Pivo, tento obľúbený a rozšírený alkoholický nápoj, je oveľa staršie, než by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Jeho história siaha hlboko do minulosti, dokonca predchádza vinohradníctvo, s ktorým si často spájame staroveké civilizácie, ako napríklad Rimanov na našom území. Pivo je s najväčšou pravdepodobnosťou najstarším alkoholickým nápojom v dejinách ľudstva, ktorého objav bol skôr výsledkom náhody a pozorovania prírodných procesov, než zámerného výskumu.
Počiatky v neolite: Náhoda v zberných jámach
Prvé kroky k objavu piva sa začali diať už v období neolitu, pred približne 10 000 až 12 000 rokmi. Prví roľníci, ktorí uskladňovali svoju úrodu v zberných jámach, si nevšimli, že na dne týchto jám zostávala vrstva usadenín. Táto vrstva, vďaka prenikajúcej vode a prirodzeným procesom, mohla začať kvasiť. Následné ochutnanie tejto fermentovanej zmesi viedlo k objavu prvého piva. Tento proces, zdokonalený v starovekej Mezopotámii a Egypte, bol pravdepodobne známejší skôr než spôsob prípravy chleba.
Stredoveké a ranne novoveké pivovarníctvo na Slovensku
Na území dnešného Slovenska poznali tajomstvo varenia piva už starí Germáni a rovnako aj starí Slovania, u ktorých je jeho výroba doložená v 5. storočí v Potisí. V ranom feudalizme svedčia dobové dokumenty o tom, že pivo varili poddaní kláštorov, šľachta, farári aj samotné kláštory. V mestskom prostredí sa výroba piva postupne diferencovala. Vznikali špecializované remeslá - pivovarníci, ktorí pivo varili, a sládkovia, ktorí pripravovali slad. Tieto procesy si vyžadovali dlhoročné skúsenosti.
Mestá využívali právo variť pivo buď kolektívne, kedy sa pivovary stali súčasťou mestského hospodárstva (napríklad Bratislava, Košice, Modra, Pezinok, Trenčín, Zvolen, Krupina, Brezno), alebo ho využívali jednotliví mešťania (Banská Bystrica, Prešov, Bardejov, Sabinov, všetky spišské mestá). Zvyčajne bolo stanovené poradie, kedy mohli jednotliví mešťania pivo variť a čapovať. Na vidieku patrilo varenie piva k regálnym právam šľachty. Od 16. storočia ho začala využívať ako jeden z významných zdrojov príjmov, pričom v pivovaroch sa spracúvali prebytky jačmeňa a pšenice. Šľachta často prenajímala pivovary vybudované na svojich majetkoch spolu s právom výčapu, väčšinou Židom.
V období od 16. do 18. storočia vznášali na Slovensku pivovarnícke a sladovnícke cechy, ktoré symbolizovali deľbu práce pri príprave sladu a varení piva. V Bardejove vznikol cech v roku 1587, v Kežmarku pred rokom 1589 a ďalšie v Komárne, Košiciach, Bratislave, Trenčíne, Žiline, Medzeve, Hniezdnom, Rožňave, Spišskej Novej Vsi a Spišskom Podhradí.
Najstaršie pivovary a historické míľniky
Na území Slovenska sa nachádza najstarší pivovar, ktorý funguje dodnes - pivovar Steiger vo Vyhniach. Založili ho v roku 1473 templárski mnísi. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o tomto pivovare pochádza z roku 1524, kde sa už spomína ako starý pivovar. Neskôr prešiel mnohými modernizáciami a dnes už jeho pôvodnú podobu z 15. storočia nájdeme len s ťažkosťami.
Historické pivovary možno nájsť aj v iných mestách. Napríklad v Ilave bol pivovar založený v roku 1635, a v Kysuckom Novom Meste je starý pivovar dodnes technickou a architektonickou pamiatkou. Starobylá Levoča dostala výsady slobodného kráľovského mesta vrátane remeselných práv, medzi ktoré patrila aj výroba piva, už v roku 1271. V Šaštíne-Strážach stojí baroková budova starého pivovaru založeného v stredoveku.
Bratislavský pivovar, založený rodinou Steinovcov v roku 1872, bol kedysi jedným z najväčších v Rakúsko-Uhorsku. Dnes z neho zostala iba malá časť stavby s kupolou. Pivovar mal aj vlastnú sladovňu na Cintorínskej ulici. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a následne prestavaný.
V bývalom Rakúsko-Uhorsku sa nachádzali prvé tri kráľovské pivovary v Tvrdomesticiach a Veľkých Uherciach pri Partizánskom a v Turdmenoch pri Balatone, o čom svedčí listina kráľa Ladislava IV. z roku 1274.
Rozmach a úpadok pivovarníctva
Pivovarníctvo na Slovensku zaznamenalo najväčší rozmach v období rokov 1620 až 1650, kedy sa pivo varilo prakticky vo všetkých mestách a väčších obciach. V 40. rokoch 19. storočia pracovalo v Uhorsku približne 300 pivovarov, z ktorých väčšina sa nachádzala na území Slovenska. Napriek tomuto počtu bola spotreba i výroba piva nízka. Najväčší úpadok nastal od roku 1850, keď boli zavedené vysoké dane za varenie piva.
V 18. a na začiatku 19. storočia patrilo k najkvalitnejším a najznámejším trenčianske pivo, ktoré sa na pltiach vozilo aj na územie dnešného Maďarska. Dobrú akosť dosahovalo aj kežmarské pivo.
V druhej polovici 19. storočia sa začal formovať pivovarnícky priemysel. Výroba sa koncentrovala, malé výrobne a domáce varenie sa postupne likvidovali. Do pivovarov boli zavádzané stroje, prešlo sa na varenie parou a strojové chladenie. Rozvoj chémie dal výrobe piva pevný technologický základ. Malé, zastarané pivovary zanikli.
Slovakia Explained In 9 Minutes (History, Geography, And Culture)
V roku 1919 sa na jedného obyvateľa Slovenska skonzumovalo ročne 14,4 litra piva. Po druhej svetovej vojne kvalita piva vyrábaného na Slovensku výrazne stúpala a boli vybudované nové pivovarnícke kapacity. Výroba piva v rokoch 1945 až 1978 narástla približne zo 400-tisíc na 5,6 milióna hektolitrov. S produkciou rástla aj spotreba na obyvateľa.
Pivo a ženy: Od začiatkov k moderným stereotypom
Málokto vie, že za vznik piva vďačíme ženám. Práve ony ho začali pripravovať v Mezopotámii už pred 7 000 rokmi. Sumerké ženy zodpovedné za varenie piva si mohli dokonca otvárať vlastné krčmy. V starovekom Egypte sa varenie piva považovalo za domácu prácu, patriacu do rúk žien. V minulosti boli ženy, ktoré varili pivo, dokonca považované za čarodejnice. Varenie a predaj piva boli ženskou dominantou až do stredoveku. Anglické ženy, ktoré varili pivo v 14. storočí, boli označované ako „brewsters“.
Okolo roku 1500 sa však vnímanie žien - pivovarníčiek začalo meniť. Niektorí muži si mysleli, že ženy trávia priveľa času varením piva a nemajú čas na výchovu detí. V Holandsku, Dánsku či Nemecku ženy prevádzkovali svoje krčmy. Keď sa však pivo začalo vyrábať a predávať vo veľkom, biznis prebrali muži. Tri faktory - náboženstvo, politika a ekonomika - vyhnali ženy z pivovarníctva.
Stereotyp, že pivo je výlučne záležitosťou mužov, je prežitok. Podobne aj tvrdenia o „mužských“ a „ženských“ pivách. Hoci tmavé a silnejšie pivá inklinovali k mužom, svieže a ovocné pivá sa považujú viac za ženské. V súčasnosti je však pivo rodovo neutrálny nápoj. Napriek popularite piva je v porovnaní s vínom menej spoločensky uznávané, čo je škoda.
Pivo v modernej dobe: Od remeselných pivovarov po medzinárodné koncerny
Po páde komunizmu nastala na Slovensku transformácia vlastníckych vzťahov v pivovarníctve. Do popredia sa dostali medzinárodné koncerny, ale zároveň vznikol aj fenomén drobných miestnych remeselných pivovarov.
Hurbanovo nie je známe len vďaka pivovarníctvu, ale bolo aj najteplejším mestom v bývalom Československu, čo umožňovalo pestovanie kvalitného jačmeňa. Na tomto mieste vyrástla sladovňa a neskôr aj pivovar. Pivo z miestneho pivovaru bolo pôvodne známe ako Hurbanovské svetlé či tmavé. Názov Zlatý Bažant vznikol vzhľadom na vysoký výskyt bažantov na hurbanovských poliach. Hurbanovský pivovar sa stal prvým pivovarom vo východnej Európe, ktorý začal s balením piva do plechoviek. Dnes patrí pod akciovú spoločnosť Heineken Slovensko.
Na Slovensku existujú aj špecializované pivovary, ako napríklad Včelovina, ktorá mieša med so slovenskými surovinami na výrobu farmárskeho piva, či Taberna v Nestville z Hniezdneho, ktorá vyrába remeselné pivá a pivovicu.
Pivo je dnes nápoj, ktorý sa pije pri rôznych príležitostiach, od bežných stretnutí až po formálnejšie udalosti. Obsahuje vitamíny skupiny B a minerály, ktoré pri striedmej konzumácii blahodarne pôsobia na organizmus. Rôznorodosť druhov pív, od svetlých cez polotmavé až po tmavé, spolu s inováciami v oblasti chutí a vôní, robí z piva nápoj pre každého.
Napriek tomu, že Slovensko nie je stereotypne označované za pivársku krajinu, pitie piva tu má pevnú tradíciu. Tradičné väzby s Českom a nemecký kultúrny vplyv prispeli k tomu, že pivo sa u nás pije bežne. Pivárstvo sa pritom mieša s tradíciou vinárstva v južných oblastiach, zatiaľ čo v severných oblastiach mu tradične konkuruje výroba pálenky. Pivo je skutočným zlatom, ktoré sprevádza ľudstvo od nepamäti, prinášajúc pôžitok aj zdravie.