Nedávne udalosti v slovenskom parlamente, ktoré vyvrcholili búrlivou diskusiou a fyzickými potýčkami počas prerokovávania novely Trestného zákona, vrhli nepríjemné svetlo aj na otázku správania sa verejných činiteľov, vrátane ich potenciálnej indispozície v dôsledku požitia alkoholu. Hoci primárne boli tieto udalosti spojené s poslaneckou imunitou a zmenami v trestnom kódexe, širší kontext naznačuje, že problém konzumácie alkoholu na pracoviskách, a to aj v radoch samosprávnych orgánov, nie je úplne zanedbateľný. V mestskej časti Staré Mesto sa napríklad počas zastupiteľstva objavili podozrenia, že pod vplyvom alkoholu je prítomný kontrolór, čo si vyžiadalo príchod policajnej hliadky na vykonanie testu. Tento incident, spolu s dlhodobými diskusiami o možnom vplyve alkoholu na poslancov Národnej rady SR, otvára otázku, aké mechanizmy existujú a aké by mohli byť zavedené na zabezpečenie adekvátneho stavu predstaviteľov miestnej samosprávy pri výkone ich mandátu.
Zákulisie Parlamentných Turbulencií a Vplyv na Verejnú Správu
Celé šialenstvo započalo už v poobedňajších hodinách počas vystúpenia premiéra Róberta Fica (Smer) na hodine otázok, kedy ho predseda hnutia Slovensko Igor Matovič opakovane prerušil. Viacero úprav do zákona pribudlo narýchlo, obsah pozmeňovacieho návrhu k novele sa objavil len niekoľko hodín pred začiatkom rozpravy. Zmeny na poslednú chvíľu boli kritizované nielen opozíciou, ale aj generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Žilinka tvrdí, že návrh týkajúci sa dôkazov od spolupracujúcich osôb je škodlivý a odborne chybný. Opozičné strany označili zmenu Trestného zákona za pokus podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer) zbaviť sa nepohodlných svedkov a pripomenuli, že je obžalovaný v kauze Očistec. Tvrdia, že koalícia týmto krokom chráni ľudí napojených na organizovaný zločin a že úprava o kajúcnikoch sa zjavne týka aj jeho samotného.
Kým opozícia to označuje za „noc mafie“, jeden z autorov sporných úprav Richard Glück (Smer) ponúkol úplne opačný výklad. Tvrdí, že zmeny sa týkajú „ľudí, ktorí sa živili tým, že páchali trestnú činnosť a rozprávali v 40 kauzách. Vymýšľali si na ľudí, ktorí boli potom vo väzbách a niektorí umreli“. Zdôraznil aj to, že „debaty o tom tu boli dlhodobo a tento doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslancov bol pripravovaný v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti“.
Počas rozpravy k novele sa rokovacia sála rýchlo zmenila na hlučnú prestrelku. Igor Matovič (hnutie Slovensko) prišiel k pultu s veľkou tabuľou s nápisom „Obžalovaný hlasoval za amnestiu pre seba“ namierenou na Gašpara, čo okamžite vyvolalo slovnú výmenu s poslankyňou Zuzanou Plevíkovou (Smer). Medzitým sa pod balkónom strhla potýčka medzi poslancami Hlasu a Hnutia Slovensko. Zákonodarcovia do seba narážali a prekrikovali sa, pričom Jozef Pročko (hnutie Slovensko) tvrdil, že ho jeho protivník Erik Vlček (Hlas) chytil pod krk. Z videa z rokovacej sály počuť Pročkov hlas kričiaci: „Čo ma škrtíš?” Dotyčný poslanec to odmieta a tvrdí, že len chránil kolegu, aby nedostal zásah od Pročka. Vlček tiež stihol počas chaosu hodiť po Matovičovi prázdnu plastovú fľašu - neskôr to sám priznal s tým, že len reagoval na Matoviča, ktorý ho natáčal a slovne napádal. Situácia v sále sa však už úplne vymkla kontrole. Opoziční poslanci piskali do píšťaliek, piskot však vystriedal spontánny spev poslancov Smeru, ktorí si spustili svoju tradičnú „Na Kráľovej holi“.
Po otvorení tretieho čítania k novele Trestného zákona predseda NR SR Richard Raši (Hlas) vzhľadom na celkový priebeh navrhol rozpravu ukončiť predčasne, hoci pôvodne bolo prihlásených ešte viac ako 30 rečníkov. K celému dianiu poslanec Ján Blcháč (Hlas) poznamenal, že podľa neho „včera mali z rokovacej sály vyniesť celé hnutie Slovensko, celé PS a za nimi KDH“. Na otázku, či by to podľa neho malo platiť aj pre poslancov Hlasu, reagoval s tým, že boli vyprovokovaní.
Záznam: Národná rada Slovenskej republiky NRSR
Dychová Skúška u Mestských Zastupiteľov: Prípad Starého Mesta
V kontexte týchto parlamentných udalostí sa zdá obzvlášť relevantný incident z rokovania zastupiteľstva mestskej časti Staré Mesto. Poslanci počas štvrtkového (14.3.) zastupiteľstva pridali do programu bod o vyhlásení nedôvery starostovi, dôvodom malo byť jeho riadenie či komunikácia smerom k poslancom. Ďalším faktorom bolo aj nevyplatenie odmien miestnym poslancom v pôvodnej výške. Včerajšie zastupiteľstvo však sprevádzali podozrenia, že pod vplyvom alkoholu je prítomný kontrolór. Na testovanie preto prišla aj policajná hliadka. A nevidíte a prekrúcate a tvárite sa tak, ako ste sa tvárili na finančnej komisii, že nevidíte poslanca indisponovaného, ako ste to schválili vo svojom uznesení. Jeden z bodov zastupiteľstva sa týkal aj výzvy na vzdanie sa mandátu poslanca Michala Djordjeviča. Bod bol však po jeho ospravedlnení následne vypustený.
Tento prípad poukazuje na možnú potrebu zavedenia transparentnejších mechanizmov na overenie spôsobilosti verejných činiteľov vykonávať svoje povinnosti, najmä ak existujú opodstatnené podozrenia z ich indispozície. Hoci v prípade Starého Mesta išlo o kontrolóra, samotná prítomnosť policajnej hliadky a následné testovanie naznačujú, že sa situácia vyvinula do bodu, kedy bolo potrebné overiť fakty.
Právne a Etické Aspekty Dychovej Skúšky
Otázka dychovej skúšky u poslancov, či už na celoštátnej alebo komunálnej úrovni, vyvoláva legitímne otázky týkajúce sa právnych rámcov, etických noriem a praktickej realizovateľnosti. Roman Michelko (SNS) v reakcii na tvrdenia o možnom požití alkoholu u koaličných poslancov uviedol, že na takéto tvrdenia musia existovať dôkazy. „To, že sa niekomu niečo zdá, nie je relevantný dôkaz.“ K otázke, či by mali poslanci absolvovať dychovú skúšku, povedal, že by to bolo „nedôstojné“. Podľa neho je to záležitosť predsedu parlamentu, ktorý má posúdiť, či je niektorý z funkcionárov schopný viesť schôdzu. „Je to jeho parketa. On je zodpovedný za to, aby rokovanie prebiehalo správne.“
Tento pohľad zdôrazňuje dilemu medzi potrebou zabezpečiť dôstojnosť a autonómiu poslancov a zároveň zárukou, že verejní činitelia vykonávajú svoje povinnosti v plnej miere zodpovednosti a triezvosti. Zatiaľ čo povinné dychové skúšky by mohli byť vnímané ako ponižujúce, ich absencia v prípade konkrétnych podozrení môže viesť k podkopávaniu dôvery verejnosti v integritu legislatívnych a samosprávnych orgánov.
Medzinárodné Skúsenosti a Možné Riešenia
V iných demokratických parlamentoch existujú rôzne prístupy k riešeniu podobných situácií. Niektoré krajiny majú prísnejšie pravidlá týkajúce sa správania poslancov a disciplinárnych konaní. Michelko naznačil, že by bolo vhodné zaviesť podobné pravidlá, aké fungujú v iných demokratických parlamentoch, kde by poslanci, ktorí porušujú rokovací poriadok, mohli byť sankcionovaní odobratím výplaty alebo dočasným vylúčením z rozpravy.
V kontexte slovenského trestného práva je dôležité rozlišovať medzi individuálnym konaním a kolektívnym rozhodovaním. V prípade fyzických osôb ako páchateľov sa vyžaduje splnenie všetkých štyroch znakov skutkovej podstaty, vrátane objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky, z ktorých logicky vyplýva predpoklad individualizácie konania. Trestné právo požaduje, aby boli súčasne naplnené dva podstatné znaky, a to zavinenie (úmysel alebo nedbanlivosť) a kauzálna príčinnosť medzi konaním (resp. nekonaním) a následkom (resp. ohrozením). Zásadne musí ísť o protiprávne konanie.
Poslanec samosprávy je v zmysle právneho poriadku fyzická osoba, ktorá bola zvolená vo voľbách a zložila sľub. Zákon ustanovuje podmienky pasívneho volebného práva, ako napríklad vek 18 rokov a trvalý pobyt na území obce. Zároveň predpokladá neexistenciu prekážok zvoliteľnosti v podobe výkonu trestu odňatia slobody alebo obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Poslanec vykonáva svoju činnosť nezávisle podľa textu sľubu v záujme obce a jej obyvateľov.
Prvá a najvážnejšia námietka sa týka pojmu právomoc, ktorý je rozhodujúci pre vyvodenie trestnej zodpovednosti v prípade trestných činov zneužitia právomoci verejného činiteľa a marenia úloh verejným činiteľom. Právomoc je pojem, s ktorým široko narába právny poriadok, a napriek tomu nie je jasne definovateľný zákonom. Spája sa s možnosťou prijímať akty, či už individuálneho alebo normatívneho charakteru. V kontexte obecného zastupiteľstva je možnosť prijímať uznesenia a iné normatívne akty zverená orgánu, ktorým nie je poslanec sám o sebe, ale zastupiteľstvo ako celok. Trestným zákonom predpokladaný následok spôsobiť škodu alebo zadovážiť prospech nikdy nemôže nastať len konaním (hlasovaním) jedného poslanca, pretože jednoducho poslanec nemá takúto právomoc.
Škoda alebo prospech vzniká na základe platného a účinného uznesenia alebo nariadenia zastupiteľstva, nie rozhodnutím jednotlivca. Pri aktoch samosprávy, ktoré schvaľuje zastupiteľstvo, je však ešte jeden zásadný problém. Na trestnosť činu sa vyžaduje protiprávnosť konania, teda konanie, ktoré je zakázané. Poslanec má však právo hlasovať všetkými troma spôsobmi, a zákon v jeho individuálnom prípade nezakazuje istý spôsob hlasovania. V konečnom dôsledku posledný okruh námietok proti trestnej zodpovednosti poslanca za hlasovanie je v podobe konštatovania zákonnosti alebo nezákonnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Nezákonnosť konštatuje iba súd.
Samozrejme, treba povedať, že v kontexte hlasovania môže vzniknúť trestná zodpovednosť v prípade trestného činu korupcie. Tu však nie je protiprávny akt hlasovania, ale motivácia k hlasovaniu.
Prípad Ratnovce: Dychová Skúška v Obecnom Zastupiteľstve
V obci Ratnovce počas obecného rokovania zažila starostka aj prítomní poslanci nečakanú návštevu. Do rokovacej miestnosti vstúpili dvaja policajti, ktorí im dali fúkať. Rokovanie obecného zastupiteľstva v obci Ratnovce prerušili príslušníci policajného zboru. „Bez toho, aby uviedli dôvod dali fúkať mne, poslancom všetkým prítomným, hlavnej kontrolórke a zapisovateľke zápisnice," uviedla starostka Daniela Sigetová. Paradoxom je, že policajt, ktorý vykonával merania alkoholu v dychu, výsledky ukazoval všetkým prítomným. „Ako je možné, že výsledok dychovej skúšky nebol ukázaný mne, ale všetkým prítomným v miestnosti?" spytuje sa Sigetová. Po vykonaní dychovej skúšky policajti u nikoho nezistili prítomnosť alkoholu. Čiže všetci boli triezvi.
Zaujímalo sa, či je to prípustné, aby hocikto volal bezdôvodne políciu. Pán doktor Gmitter je poslanec prvého volebného obdobia, nevie si vysvetliť, prečo policajti im dávali fúkať.
Obyvatelia Ratnoviec však majú aspoň istotu, že hlasovanie poslancov obecného zastupiteľstva nijako neovplyvňuje alkohol. Komuniké zo 129.
Legislatíva takéto situácie v prípade starostov špeciálne nerieši. Zo stanoviska polície, ktoré si starostka Sigetová vyžiadala, vyplýva povinnosť nepožívať alkoholické nápoje a neužívať omamné alebo psychotropné látky na pracoviskách zamestnávateľov, alebo v prípade podozrenia na spáchanie priestupku alebo trestného činu. Hliadka Policajného zboru ju neinformovala o žiadnom takomto podozrení.
Dôsledky a Budúcnosť: Hľadanie Rovnováhy
Incidenty ako ten v Starom Meste, spolu s dlhodobými diskusiami o správaní poslancov na celoštátnej úrovni, poukazujú na potrebu prehodnotenia existujúcich pravidiel a možného zavedenia dodatočných opatrení na zabezpečenie zodpovednosti a profesionality verejných činiteľov. Hoci priame zavedenie dychových skúšok pre všetkých poslancov na pravidelnej báze by mohlo byť kontroverzné a vnímané ako nedôstojné, je nevyhnutné hľadať spôsoby, ako účinne reagovať na konkrétne podozrenia a zabezpečiť, aby verejné inštitúcie fungovali bez pochybností o triezvosti a spôsobilosti ich predstaviteľov. Diskusia o možných sankciách za porušenie rokovacieho poriadku, ako aj o transparentnejších mechanizmoch na riešenie podozrení z indispozície, by mohla byť krokom správnym smerom k posilneniu dôvery verejnosti v demokratické procesy.