofréniou majú trikrát vyššie riziko nadmerného užívania alkoholu oproti bežnej populácii. Alkohol môže zosilňovať psychotické príznaky a zhoršovať celkový priebeh ochorenia. Pre správnu diagnostiku je pre lekára dôležité vedieť, kedy psychické problémy začali a ako sa zhodujú s užívaním alkoholu.

Schizofrénia narúša funkciu mozgu, najmä oblasti, ktoré riadia motiváciu, emócie a sebakontrolu. Ľudia s týmto ochorením majú teda narušenú reguláciu neurotransmiterov (nervových prenášačov), ako napríklad dopamín (ovplyvňuje motiváciu a prináša príjemný pocit odmeny) a sérotonín (zlepšuje náladu). To spôsobuje, že človek sa stáva náchylnejším na užívanie drog, ktoré mu prinášajú pocit úľavy. Niektoré štúdie naznačujú, že táto zraniteľnosť sa vyvíja už od detstva alebo dospievania a súvisí s genetikou a vplyvom prostredia.

Ďalšími faktormi, ktoré môžu viesť k užívaniu drog, sú stres a sociálna izolácia. Ľudia so schizofréniou často zažívajú ťažkosti v osobných vzťahoch aj v práci, čo môže viesť k pocitu osamelosti a beznádeje. Podľa tzv. diatézovo-stresového modelu sa schizofrénia môže „spustiť“ kombináciou vrodenej predispozície a vonkajších stresorov, medzi ktoré patrí aj užívanie návykových látok.

Výskumy naznačujú, že ľudia so schizofréniou, ktorí trpia závislosťou od návykových látok, majú často výraznejšie kognitívne poruchy v porovnaní s pacientmi, ktorí majú len jedno z týchto ochorení. Majú oslabenú verbálnu pamäť, zhoršenú schopnosť plánovať a nižšiu flexibilitu myslenia (set-shifting). Tieto poznatky podčiarkujú dôležitosť individuálneho prístupu na podporu kognitívnych funkcií pri liečbe schizofrénie, najmä u ľudí s duálnou diagnózou - schizofrénia a závislosť.

Aj fajčenie je u ľudí so schizofréniou častejšie než u zvyšku populácie. Vedci skúmajú, prečo je to tak, a hľadajú spôsoby, ako im pomôcť s odvykaním. Existuje niekoľko možných vysvetlení. Fajčenie však môže mať dlhodobé následky na kognitívne schopnosti. Aj keď odvykanie od fajčenia môže byť pre ľudí so schizofréniou náročné, existujú programy, ktoré im pomáhajú.

Okrem alkoholu a návykových látok môžu ľudia so schizofréniou bojovať aj s ďalšími formami nelátkových závislostí, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života. Takmer 19 % pacientov so psychózami vrátane schizofrénie má problém s hazardom. Hazardné hry zvyšujú napätie, stres a pocity viny, čo môže viesť k zhoršeniu príznakov ochorenia. Závislosti môžu zhoršiť priebeh schizofrénie a celkový zdravotný stav pacienta. Užívanie návykových látok zvyšuje riziko relapsu, čo znamená, že príznaky ochorenia sa vracajú alebo zhoršujú.

Liečba schizofrénie u ľudí so súčasnou závislosťou je komplexná a vyžaduje si individuálny prístup. Diagnostika musí byť dôkladná, aby lekár dokázal správne určiť, či sú psychotické príznaky dôsledkom schizofrénie, užívania návykových látok alebo kombinácie oboch. Základom liečby sú antipsychotické lieky, ktoré stabilizujú psychotické príznaky a pomáhajú pacientovi udržať si kontrolu nad svojím stavom. Ako obzvlášť výhodne sa na základe výskumu javia parciálni agonisti dopamínu, hlavne kariprazín. Dôležitú úlohu zohráva aj psychoterapia, najmä kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), ktorá pomáha pacientom pochopiť ich závislosť, zvládať stres zdravším spôsobom a predchádzať návratu k drogám. Efektívne sa využíva aj motivačná terapia a tzv. Liečba je najúspešnejšia, keď kombinuje farmakoterapiu, psychoterapiu a podporu rodiny a odborníkov. Táto kombinácia poskytuje najlepšiu šancu na dlhodobé zvládnutie oboch ochorení.

Podpora zo strany rodiny a blízkych hrá kľúčovú úlohu pri liečbe schizofrénie a závislostí. Stabilné, pokojné prostredie bez stresu, alkoholu či akýchkoľvek drog môže výrazne znížiť riziko relapsu a pomôcť pacientovi lepšie zvládať symptómy. Je dôležité uvedomiť si, že abstinencia by nemala byť len záležitosťou človeka so schizofréniou. Ak sa v jeho okolí často konzumuje alkohol alebo užívajú návykové látky, je pre neho oveľa ťažšie odolať pokušeniu. Rodinné oslavy a podujatia s alkoholom môžu byť pre človeka so schizofréniou rizikové. Ak sa rodina rozhodne obmedziť alebo vynechať návykové látky, vytvára tým bezpečnejšie prostredie na zotavenie.

Schizofrénia a závislosti spolu úzko súvisia. Mnoho ľudí s týmto ochorením siaha po drogách alebo alkohole, čo môže výrazne zhoršiť jej priebeh. Duálne diagnózy, teda súčasná prítomnosť schizofrénie a závislosti, si vyžadujú odbornú starostlivosť.

Obnova mozgu a možnosti liečby

Mnohé z účinkov silného používania alkoholu sa dajú zvrátiť alebo výrazne zlepšiť. Mozog má schopnosť zotaviť sa z poškodenia spôsobeného alkoholom. Kľúčovú úlohu pri regenerácii zohráva plasticita mozgu, ktorá mu umožňuje prispôsobovať sa, obnovovať poškodené nervové spojenia a vytvárať nové. Výskum ukázal, že neurogenéza, proces tvorby nových neurónov - mozgových buniek, môže prebiehať aj v dospelosti.

Zotavenie je však individuálny proces, ktorý závisí od viacerých faktorov, ako sú dĺžka a intenzita konzumácie alkoholu, genetika, celkový zdravotný stav a prítomnosť iných ochorení. Vyhľadanie odbornej pomoci a podpory môže výrazne prispieť k úspešnému zotaveniu mozgu a celkovej kvalite života.

Kognitívno-behaviorálna terapia je jednou z najefektívnejších terapeutických metód používaných pri liečbe závislostí. Táto terapia pomáha pacientovi identifikovať a zmeniť negatívne vzorce myslenia a správania, ktoré vedú k závislosti. Psychológ spolu s pacientom analyzuje situácie, ktoré spúšťajú túžbu po drogách alebo opakovaní závislého správania a pomáha nájsť alternatívne spôsoby reagovania.

Motivačne orientovaná terapia je zameraná na zvyšovanie motivácie k zmene správania. Často sa používa v počiatočných fázach liečby, kedy sa jedinci môžu ešte nebrániť tomu, aby sa rozhodli prestať užívať drogy alebo zmeniť správanie.

Rodinná terapia sa často ukazuje ako veľmi účinná pri liečbe závislostí, pretože závislosť má dopad nielen na jednotlivca, ale aj na jeho najbližších. Tým, že sa do liečby zapoja aj členovia rodiny, zlepšuje sa komunikácia, podpora a porozumenie, ktoré sú potrebné na zotavenie. Rodinní terapeuti sa zameriavajú na identifikáciu rodinných vzorcov správania, ktoré môžu podporovať alebo zhoršovať závislosť.

Skupinová terapia poskytuje priestor pre zdieľanie skúseností a podporu medzi jednotlivcami, ktorí čelili podobným problémom. Závislí sa učia od seba navzájom, získavajú nové nástroje na zvládanie stresu a pochopenie toho, že nie sú v tom sami.

Liečba závislostí je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť a spoluprácu zo strany terapeuta, pacienta a jeho blízkych. Základnými krokmi v liečbe závislosti sú:

• Detoxikácia - tento krok je zameraný na odstránenie látky zo systému tela a zmiernenie abstinenčných príznakov.
• Rehabilitácia - po detoxikácii je dôležité, aby pacient pokračoval v terapiách, ktoré mu pomôžu udržať si trvalú zmenu správania a zdravý životný štýl.
• Podporné skupiny - účasť na skupinových sedeniach (napr. Anonymní alkoholici) môže poskytnúť dlhodobú podporu a motiváciu.

Je dôležité zvýšiť povedomie o rizikách spojených s konzumáciou alkoholu a podporovať zodpovedné pitie. Naše články slúžia výhradne na informačné a vzdelávacie účely a nemali by byť považované za lekárske odporúčania.

tags: #drogy #alkohol #a #kognitivne #funkcie