Židia sa na území dnešného Slovenska začali usadzovať už v 1. - 2. storočí n. l., pravdepodobne spolu s rímskymi légiami. Najstaršou historicky doloženou židovskou osadou na Slovensku sú Párovce pod Nitrianskym hradom. Nie je vylúčené, že osada židovských obchodníkov tu existovala už v 9. storočí, no oficiálne sa prvýkrát spomínajú až v roku 1113. V 18. storočí došlo k značnému prílivu Židov, predovšetkým na západ a východ Slovenska.
Židovské komunity v Uhorsku a ich postavenie
V rámci Uhorska sa židovské komunity postupne rozširovali a ich postavenie sa menilo v závislosti od panovníckych nariadení a dobových nálad. V minulosti boli Židia často prenasledovaní a obmedzovaní v usadzovaní sa. V mnohých mestách museli platiť osobitnú daň, tzv. "Cameral-Tax" (neskôr premenovanú cisárom Jozefom II. na daň z drahých kovov), aby sa z nej mohli vykúpiť. V niektorých oblastiach boli známi ako "krajine trpení". Cisár Jozef II. sa snažil ich postavenie zlepšiť vydaním Tolerančného patentu v máji 1781, ktorý im umožnil napríklad budovať vlastné školstvo a zaviedol základnú vojenskú službu pre Židov.
Napriek týmto snahám, mnohé obmedzenia pretrvávali. Židia sa často usadzovali v častiach oddelených od miest a dedín. Záznamy o ich živote sa nachádzajú v rôznych archívnych dokumentoch a matrikách, ktoré často obsahujú informácie o rodnom mene a mene otca. V oblastiach ako Liptovský Mikuláš, kde sa Židia začali usadzovať až v roku 1720 so súhlasom Samuela Pongráca, sa ich činnosť sústredila prevažne na obchodníctvo a ich počet postupne rástol.
Rozvoj židovských komunít v Košiciach a okolí
Košice, ako významné centrum Horného Uhorska, boli svedkom postupného usídľovania sa židovských rodín. História mesta siaha hlboko do minulosti, svedčia o tom archeologické nálezy z obdobia paleolitu až po stredovek. Významným symbolom mesta je Levočský dom, ktorý nielenže slúžil ako pohostinstvo a miesto stretnutí, ale bol spojený aj s prvou poštovou stanicou v Košiciach a prvou košickou kníhtlačiarňou. V tomto dome sídlil aj významný košický pivovar.
Už začiatkom 16. storočia niesol dom názov Levočský, pričom písomné pramene z archívu mesta Košice ho spomínajú už v roku 1502. V roku 1542 Alexej Turzo odkázal mestu Levoča dva svoje domy v Košiciach, vrátane Levočského domu. Následne slúžil ako ubytovací hostinec, najprv pre levočských kupcov, neskôr pre širšiu verejnosť. V roku 1601 bol dom poškodený požiarom, no v priebehu dvoch rokov prebehol jeho kompletná rekonštrukcia. V priestoroch Levočského domu sa v roku 1626 konala rozsiahla svadobná hostina sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena s Katarínou Brandenburskou, ktorá bola sprevádzaná rytierskymi turnajmi, ohňostrojom a dostihmi.
Hostinec a krčma v Levočskom dome boli známe v širokom okolí. O jeho význame svedčí aj fakt, že si v ňom izby prenajímali významné úradné a vojenské osoby, a zahraniční hostia boli mestom ubytovaní práve tu. Vyúčtovania z roku 1644 dokumentujú náklady na ubytovanie a stravovanie hostí. V roku 2018 bol počas archeologického výskumu v pivnici Levočského domu objavený strieborný poklad s viac ako 500 mincami z 15. - 17. storočia, ako aj hracie keramické žetóny a kostená kocka, ktoré svedčia o hazardných hrách v priestoroch hostinca.
Židovské podnikanie a kultúra v Košiciach
Židia zohrali významnú úlohu v rozvoji obchodu, remesiel a priemyslu v Košiciach a ich okolí. V staroveku boli lokálni výrobcovia piva v Košiciach chránení a dovoz piva bol povolený až po vypredaní domáceho. V roku 1903 prešiel pákový pivovar do rúk firmy Baurnébl a syn. Nová éra košického pivovarníctva je spojená s menami Jozefa Bayera a Jozefa Lepescha. Východné Slovensko obľubovalo kolový nápoj z košického pivovaru. Hoci pivovar na Floriánskej ulici je dnes minulosťou, mnohí si ho pamätajú vďaka pivu Cassovar, Eisenbier a vlastnému kolovému nápoju Kofola. Výstavba Cassovar Komplexu bola slávnostne zahájená v roku 2007.
Z HISTÓRIE MESTA KOŠICE - 1. časť (FROM THE HISTORY OF THE CITY OF KOSICE) 4K
Židovské komunity prispeli k rozvoju Košíc aj v iných oblastiach. Známymi sa stali najmä nábytkári, výrobcovia cestovín a priemyselníci. S rozvojom priemyslu rástol aj počet vzdelaných Židov, ktorí sa presadili v rôznych humanitných smeroch ako lekári, učitelia, advokáti a umelci. Vzhľadom na silnú židovskú komunitu, ktorá v Košiciach v roku 1938 čítala až 11 420 obyvateľov, postupne vznikli na Moyzesovej, Zvonárskej a Puškinovej ulici synagógy. Najväčším náboženským symbolom bola Bužňa, ktorú sa Židovská náboženská obec snažila získať späť do svojho majetku.
Židovský cintorín a synagógy v Košiciach
Prvý židovský cintorín na území mesta sa nachádzal na konci Štítovej ulice. Zmestilo sa naň len asi dvetisíc hrobov, preto musel vzniknúť nový židovský cintorín vedľa veľkého katolíckeho. Starý cintorín však v súčasnosti nie je udržiavaný a je spustnutý.
V Košiciach postupne vzniklo viacero synagóg, ktoré odrážali rast a potreby židovskej komunity. Prvá synagóga bola postavená v roku 1866 na Moyzesovej ulici. V roku 1883 pribudla na Zvonárskej ulici prvá ortodoxná synagóga. V rokoch 1926/27 bola na Puškinovej ulici postavená ďalšia ortodoxná synagóga spolu so školou.
Zvyky, kultúra a tragická história
Zvyky a obyčaje Židov majú silný náboženský základ. Učiteľka Jana Teššerová vysvetlila rozdiel medzi menorou a chanukiou, dvoma svietnikmi, ktoré si laici často zamieňajú. Menora je starobylý symbol používaný pri obradoch, zatiaľ čo chanukia je osemramenný svietnik so šamesom, od ktorého sa zapaľujú ostatné sviečky, a používa sa len počas sviatku Chanuka.
História Židov v Košiciach, rovnako ako inde, je poznamenaná tragickou spomienkou na holokaust. Mnohé rodiny boli vyhubené a ich majetky vyrabované. Po vojne si mnohí zachránení Židia menili mená a nechceli sa hlásiť k svojej viere. Aj dnes je židovská komunita na ústupe, starší vymierajú a mladí odchádzajú do zahraničia. V súčasnosti je v Košiciach len 260 registrovaných Židov.
Kľúčové udalosti v histórii Židov v Košiciach
- 1765: Mestská rada rozhodla, že Židia nemôžu bývať v Košiciach a musia mesto opustiť pred uzatvorením mestskej brány. Mohli byť ubytovaní len v hostinci Zöldfa za mestskými hradbami.
- 1784: Furman Majer Izrael dostal povolenie na prepravu poštových zásielok.
- 1814: Róthova vdova otvorila kóšer hostinec a jej syn sa stal prvým košickým lekárom židovského pôvodu.
- 1840: Podľa zákona č. XXIX, §1, musel mestský magistrát povoliť usadenie aj židovským občanom. Klenotník Jakub Burger ako prvý Žid dostal povolenie na usadenie sa v Košiciach.
- 1842: Mesto poskytlo pozemok na židovský cintorín.
- 1844: Veľkoobchodníci s vínom Izrael Moskovics a Herman Horovitz založili centrum na export tokajského vína.
- 1848: Židovská náboženská obec prvýkrát volila rabína.
- 1858: Dr. Knopfler otvoril prvú židovskú advokátsku kanceláriu.
- 1865: Manó Kulka založil prvú košickú továreň na výrobu likéru.
- 1866: Postavená prvá košická synagóga na Moyzesovej ulici.
- 1868: Otvorená prvá židovská škola.
- 1883: Na Zvonárskej ulici postavená prvá ortodoxná synagóga.
- 1885: Otvorený nový židovský cintorín vedľa verejného cintorína.
- 1910: Počet židovských občanov v Košiciach dosiahol 7000.
- 1926/27: Postavená ortodoxná synagóga a škola na Puškinovej ulici.
- 1936: V Nemecku vydané Norimberské zákony, ktoré zbavili Židov občianskych práv.
- 1939: Zrušené všetky židovské spolky v Košiciach okrem Židovskej náboženskej obce a ich majetky vyvlastnené.
- 1944: 19. marca nemecké vojská obsadili Maďarsko a začala sa deportácia Židov. Povinné nosenie žltej hviezdy. 25. apríla vydaný príkaz, aby sa Židia z územia Košíc hlásili v tehelni na okraji mesta, kde sa nachádzalo asi 14 000 ľudí. 15. mája sa začala deportácia. V roku 1938 žilo v Košiciach až 11 420 obyvateľov židovského pôvodu. Holokaust neprežilo asi 10 000. Cez Košice prešlo 137 vlakov smrti.
Význam židovského dedičstva pre súčasnosť
Napriek tragickým udalostiam a úbytku židovskej populácie, ich pamiatky, kultúra a história zostávajú súčasťou košického a slovenského dedičstva. Je dôležité si ich pripomínať a ctíť, pretože aj oni boli Košičania a prispeli k rozvoju mesta a regiónu. Medzinárodný projekt "Byť Židom", podporovaný Európskou úniou a realizovaný v Košiciach, sa snaží objavovať a približovať židovské tradície, históriu a kultúru širokej verejnosti.