Alfred Henry Heineken, celým menom známy ako Freddy Heineken, bol mimoriadnou postavou holandského priemyslu a globálneho obchodu. Jeho život, ktorý sa začal 4. novembra 1923 v Amsterdame, bol úzko spätý s pivovarníckym impériom, ktoré založil jeho starý otec Gerard Adriaan Heineken v roku 1864. Freddy Heineken sa stal nielen predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom spoločnosti Heineken International, ale aj jednou z najbohatších osôb v Holandsku. Jeho vplyv a úspechy ho však v roku 1983 dostali do centra pozornosti z úplne iného, tragického dôvodu - stal sa terčom bombového útoku.
Začiatky a vzostup pivovarníckeho dediča
Freddy Heineken vstúpil do spoločnosti svojho starého otca už v osemnástich rokoch, v roku 1942. V tom čase jeho otec Pierre Heineken stratil majoritu v spoločnosti, no Freddy sa neskôr postaral o to, aby sa kontrola nad podnikom opäť dostala do rúk rodiny. V rokoch 1946 až 1948 pôsobil v americkej pobočke spoločnosti, kde získal neoceniteľné skúsenosti s reklamou a marketingom. Práve v USA sa oženil s Lucille Cummisovou z Kentucky. Po návrate do Holandska v roku 1951 začal pracovať v centrále spoločnosti v Amsterdame. Tam sa stal kľúčovou postavou reklamného oddelenia, ktoré sám založil.
Jeho inovatívny prístup k marketingu bol priekopnícky. Vložil usmievajúce sa písmeno "e" do názvu značky Heineken, určil zelenú ako charakteristickú farbu značky a bol duchovným otcom súčasného loga s hviezdou, bannerom a chmeľovou vetvičkou. Freddy Heineken sa tak stal marketingovým géniom už v dobe, keď tento termín nebol bežne používaný. Jeho mottom bolo: "Nepredávam pivo, ale teplo."
Globálny rozmach a rodinná kontrola
Pod Freddyho vedením sa Heineken z lokálneho pivovaru premenil na globálnu spoločnosť. Jeho víziou bolo preniknutie na európske trhy a vytvorenie globálnej značky. V čase, keď v roku 1989 odišiel z postu predsedu výkonnej rady, bol Heineken najmedzinárodnejšie orientovanou pivovarníckou skupinou na svete. Aj po odchode z výkonných pozícií si udržal pozíciu väčšinového akcionára a predsedu predstavenstva spoločnosti Heineken Holding N.V., čím zabezpečil, že kontrola nad spoločnosťou zostane v rodinných rukách.
Unesenie Freddyho Heinekena: Krutá realita
Napriek úspešnému podnikaniu a globálnemu vplyvu bol život Freddyho Heinekena poznačený dramatickým incidentom. Dňa 9. novembra 1983 boli Freddy Heineken a jeho vodič Ab Doderer unesení v Amsterdame. Únoscom bola skupina Cor van Hout, Willem Holleeder, Jan Boellaard, Frans Meijer a neskôr sa pridal aj Martin Erkamps. Títo muži pripravovali únos dva roky. Viaceré pokusy o únos v Heinekenovom dome v Noordwijku zlyhali, pretože ciele sa nedostavili. Konečne sa im podarilo uniesť ich pred Heinekenovou kanceláriou na Weteringplantsoen v Amsterdame.
Unesení boli zadržiavaní tri týždne v Quonsetovej chatrči na obchodnom parkovisku De Heining v západnej časti amsterdamského prístavu. Chatrč bola pripravená s dvojitou stenou, ktorá skrývala dve zvukotesné cely s tajnými dverami. Únosci zabezpečovali väzňom stravu, zatiaľ čo boli prikovaní reťazami k stene.
Výkupné a následné udalosti
Po troch týždňoch, 30. novembra 1983, boli Freddy Heineken a Ab Doderer prepustení. Heinekenova rodina, napriek odporúčaniam polície, zaplatila výkupné vo výške 35 miliónov holandských guldenov (približne 18 miliónov USD). Táto suma bola v tom čase jednou z najvyšších v histórii.
Po prepustení sa Van Hout a Holleeder pokúsili ujsť do Paríža. Francúzska polícia ich však zatkla 29. februára 1984. Odporovali svojej extradícii do Holandska a strávili viac ako tri roky vo Francúzsku v rôznych formách zadržania - na úteku, vo väzení, v domácom väzení a opäť vo väzení, čakajúc na zmenu extradícií.
Medzitým sa Fransovi Meijerovi podarilo ujsť a roky žil v Paraguaji. Jeho úkryt objavil investigatívny novinár Peter R. de Vries. V roku 2003 sa Meijer prestal brániť extradícii do Holandska a bol preložený do holandského väzenia, aby si odpykal zvyšok trestu.
Únos pána Heinekena Oficiálny trailer č. 1 (2015) - Anthony Hopkins, Sam Worthington film HD
Súdy, extradície a mediálny záujem
Únos Freddyho Heinekena a následné súdne procesy a extradície vzbudili obrovský celoštátny záujem a získali široké mediálne pokrytie. O udalostiach boli napísané viaceré knihy a natočené dva filmy.
Kniha Petra R. de Vriesa "De ontvoering van Alfred Heineken" (1987), napísaná z pohľadu Cor van Houta na základe rozhovorov s ním a Holleederom, poskytla detailný pohľad na udalosti. Van Hout a Holleeder si vtedy želali, aby kniha nebola publikovaná pred ukončením ich súdneho procesu. De Vries neskôr pridal ďalšie kapitoly o neskorších udalostiach.
Holandský magazín Panorama sledoval udalosti s mnohými reportážami a fotografiami. V roku 2011 mal premiéru film "De Heineken Ontvoering" režiséra Maartena Treurnieta, v ktorom si Freddyho Heinekena zahral Rutger Hauer. Willem Holleeder sa pokúsil zakázať film prostredníctvom predbežného opatrenia, no neúspešne. V roku 2015 mal premiéru film "Kidnapping Mr. Heineken" režiséra Daniela Alfredsona, založený na knihe Petra R. de Vriesa.
Odkaz Freddyho Heinekena
Freddy Heineken zomrel 3. januára 2002 vo veku 78 rokov na zápal pľúc vo svojom dome v Noordwijku, v kruhu svojej rodiny. Zanechal po sebe nielen impérium Heineken, ale aj príbeh o odvahe, podnikaní a nebezpečenstvách, ktoré môžu sprevádzať život na vrchole. Jeho život bol príkladom toho, ako sa z ambiciózneho mladého muža stal jeden z najznámejších Holanďanov, ktorého meno je navždy späté s ikonickou značkou piva.
Hoci po únose obmedzil svoje verejné vystupovanie a chránil si súkromie, Freddy Heineken zostal fascinujúcou osobnosťou, ktorá sa zaujímala o hudbu, architektúru, film, fotografiu a výtvarné umenie. Jeho život bol dôkazom, že aj po traumatických zážitkoch je možné pokračovať a zanechať trvalý odkaz. Jeho dcéra Charlene de Carvalho-Heineken zdedila jeho majetok a pokračuje v rodinnej tradícii riadenia pivovarníckeho koncernu. Príbeh Freddyho Heinekena je nielen príbehom o podnikaní a únose, ale aj o sile rodiny, odolnosti a nezmazateľnom vplyve, ktorý môže jednotlivec zanechať vo svete.