Alkohol na pracovisku: Práva, povinnosti a dôsledky

V pracovnom prostredí je bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) kľúčovým aspektom, ktorý zabezpečuje nielen pohodu zamestnancov, ale aj hladký chod celej firmy. Jedným z vážnych ohrození, ktorému čelí každý zamestnávateľ, je prítomnosť alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok na pracovisku. Tento článok sa zameriava na problematiku kontroly požívania alkoholu zamestnancami, vrátane dodávateľov, ich práv a povinností, ako aj na dôsledky porušenia pravidiel.

Legislatívny rámec a povinnosti zamestnávateľa

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) ukladá zamestnávateľovi priamu a sústavnú povinnosť kontrolovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie BOZP, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov. Konkrétne v § 9 ods. 1 písm. b) tohto zákona je zamestnávateľ povinný kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa.

Táto povinnosť sa vzťahuje primárne na vlastných zamestnancov zamestnávateľa. V prípade dodávateľov, ktorí pôsobia v priestoroch firmy, je situácia o niečo zložitejšia. Hoci zamestnávateľ má v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona povinnosť kontrolovať, či nie je zamestnanec v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, táto povinnosť sa vzťahuje len na jeho vlastných zamestnancov. Možnosť kontroly zamestnancov dodávateľských firiem na požitie alkoholu je možné dohodnúť s dodávateľskými firmami v rámci obchodnoprávnych vzťahov pri uzatváraní dodávateľsko-odberateľských zmlúv. Je možné ustanoviť takéto kontrolné mechanizmy v súlade s § 3 ods. 4 v nadväznosti na prílohu č. 1 nariadenia vlády SR č. 286/2004 Z. z. Zamestnávateľ je totiž ako celok zodpovedný za zabezpečenie zdravých a bezpečných podmienok na pracovisku pre všetkých, ktorí sa v ňom nachádzajú, vrátane zamestnancov dodávateľov. Ak tak neučiní, môže čeliť problémom pri výkone inšpekcie práce alebo v prípade vzniku pracovného úrazu.

Povinnosti zamestnanca vo vzťahu k alkoholu

Zákon o BOZP nezabúda ani na povinnosti zamestnancov. V zmysle § 12 ods. 2 písm. k) zákona je zamestnanec povinný nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, a nenastupovať pod ich vplyvom do práce.

Okrem toho, § 12 ods. 2 písm. l) uvádza povinnosť zamestnanca podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok. Okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, musí byť zamestnávateľom jasne uvedený v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise.

Ako prebieha kontrola a aké sú metódy?

Kontrolná činnosť zamestnávateľa v oblasti alkoholu a fajčenia je kľúčová pre udržanie bezpečného pracovného prostredia. Hoci zákon o BOZP ukladá zamestnávateľovi všeobecnú povinnosť sústavnej kontroly, rozsah, obsah ani periodicita týchto kontrol nie sú všeobecne ustanovené. Prvoradá a hlavná je denná vizuálna kontrola všetkých zamestnancov. Pri podozrení alebo pri vyskytujúcich sa problémoch s používaním alkoholu na pracovisku je nevyhnutné vykonať kontrolu dychovou skúškou. V prípade pozitívneho výsledku je potom potrebné pristúpiť k vyšetreniu krvi alebo moču, ktoré sú pri prípadnom pracovnoprávnom spore najpreukázateľnejšie.

Pri zisťovaní prítomnosti alkoholu v dychu sa odporúča používať detekčný prístroj určený výrobcom na právne účely, ktorý musí byť pravidelne kalibrovaný a testovaný podľa pokynov výrobcu. V prípade súdneho sporu by mohlo byť zisťovanie alkoholu menej presným prístrojom spochybniteľným právnym podkladom. Alternatívou je využitie postupov vyšetrenia na zistenie alkoholu alebo iných návykových látok uvedených v zákona č. 219/1996 Z. z. o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov a o zriaďovaní a prevádzke protialkoholických záchytných izieb. V tomto prípade ide o určené meradlo, ktoré musí byť v šesťmesačnej lehote overované ako určené meradlo a môže byť použité ako dôkaz na súde.

Pri pozitívnej dychovej skúške na alkohol alebo zistení prítomnosti omamných látok alebo psychotropných látok v slinách sa musí uskutočniť lekárske klinické vyšetrenie. Na potvrdenie prítomnosti alkoholu alebo omamných látok, alebo psychotropných látok v krvi alebo moči sa vykoná odber vzorky biologického materiálu. Lekár o vyšetrení a odbere krvi spíše protokol, v ktorom sa v závere vyjadrí, či vyšetrovaný javí alebo nejaví znaky ovplyvnenia alkoholom. Vzorka krvi sa vyšetrí výlučne v špecializovanom súdnolekárskom laboratóriu dvoma na sebe nezávislými metodikami (metódou podľa Widmarka a metódou plynovej chromatografie) a špeciálnymi vyšetreniami na zistenie prítomnosti omamných látok alebo psychotropných látok v krvi.

"Nulová tolerancia" a jej limity

V kontexte kontroly alkoholu na pracovisku sa často hovorí o "nulovej tolerancii k alkoholu". Je však dôležité rozlišovať medzi nulovou toleranciou ako všeobecným cieľom a legislatívnym rámcom, ktorý umožňuje určité výnimky alebo nuansy. V niektorých špecifických prípadoch môže zákon umožňovať prácu s určitou hladinou alkoholu, hoci tieto prípady sú skôr raritné a spojené s konkrétnymi profesiami alebo situáciami, ako napríklad pri prácach spojených s opravou alebo čistením kotlov, sálavých plôch a pod., kde môže byť prítomná zvýšená hladina alkoholu v dychu z iných dôvodov.

Je dôležité si uvedomiť, že samotný fakt, že zamestnanec "nafúkal", nemusí automaticky znamenať závažné porušenie pracovnej disciplíny. Záleží na konkrétnych okolnostiach, ako napríklad na pozícii zamestnanca, na miere jeho ovplyvnenia alkoholom a na tom, či jeho konaním bola spôsobená škoda zamestnávateľovi. Napríklad v jednom prípade bol zamestnanec, ktorý pracoval v pozícii vedúceho zmeny oceliarne, uznaný za "takmer neovplyvneného" alkoholom napriek tomu, že mu boli namerané hodnoty alkoholu v dychu. Súd v tomto prípade skonštatoval, že zistené hodnoty alkoholu v dychu mu síce boli namerané, ale neboli "také, ktoré by reálne ovplyvnili alebo mohli ovplyvniť jeho pracovnú činnosť".

Dôsledky porušenia pracovnej disciplíny súvisiace s alkoholom

Porušenie pracovnej disciplíny súvisiace s alkoholom môže mať vážne dôsledky, vrátane okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer len vo výnimočných prípadoch, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu závažne. Závažné porušenie pracovnej disciplíny je charakterizované prostredníctvom vnútorných predpisov zamestnávateľa (napr. pracovný poriadok). Zákonník práce síce nedefinuje pojem "závažné porušenie pracovnej disciplíny" priamo, ale všeobecne sa za takéto považuje konanie zamestnanca, ktoré podstatne narúša pracovný poriadok alebo vážne poškodzuje záujmy zamestnávateľa.

V prípade alkoholu na pracovisku, ak zamestnanec odmietne dychovú skúšku, môže byť toto odmietnutie vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Taktiež, ak výsledok testu na alkohol bol pozitívny a následne aj krvné testy potvrdili prítomnosť alkoholu v jeho dychu (a následne aj v krvi), môže to viesť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Je však dôležité, aby zamestnávateľ mal dôkazy, ktoré sú preukázateľné a zodpovedajú zákonným požiadavkám.

V súvislosti s uložením pokuty zo strany Inšpektorátu práce, pokutu môže inšpektorát uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď bola porušená povinnosť. Pokuta sa pohybuje v sume od 100 až do 1 000 eur a môže byť uložená aj opätovne. Inšpektorát práce je tiež oprávnený ukladať poriadkové pokuty zamestnancom, ktorí v určenej lehote nesplnili povinnosti podľa zákona, napríklad neohlásenie vzniku pracovného úrazu, ktorý mal za následok smrť alebo ťažkú ujmu na zdraví, alebo maria výkon inšpekcie práce.

Iné otázky súvisiace s pracovným právom

Text poskytuje aj odpovede na rôzne ďalšie otázky z oblasti pracovného práva:

• Zamestnanci agentúry dočasného zamestnávania: Títo zamestnanci sa môžu cítiť poškodení, ak im nie sú včas vyplatené mzdy, nie sú vybavení potrebnými osobnými ochrannými pracovnými prostriedkami (OOPP) alebo nie sú informovaní o rizikách na pracovisku.
• Zmena pracovnej zmeny: Ak dôjde k zmene pracovnej zmeny z 8-hodinovej na 12-hodinovú, zamestnávateľ musí zabezpečiť dodržiavanie všetkých zákonných nárokov zamestnancov.
• Poskytovanie hygienických prostriedkov: Nahradenie poskytovania hygienických prostriedkov paušálnym finančným príspevkom dvakrát ročne by mohlo byť v súlade s Nariadením vlády SR č. 395/2006 Z. z., avšak je potrebné presne posúdiť jeho obsah a formu.
• Vyslanie rodinného príslušníka do zahraničia: Možnosť vyslať do zahraničia rodinného príslušníka, ktorý spĺňa požiadavky § 2a zákona č. 82/2005 Z. z., závisí od konkrétnych podmienok zmluvy a právnych predpisov danej krajiny.
• Pomoc matky a manželky živnostníkovi: Matka a manželka môžu vypomáhať živnostníkovi pri podnikaní, ale je potrebné zvážiť ich právny status (napr. ako zamestnankyne, spolupracujúce osoby a pod.).
• Ukončenie dohody o brigádnickej práci študenta: Končiaci študenti druhého stupňa vysokej školy (Mgr., Ing.) by mali dohodu o brigádnickej práci študenta ukončiť ku dňu štátnic, ak sa ich status študenta mení.
• Zamestnanie absolventov vyššieho odborného štúdia: Fyzická osoba, ktorá riadne ukončila vyššie odborné štúdium, môže byť zamestnaná na dohodu o brigádnickej práci študentov počas letných prázdnin, a to aj v období od ukončenia štúdia do 31. októbra.
• Nahradenie dokladov čestným vyhlásením: Pri uzatváraní dohody o brigádnickej práci študentov je možné doklady nahradiť čestným vyhlásením fyzickej osoby, že spĺňa podmienky podľa § 227 ods. Zákonníka práce, ak to dovoľujú interné predpisy zamestnávateľa.
• Štatút študenta po ukončení strednej/vysokej školy: Žiaci strednej školy a študenti prvého stupňa vysokej školy v končiacich ročníkoch, ktorí pokračujú ďalej v štúdiu, majú platný štatút študenta do 31. októbra. Ak školu ukončia skôr a nepokračujú ďalej v štúdiu, musia pri zamestnaní na dohodu predložiť namiesto potvrdenia o návšteve školy príslušný doklad o ukončení štúdia (výučný list, maturitné vysvedčenie, diplom).
• Práca na dohodu po prihlásení na úrade práce: Fyzická osoba, ktorá sa v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. októbra prihlási na úrade práce, môže pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak si nájde trvalý pracovný pomer, status študenta sa mení.
• Voľno po odbere krvi: Zamestnávateľ môže obmedziť poskytnutie voľna po odbere krvi, ak to nie je v rozpore so zákonom a kolektívnou zmluvou.
• Vydanie zápočtového listu: Zamestnávateľ je povinný vydať zápočtový list v deň ukončenia dohody o vykonaní práce.
• Poskytovanie stravy a stravných lístkov: Zamestnávateľ môže poskytovať stravu vo svojej jedálni zamestnancom na rannú zmenu a stravné lístky zamestnancom na nočnú zmenu, ak sú splnené podmienky a hodnota stravných lístkov je adekvátna.
• Výpoveď tehotnej zamestnankyni: Zamestnávateľ nemôže dať výpoveď tehotnej zamestnankyni, ak sa o jej tehotenstve dozvie pred doručením výpovede, alebo ak sa o ňom dozvie v krátkom čase po doručení výpovede.
• Pracovná doba a prestávky: Zamestnávateľ musí dodržiavať zákonné ustanovenia týkajúce sa pracovnej doby a prestávok na odpočinok. Matke, ktorej je práca rozvrhovaná na šesť dní v týždni po sedem hodín, musí byť umožnená 30-minútová prestávka na odpočinok.

Dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa alkoholu na pracovisku je nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečného a produktívneho pracovného prostredia pre všetkých. Zamestnávatelia musia byť proaktívni v presadzovaní týchto pravidiel a zamestnanci by si mali byť vedomí svojich povinností a zodpovednosti.

tags: #inspektorat #prace #alkohol