Mládež v súčasnosti čelí rôznym nebezpečenstvám a mnohým ohrozeniam. Problematika drog sa stáva čoraz aktuálnejšou a rodičia a pedagógovia očakávajú pomoc a poradenstvo. Autorka ponúka základnú informáciu o príčinách závislostí a predstavuje faktory, ktoré podnecujú vznik závislostí. Odborný výklad spracúva zrozumiteľným spôsobom a dopĺňa o vlastné skúsenosti. Predstavuje účinky alkoholu na organizmus detí a dospievajúcej mládeže, ale teoretické poznatky dopĺňa o vlastné skúsenosti a pozorovania, čím stúpa hodnota publikácie.
Meniace sa trendy v užívaní návykových látok
Najnovší prieskum ESPAD 2024, ktorý skúmal užívanie alkoholu, tabaku a nelegálnych drog medzi mladými ľuďmi vo veku 14 až 19 rokov, prináša prekvapivé zistenia. Klasické fajčenie medzi slovenskými tínedžermi klesá. Zatiaľ čo v roku 2007 si prvú cigaretu pred 13. rokom života zapálilo takmer 45 % opýtaných, v roku 2024 to už nebola ani štvrtina. Naopak, e-cigarety a vapovanie sú na vzostupe. Až tri štvrtiny respondentov nikdy nezačalo pravidelne fajčiť klasické cigarety, no pri e-cigaretách a vapovaní je situácia iná. ESPAD 2024 ukázal, že 93 % mladých aspoň raz v živote pilo alkohol, pričom viac ako 58 % sa už aspoň raz opilo. Priemerná spotreba alkoholu mierne klesla, a to najmä pri pive a víne. Pokles zaznamenalo aj užívanie marihuany. Zatiaľ čo v roku 2007 mala skúsenosť s marihuanou polovica chlapcov a takmer 38 % dievčat, v roku 2024 tieto čísla klesli na 28,4 % a 25,3 %. Podobný trend je viditeľný aj pri iných nelegálnych drogách, ako sú extáza či pervitín.
Podľa odborníkov z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) sú výsledky dôkazom toho, že legislatívne opatrenia a preventívne osvetové kampane majú svoj význam, najmä v oblasti fajčenia a užívania nelegálnych drog. Zároveň však upozorňujú na rastúcu popularitu vapovania a e-cigariet, ktoré sa medzi mladými stávajú novým fenoménom. Naopak, napriek vekovému zákonnému limitu rizikové pitie alkoholu zostáva výzvou, najmä medzi chlapcami, ktorí častejšie prekračujú bezpečné limity konzumácie. „Mladí dnes čelia nástrahám, ako sú e-cigarety či syntetické látky. Experimentovanie patrí do fázy dospievania. Preto je dôležitá regulácia, ale musíme mladých viesť najmä k tomu, aby rozumeli rizikám a vedeli sa správne rozhodovať,“ hovorí riaditeľka VÚDPaP Alena Kopányiová. Škola a rodina zohrávajú kľúčovú úlohu v tom, ako zvládať tlak okolia a náročné situácie bez úniku k návykovým látkam. „Ak chceme zdravšiu generáciu, musíme sa sústrediť na systematickú a zmysluplnú prevenciu, nestačia len jednorazové preventívne aktivity,“ dodáva A. Kopányiová.
Výsledky prieskumu ESPAD 2024 prinášajú dôležité podklady pre tvorbu stratégií v oblasti verejného zdravia a prevencie rizikového správania medzi mladými. Ministerstvo zdravotníctva SR prostredníctvom agentúry FOCUS zisťovalo, aké skúsenosti majú Slováci s užívaním drog. Najviac z opýtaných, skoro štvrtina, priznalo, že vyskúšali marihuanu, nasleduje extáza a pervitín. Viac ako 30 percent respondentov nepije alkohol vôbec alebo ho nepilo v priebehu posledných 30 mesiacov. Aspoň raz v živote vyskúšalo marihuanu 23,1 % respondentov, čo je nárast oproti roku 2019, keď skúsenosť s užitím uvádzalo 17 % ľudí zúčastnených v prieskume. Medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s marihuanou až 34 %. Najviac skúseností s užitím marihuany majú ľudia z Bratislavy (32,2 %), pričom marihuanu vyskúšala až takmer polovica (47,2 %) mladých Bratislavčanov vo veku 15 až 35 rokov. Aspoň jedenkrát v živote vyskúšalo extázu 4,9 % z opýtaných a medzi respondentmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s extázou 8,3 %. Medzi mladými Bratislavčanmi je to 13,6 % respondentov. Pervitín aspoň raz v živote vyskúšali 3 % účastníkov prieskumu a medzi ľuďmi vo veku od 15 do 35 rokov má skúsenosť s pervitínom 4,5 % respondentov. Medzi abstinentov možno zaradiť 30,2 % respondentov (v roku 2019 to bolo 26,8 %). Až 14,7 % nikdy nepilo alkohol a ďalších 15,5 % ho pilo dávnejšie ako pred 12 mesiacmi. Naopak, viac ako pätina opýtaných (20,5 %) pije alkohol viackrát do týždňa. Denne fajčí (cigarety, cigary, fajku alebo elektronickú cigaretu) 26,1 % respondentov (pričom v roku 2019 to bolo až 32,1 %) a ďalších 3,8 % fajčilo v priebehu uplynulých 30 dní. „Výskum síce ukázal mierny nárast v užívaní nelegálnych drog v porovnaní s rokom 2019, ale tento vzostup môže byť zapríčinený i mierne odlišnou metodológiou, keď v súčasnom výskume mali respondenti možnosť väčšej anonymity pri odpovedaní. Prieskum Rozšírenosť užívania psychoaktívnych látok a iné návykové správanie v populácii SR realizovala agentúra FOCUS v dňoch od 2. mája do 12.
Hľadajú sa dobrovoľníci? Riziká elektronických cigariet pre mladých ľudí
Alkohol - pretrvávajúca výzva napriek klesajúcim trendom
Celoživotnú konzumáciu alkoholu uvádza 73 % dospievajúcich v krajinách ESPAD. Najvyššia miera prevalencie bola zaznamenaná v Maďarsku (91 %) a Dánsku (90 %), zatiaľ čo najnižšia bola zaznamenaná v Kosove (29 %) a na Islande (41 %). Rozdiely medzi pohlaviami naznačujú mierne vyššiu prevalenciu medzi dievčatami (74 %) ako medzi chlapcami (72 %), čo je trend pozorovaný vo viac ako polovici krajín. Najvýraznejšie rozdiely medzi pohlaviami možno pozorovať na Islande (48 % oproti 34 %), v Lotyšsku (84 % oproti 73 %) a Litve, na Malte a v Monaku, pričom každá krajina vykazuje rozdiel vo výške 10 percentuálnych bodov. V priemere 33 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvý alkoholický nápoj vypili vo veku 13 rokov alebo mladší, čo je miera skorého užívania alkoholu, zatiaľ čo 8 % uvádza, že v rovnakom veku zažili opilosť. Najvyššia miera skorého veku užívania alkoholu je zaznamenaná v Gruzínsku (64 %) a Moldavsku (49 %), zatiaľ čo najnižšia je na Islande (12 %), v Kosove a Nórsku (14 %). Chlapci uvádzajú mierne vyššiu mieru ako dievčatá, a to v prípade užívania alkoholu (34 % v porovnaní s 33 %) aj v prípade opitosti (8,2 % v porovnaní so 7,8 %). Pokiaľ však ide o konzumáciu alkoholu vo veku 13 rokov alebo skôr, v niektorých krajinách sa rozdiely zväčšujú a vykazujú vyššiu mieru u chlapcov, napríklad v Severnom Macedónsku (35 % oproti 22 %), Čiernej Hore (47 % oproti 36 %) a Srbsku (49 % oproti 37 %). Naopak, v Lotyšsku a Litve najvyššie podiely uvádzajú dievčatá (46 % oproti 35 % a 35 % oproti 26 %). Pokiaľ ide o opilosť v mladom veku, rodové rozdiely sa objavujú aj na národnej úrovni. Najmä v Gruzínsku chlapci vykazujú vyššiu prevalenciu ako dievčatá (30 % v porovnaní s 20 %). Traja zo štyroch študentov v rámci ESPAD (75 %) považujú alkoholické nápoje za pomerne dostupné alebo veľmi ľahko dostupné. Toto vnímanie je najvyššie v Dánsku a Nemecku (94 %), za ktorými nasleduje Grécko (92 %), zatiaľ čo najnižší podiel je zaznamenaný v Kosove (42 %) a na Islande (54 %). Aktuálne užívanie alkoholu, definované ako konzumácia počas posledných 30 dní, uviedlo 42 % študentov. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Dánsku (68 %) a Nemecku (62 %), zatiaľ čo najnižšia prevalencia bola zaznamenaná na Islande (12 %) a v Kosove (14 %). Aktuálna konzumácia alkoholu je mierne vyššia u dievčat (43 % oproti 41 %), pričom najväčší rodový rozdiel bol zistený v Lotyšsku (35 % oproti 25 %), na Malte (42 % oproti 33 %) a na Ukrajine (45 % oproti 36 %). Intoxikáciu alkoholom aspoň pri jednej príležitosti v priebehu posledných 30 dní nahlásilo 13 % všetkých študentov v rámci ESPAD. Najvyššia miera bola zaznamenaná v Dánsku (36 %), Rakúsku (24 %) a Maďarsku (22 %), zatiaľ čo najnižšia miera bola zaznamenaná v Kosove (4,9 %). Celkovo sú percentuálne podiely medzi pohlaviami rovnaké. Kľúčovým ukazovateľom nadmerného užívania alkoholu je ťažké nárazové pitie, ktoré je definované ako konzumácia piatich alebo viacerých nápojov pri jednej príležitosti za posledných 30 dní. Prevalencia v krajinách ESPAD je v priemere 31 %, pričom vyšší podiel je zaznamenaný v Dánsku (55 %), Nemecku (49 %) a Rakúsku (48 %) a najnižší na Islande (8,9 %). Chlapci a dievčatá vykazujú v priemere podobnú mieru tohto vzorca užívania. Od roku 1995 do roku 2024 celoživotná spotreba alkoholu v krajinách ESPAD vykazovala klesajúci trend, pričom klesla z 88 % na 74 %, aj keď s určitými výkyvmi. Prevalencia dosiahla vrchol na úrovni 91 % v prieskume z roku 2003 a v nasledujúcich rokoch klesala. Hoci tieto údaje nie sú od roku 1995 vždy dostupné pre všetky krajiny, najväčší pokles bol zaznamenaný na Islande (zo 79 % na 41 %) a vo Švédsku (z 89 % na 56 %). Konzumácia alkoholu za posledných 30 dní sa medzi prvým a posledným prieskumom ESPAD tiež znížila, a to z 55 % na 43 %. Tento trend odzrkadľuje pokles zaznamenaný v celoživotnej konzumácii alkoholu s najvyššou prevalenciou 63 % v roku 2003. Pokiaľ ide o ťažké epizodické pitie alkoholu, hoci jeho prevalencia počas 30-ročného sledovaného obdobia klesla z 36 % na 30 %, v roku 2007 dosiahla vrchol na úrovni 42 % po tom, čo od roku 1995 stúpala. Tento trend je zjavný u chlapcov aj dievčat. U chlapcov sa vrchol objavil skôr (47 % v roku 2003) a udržal sa v roku 2007, zatiaľ čo u dievčat bol vrchol 38 % zaznamenaný v roku 2007.
Fajčenie klasických cigariet klesá, no vapovanie a e-cigarety naberajú na sile
Užívanie cigariet je medzi dospievajúcimi v krajinách ESPAD naďalej rozšírené, pričom takmer každý tretí študent aspoň raz v živote fajčil cigarety (v priemere 32 %). Najvyššia miera prevalencie bola zaznamenaná v Maďarsku (51 %) a na Slovensku (46 %), zatiaľ čo najnižšia bola na Islande (13 %) a na Malte (16 %). Rozdiely medzi pohlaviami ukazujú mierne vyšší výskyt u dievčat (32 % oproti 31 % u chlapcov). Tento trend je zrejmý vo viac ako dvoch tretinách krajín, pričom najväčšie rozdiely sú v Rumunsku (47 % oproti 36 %) a Bulharsku (46 % oproti 36 %). V priemere 15 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že prvýkrát fajčili cigarety vo veku 13 rokov alebo menej. Najvyššie podiely sú zaznamenané na Slovensku (24 %) a v Kosove (23 %), pričom najnižšie sú na Islande (6,4 %) a na Malte (7,1 %). Vo viac ako polovici krajín je skorý vek začatia fajčenia bežnejší u dievčat, najmä v Bulharsku (23 % oproti 17 %). Viac ako polovica študentov v rámci ESPAD (55 %) považuje získanie cigariet za pomerne alebo veľmi jednoduché. Toto vnímanie je najvyššie v Dánsku (76 %), za ním nasledujú Nemecko a Nórsko (70 %). Naopak najnižšie podiely sú zaznamenané v Kosove (32 %) a Moldavsku (23 %). Aktuálne užívanie cigariet, definované ako fajčenie za posledných 30 dní, uvádza 18 % študentov. Najvyššia prevalencia bola zaznamenaná v Chorvátsku a Maďarsku (32 %), zatiaľ čo najnižšia bola na Islande (4,2 %) a vo Švédsku (8,2 %). Fajčenie za posledných 30 dní je častejšie u dievčat vo viac ako polovici krajín ESPAD, pričom najväčší rozdiel medzi pohlaviami bol zaznamenaný v Bulharsku (34 % oproti 25 %) a Rumunsku (30 % oproti 22 %). Dennú konzumáciu cigariet uvádza 7,9 % študentov v rámci ESPAD, pričom percentuálne zastúpenie je podobné u oboch pohlaví. Ďalším kľúčovým údajom je každodenné fajčenie študentov, ktorí začali fajčiť v skoršom veku (vo veku 13 rokov alebo mladšom). Medzi prvým a posledným prieskumom ESPAD sa celoživotná prevalencia fajčenia cigariet neustále znižovala, pričom klesla zo 68 % na 32 %, pričom najvýraznejší pokles nastal v rokoch 2019 až 2024 (pokles o 10 percentuálnych bodov). V priebehu 30 rokov bol pokles prevalencie väčší u chlapcov, a to zo 70 % na 30 %. Trend v užívaní drog v posledných 30 dňoch tiež vykazuje neustály pokles, a to z 33 % na 18 %, pričom trendy medzi chlapcami a dievčatami sa takmer prekrývajú. A napokon, hoci podiel každodenných fajčiarov vo veku 13 rokov alebo mladších v priebehu troch desaťročí tiež klesol (z 10 % v roku 1995 na 3,6 % v roku 2024), porovnanie údajov z rokov 2019 a 2024 ukazuje mierny nárast (plus 0,6 %). Hoci fajčenie cigariet je najčastejšou formou užívania tabaku, zameriavanie sa výlučne naň znižuje spotrebu nikotínu v dôsledku nárastu alternatívnych výrobkov. Ak sa zohľadní duálne užívanie, denné užívanie so začiatkom v mladšom veku tiež vykazuje výrazný nárast, a to z 3,9 % na 6 %.
Celkovo dievčatá (46 %) uvádzajú vyššiu celoživotnú prevalenciu používania elektronických cigariet ako chlapci (41 %), s výnimkami v Kosove, Gruzínsku, Moldavsku, na Faerských ostrovoch, v Severnom Macedónsku, na Ukrajine a v Portugalsku. V priemere 16 % študentov vyskúšalo elektronickú cigaretu vo veku 13 rokov alebo mladších, pričom najvyšší podiel bol v Estónsku (33 %) a Litve (31 %) a najnižší v Portugalsku (5,4 %) a Čiernej Hore (7,4 %). Vo väčšine krajín je skorší vek užívania elektronických cigariet bežnejšie medzi dievčatami ako chlapcami, pričom najväčšie rozdiely boli pozorované v Estónsku (37 % u dievčat v porovnaní s 29 % u chlapcov), Lotyšsku (34 % v porovnaní s 27 %) a Írsku (18 % v porovnaní s 12 %). Vysoký percentuálny podiel študentov (60 %) sa domnieva, že získanie elektronických cigariet je buď pomerne jednoduché, alebo veľmi jednoduché, ak si to želajú, pričom medzi jednotlivými krajinami existujú veľké rozdiely, a to od 33 % v Kosove do 82 % v Dánsku. V 20 krajinách je toto vnímanie nad priemerom, pričom najmenej 60 % študentov považuje elektronické cigarety za ľahko dostupné. Aktuálne fajčenie elektronických cigariet, definované ako užívanie za posledných 30 dní, uvádza 22 % študentov (19 % chlapcov a 25 % dievčat). Denné fajčenie elektronických cigariet sa v jednotlivých krajinách líši a pohybuje sa od 1,5 % na Faerských ostrovoch po 20 % v Poľsku. Z údajov z 32 krajín, ktoré zhromaždili informácie o fajčení elektronických cigariet za roky 2019 aj 2024, vyplýva, že celoživotné fajčenie sa zvýšilo zo 41 % na 43 %, zatiaľ čo aktuálne fajčenie sa počas tohto obdobia zvýšilo zo 14 % na 22 %. Z týchto 32 krajín 11 vykázalo nižšie percento celoživotného fajčenia, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v Monaku (zo 63 % na 44 %), na Ukrajine (z 51 % na 37 %) a v Litve (zo 65 % na 51 %).
Nelegálne drogy: Klesajúce trendy s regiónalnymi odlišnosťami
V priemere 13 % študentov v rámci ESPAD uvádza, že užívali akúkoľvek nelegálnu drogu aspoň raz počas svojho života. Celkovo sa pozoruje len malá rodová nerovnosť, pričom 14 % chlapcov a 12 % dievčat uvádza celoživotné užívanie nelegálnych drog. Medzi mužmi a ženami na Ukrajine je zaznamenaný relatívne veľký rozdiel vo výške 8 percentuálnych bodov. Ak sa pozrieme na jednotlivé látky, najčastejšie užívanou drogou je kanabis (12 % celoživotného užívania), nasleduje kokaín (2,3 %), extáza/MDMA (2,1 %), LSD alebo iné halucinogény (1,8 %) a amfetamín (1,8 %). Priemerná celoživotná prevalencia užívania metamfetamínu, kraku, heroínu a GHB je naďalej nižšia, na úrovni približne 1 % v prípade každej drogy. Na úrovni krajiny sa používanie amfetamínu pohybuje v rozpätí od 0,7 % v Gruzínsku a Monaku do 4,3 % v Maďarsku, zatiaľ čo používanie metamfetamínu sa pohybuje v rozpätí od 0,5 % v Monaku a Severnom Macedónsku do 3,1 % v Poľsku. Cyprus zaznamenal najvyššiu celoživotnú prevalenciu medzi krajinami ESPAD, pokiaľ ide o užívanie LSD a iných halucinogénov (6,8 %) a kokaínu (6,2 %). Hoci kanabis predstavuje väčší podiel hláseného užívania nelegálnych drog, priemerná celoživotná prevalencia užívania akýchkoľvek nelegálnych drog iných ako kanabis je podstatne nižšia a dosahuje 5 %. Na úrovni jednotlivých krajín sa miera výskytu pohybuje v rozpätí od 1,7 % v Gruzínsku po 9,9 % na Cypre, pričom pomerne vysoká prevalencia bola zaznamenaná aj na Islande (7,9 %) a v Čiernej Hore (7,6 %). Miera užívania kokaínu/kraku vo veku do 13 rokov je v priemere 0,9 % v 17 krajinách, ktoré zbierali tieto informácie v roku 2024, pričom najvyššia prevalencia bola zaznamenaná na Ukrajine (4 %). Celkovo je začatie užívania nelegálnych drog pravdepodobnejšie u chlapcov (1,2 %) ako u dievčat (0,5 %), hoci priemerný rozdiel zostáva pod jedným percentuálnym bodom. Podobné vzorce sa objavujú aj v prípade amfetamínu/metamfetamínu a extázy/MDMA, pričom najvyššiu mieru prevalencie vykazuje Ukrajina (3,3 %, resp.
Vnímaná dostupnosť iných nelegálnych drog ako je kanabis je pomerne nízka. Medzi krajinami existujú veľké rozdiely vo vnímanej dostupnosti látok. Nórsko uvádza vyšší percentuálny podiel študentov, ktorí vnímajú látky ako ľahko dostupné, pričom najvyššie miery boli zaznamenané v prípade kokaínu (28 %), extázy/MDMA (25 %) a amfetamínu (19 %). Slovinsko vykazuje najvyššiu vnímanú dostupnosť kraku (13 %) spomedzi 16 krajín, ktoré tieto informácie zhromaždili. Vysoká miera vnímanej dostupnosti sa v Čiernej Hore zistila aj v prípade amfetamínu (18 %) a metamfetamínu (15 %). Vnímaná dostupnosť látok je vo všeobecnosti vyššia medzi chlapcami ako medzi dievčatami, s výnimkou kokaínu, ktorý je podľa správ v priemere ľahšie dostupný pre dievčatá (13 %) ako pre chlapcov (12 %). V prípade každej látky zostáva priemerný rodový rozdiel nižší ako 1,5 percentuálneho bodu.
Faktory prispievajúce k závislostiam a prevencia
Autorka publikácie: PhDr. Prof. MUDr. JUDr. Mgr. PhDr. PaedDr. Mgr. Analýza situácie v užívaní drog, alkoholu a tabaku u žiakov a študentov v deväťdesiatych rokoch a po roku 2000 - výsledky, porovnania a trendy… A., Skatkina M. Študijná pomôcka venuje pozornosť niektorým aktuálnym problémom didaktiky jednak praktického a jednak teoretického charakteru… Dve kapitoly: 1. Miesto a úlohy gymnázia v čs. školskom systéme (Tendencie vývinu školských sústav v podmienkach rozvinutej socialistickej spoločnosti; Koncepcia obsahu v súčasnej výchovno-vzdelávacej sústave…) 2. Fajčenie klasických cigariet klesá, alkohol stále dominuje a marihuana už nie je „trendom“ medzi mladými. Vapovanie a užívanie e-cigariet však stúpa.
Popisuje prejavy predávkovania a upozorňuje na dôsledky kombinácie alkoholu s liečivami, alkoholu s marihuanou a s inými nelegálnymi drogami. Cenná je kapitola o žuvacom tabaku, jeho vplyvu a dôsledkoch. Konkrétne informácie sú uvedené aj v kapitole o fajčení cigariet a E-cigariet. Autorka upozorňuje na dôsledky a riziká, ale veľkú pozornosť venuje prevencii pred neželaným správaním. Cennou súčasťou publikácie sú fotografie a konkrétne príbehy z praxe. Veľká pozornosť je v publikácii venovaná poradenstvu rodičom a pedagógom. Autorka odporúča vhodné postupy na základe vlastných skúseností a uvádza rady a modelové situácie. Ponúkaným informáciám nakoniec dáva legislatívny rámec a upozorňuje na trestno-právny rozmer. Tabak, alkohol a drogové závislosti detí a mládeže v praxi je mimoriadne hodnotná publikácia, ktorá poskytuje kľúčové informácie rodičom a pedagógom, ale dostatok informácií v nej nájdu aj žiaci základných alebo stredných škôl. Autorka pristúpila k náročnej, ale aktuálnej téme empaticky a profesionálne, odhaľuje príčiny závislostí, ale neodsudzuje. Predkladá fakty, dokumentuje príčiny a dôsledky závislostí, ale najmä ponúka poradenstvo, námety na komunikáciu a navrhuje postupy riešenia.
Projekt európskeho školského prieskumu o alkohole a iných drogách (ESPAD) na rok 2024, na ktorom sa zúčastnilo 37 krajín, predstavuje 30 rokov monitorovania rizikového správania dospievajúcich v celej Európe. Aj keď sa naďalej zameriava na správanie a trendy v oblasti užívania návykových látok, v tomto vydaní sa kladie nový dôraz na oblasti duševnej pohody a prevencie, pričom sa berie do úvahy rastúci význam týchto aspektov pri formovaní zdravia dospievajúcich. Napriek dlhodobému poklesu užívania látok zistené trendy predstavujú nové riziká alebo výzvy. Skorý začiatok fajčenia však pretrváva, najmä medzi dievčatami, u ktorých sa v posledných rokoch zvýšilo pravidelné fajčenie vo veku 13 rokov a menej. Spotreba alkoholu sa tiež časom znížila, pričom celkové užívanie a nárazové pitie alkoholu klesá. Toto zníženie je však výraznejšie u chlapcov, pričom dievčatá vykazujú stabilnejší trend. Kanabis je stále najčastejšie užívanou nelegálnou drogou, hoci celoživotná prevalencia od roku 1995 klesla na svoju najnižšiu úroveň. Hoci chlapci vo všeobecnosti uvádzajú vyššie užívanie, rodové rozdiely sa zmenšujú, až na niektoré výnimky, keď dievčatá prekonávajú chlapcov. Skorý vek užívania a rizikové užívanie naďalej vyvolávajú obavy, hoci celkové aktuálne užívanie (definované ako užívanie za posledných 30 dní) kleslo na 5 %, čo odráža dlhodobý klesajúci trend. Užívanie iných nelegálnych drog sa medzi študentmi v rámci ESPAD znížilo a zmenšili sa aj rodové rozdiely, aj keď chlapci vo všeobecnosti stále hlásia vyššie užívanie a vnímanú dostupnosť. Okrem látok sa menia aj riziká súvisiace so správaním. Medzi študentmi v rámci ESPAD sa prudko zvýšilo hranie hier, najmä medzi dievčatami. Hranie hier tak už nie je prevažne mužskou činnosťou, čo odráža širšie zmeny v digitálnom správaní. Napriek väčšiemu počtu hráčov a hráčiek zostáva vnímanie problematického hrania stabilné. Dobrú duševnú pohodu uvádza v priemere 59 % študentov. Zistenia poukazujú na výrazné regionálne rozdiely, ako aj rodové rozdiely, pričom dievčatá neustále vykazujú nižšiu úroveň pohody ako chlapci. Aktivity v oblasti realizácie sú širšie, väčšina študentov sa zúčastnila aspoň na jednej intervencii. Alkohol je najčastejšie riešenou témou, zatiaľ čo nelegálnym látkam a rizikám súvisiacim so správaním sa venuje menšia pozornosť. Preventívne programy zamerané na rozvoj zručností, ktoré kladú dôraz na interaktívny prístup, sú bežnejšie v západnej a južnej Európe.