História alkoholu je fascinujúcou cestou, ktorá siaha až do najstarších období ľudskej civilizácie. Jeho miesto a význam v spoločnosti sa vyvíjal spoločne s vývojom ľudstva, formoval kultúry, slúžil ako liek, nápoj bohov, ale aj ako metla ľudstva. Ako sa však ľudstvo dopracovalo k silným alkoholickým nápojom, ktoré dnes poznáme, a kto bol prvým vynálezcom tvrdého alkoholu?
Počiatky fermentácie: Náhodný dar prírody
Najstaršie zmienky o výrobe alkoholu sa tradujú až do neolitického obdobia, približne pred 8 až 10 tisíc rokmi. Objav fermentácie bol pravdepodobne náhodný. Predstavte si bútľavý strom, do ktorého napršala voda a skvasil sa v ňom med. Zvedavý „včelár“, alebo skôr brtník, sa napil a zrejme sa poriadne opil, pretože jeho telo nebolo pripravené na trávenie alkoholu. Tento prvý mok, medovina, sa stal jedným z prvých alkoholických nápojov, ktorý ľudstvo spoznalo. Medovina bola dokonca považovaná za tradičný nápoj raných Slovanov.
V tom čase sa alkohol používal v náboženských rituáloch, na pohostenie bohov a ako súčasť každodenného života. V sumerskej a egyptskej civilizácii vznikli aj prvé recepty na výrobu piva a vína. Tieto nápoje boli často považované za dar od bohov.
Pivo a víno: Základné kamene alkoholickej histórie
Medzi prvé alkoholické nápoje, ktoré ľudstvo spoznalo, patrí jednoznačne pivo a víno. Prvé dôkazy o výrobe piva pochádzajú zo starovekého Blízkeho východu, kde sa z jačmeňa vyrábal nápoj s nízkym obsahom alkoholu. Pivovary boli v tej dobe prevažne domáce a komunitné, často využívali prírodné kvasinky z prostredia. Proces výroby piva bol do značnej miery nekontrolovateľný a nápoj sa líšil svojím obsahom alkoholu, textúrou a chuťou. Za objaviteľov piva pred viac ako 5000 rokmi sa považujú Sumeri. Pri jeho príprave používali slad, ale nepoznali chmeľ, takže horkastú chuť mu dodávali chlebom opraženým v popole. Egypťania zdokonalili ich skúsenosti a vynašli červené pivo farbené plodmi mandragory. Verejné výčapy piva sú doložené v Chammurapiho zákonníku z druhého tisícročia pred n. l.
Víno sa začalo vyrábať o niečo neskôr. Jeho história siaha až do praveku a na hranici Európy, na Kaukaze, sa objavilo pred 8000 rokmi, odkiaľ sa rozšírilo do značnej časti starého kontinentu. Gréci požívali víno na uhasenie smädu, ale Rimania ho povýšili na honosné spoločenské pitie a neskôr aj na vedomé opíjanie sa. Vínnu révu potom šírili na obsadené územia, lebo rímsky občan mal mať všade, kde žil, tie isté vymoženosti ako Riman v Ríme. Vďaka nim Slovania po príchode na Slovensko mohli pokračovať v pestovaní vínnej révy. V Egypte bolo víno, na rozdiel od piva, považované za luxusnejší nápoj, spojený s vyššími vrstvami spoločnosti. V starovekom Grécku bolo víno kľúčovým nápojom, považovaným za dar od bohov, najmä od boha Dionýza. Tradičnou spoločenskou udalosťou bolo sympózium. Gréci však mali prísne pravidlá - víno sa nikdy nepilo v čistej forme, vždy sa riedilo vodou. Rímska spoločnosť tiež spájala pitie vína s kultúrnymi a verejnými podujatiami, ale víno sa pilo v čistej, neriedenej forme, čo viedlo k vyššiemu stupňu opíjania.
Na území Slovenska sa po väčšinu stredoveku úzko viaže víno. Paradoxne, vinohradníctvu na Slovensku pomohla turecká expanzia, keď populárne vínne oblasti na juhu Uhorska obsadili Turci a vinohradníkom zo Slovenska sa otvorili nové možnosti na export a zvýšenie produkcie. Do začiatku 17. storočia na Slovensku dominovali biele odrody a až v dôsledku tureckej expanzie sa začali pestovať červené odrody, lebo chýbali na trhu a mali svojich klientov.
Vznik piva a jeho cesta
Tretím dôležitým alkoholickým nápojom sa stalo pivo. Pivo z obilnín varili ešte Germáni v staroveku, ale chmeľ sa začal pridávať až koncom stredoveku. Kláštorné pivovary a o niečo neskôr banské mestá boli pioniermi v produkcii piva, ktoré slúžilo aj na výživu, aby ľudia dočerpali kalórie a tekutiny v pôste, respektíve pri ťažkej práci v baniach. Koncom stredoveku vznikli aj cechy pivovarníkov a viaceré pivovary boli mestské, lebo mestá vytušili ich ekonomický potenciál a plynuli im značné príjmy do pokladnice. Zároveň každý slobodný mešťan mal právo produkovať a predávať alkohol, takže koncom stredoveku vo veľkých mestách sa dalo nájsť množstvo putík, kde sa dalo vypiť víno a pivo. Stredoveká forma „predaja z dvora“. Šľachta tiež využívala túto možnosť a sama bola producentom vína, piva a rozbehla aj výrobu pálenky.
Vikingovia prišli na fakt, že v pive najprv zamrzne voda a alkohol nie, čo spôsobí vyššiu koncentráciu alkoholu v tekutom zostatku. Vynašli teda vymrazovanie piva. Prvá písomná správa o varení piva pochádza z Pražskej vyšehradskej kapituly z roku 1088. Počiatky pestovania chmeľu sa viažu ku kláštorným záhradám. Pivo sa chmelilo v kláštoroch od 11. storočia. Ďalší prudký rozvoj je datovaný do obdobia zakladania miest - 13. stor., kedy k mestským výsadám patrilo právo variť pivo. Stredoveké pivo sa podobalo tomu dnešnému len veľmi málo.
Destilácia: Cesta k silným alkoholom
Prvé zmienky o vývoji destilácie, procesu získavania čistého alkoholu zo zmesi, sa objavujú už v stredovekom svete. Destilácia sa najprv využívala v oblasti Perzie a Indie, kde sa vyvinuli techniky na výrobu alkoholických nápojov vyššej koncentrácie. Táto metóda výroby alkoholických nápojov sa neskôr rozšírila do Európy, kde sa stala základom pre vznik tvrdých alkoholických nápojov.
Proces destilácie vynašli Arabi v 10. storočí a výsledný čistý lieh pomenovali „al kuhol“, čo v preklade znamená „to najlepšie“. Odtiaľ poznáme názov alkohol. Je to paradox, lebo väčšine Arabom konzumácia alkoholu zakazovala. Slovo alkohol pochádza z arabčiny zo slova AL-KAHAL, čo voľne preložené znamená jemná substancia. Nezvyčajne, nezávisle na Araboch, vynašli destiláciu alkoholu aj Číňania, ktorí ju rovnako ako Arabi využívali na výrobu vonných esencií, nie na konzumáciu.
Čo je destilácia? Jednoduchá vs. frakčná destilácia
Hoci umenie destilácie alkoholu sa dostalo do Európy až počas 11. a 12. storočia, existuje legenda spojená s počiatkami írskej whiskey. Hovorí, že tajomstvo výroby whiskey, teda aj procesu destilácie, Írom prezradil sv. Patrik. Najprv bola destilácia alkoholu doménou predovšetkým mníchov a alchymistov, pričom destilované nápoje slúžili ako liek. Zásadným počinom bol vynález frakčnej destilácie v 13. storočí, za ktorý vďačíme talianskemu alchymistovi Tadeu Alderottimu. Zo začiatku destilácia prebiehala v sklenených nádobách, neskôr sa prechádza na medené nádoby.
Tvrdý alkohol na Slovensku a vo svete
Tvrdý alkohol sa objavil aj v kláštoroch, kde sa využíval na výrobu liečiv pre kláštorné lekárne a hospice. Paradoxne, jeho pôvod bol v moslimskom svete. Alkohol poslúžil ako nosič pre bylinky a tinktúry. Využíval sa aj na dezinfekciu rán, lebo stredoveká medicína poznala len čistenie rán a práve alkohol prišiel veľmi vhod ako silná dezinfekcia.
Až v 17. storočí sa rozšíril tvrdý alkohol medzi ľuďmi, lebo vtedy došlo k zefektívneniu a zlacneniu procesu pálenia. Prvé pálenky boli z obilia a aj ovocia. Vedľajším dôsledkom bol zrazu nedostatok obilnín, lebo predávať obilie na výrobu alkoholu bolo ekonomicky výnosnejšie ako na prípravu múky. V 17., ale oveľa viac v 18. storočí sa objavil masový alkoholizmus v dôsledku konzumácie pálenky. Kým predtým boli ľudia skôr pripití, tak od vstupu pálenky na trh už boli spití.
Čo sa týka našich predkov, alkohol neslúžil v prvom rade ako drink v dnešnom ponímaní, ale používal sa predovšetkým v lekárstve. Ľudia zistili, že prikladanie vínnych obkladov na boľavé miesta prináša úľavu a tiež, že pitie v rozumných dávkach môže utlmiť bolesť. Dnes sa alkohol v lekárstve používa napr. pri dezinfekcii. Dôležitú rolu v rozvoji používania alkoholických nápojov zohrali aj bylinkári a ľudoví liečitelia. Alkohol uľahčoval ľuďom život a robil ho znesiteľnejším, ale už v tej dobe dokázal zviesť človeka zo správnej cesty.
Na území Slovenska sa pilo všade a veľa, pili aj deti či chorí ľudia. Dokonca aj mŕtvi sa po smrti balzamovali, takže sa ešte aj mŕtvi okúpali vo víne alebo ich dokonca vo víne povarili. Víno zriedené s vodou pili denne ženy aj deti. Víno a pivo boli nápojmi, ktoré mali ľudí udržať pri práci a zabezpečiť správnu hydratáciu organizmu. Denná spotreba alkoholu mohla byť na úrovni troch litrov.
Vodka je pojem. Nie len v Rusku, v súčasnosti už na celom svete, no do roku 1950 bola obľúbená najmä v Európe. Dnes však v USA bojuje s whisky o prvenstvo v konzumácii. História vodky je zahalená tajomstvom. Kvôli nedostatku prameňov nedokážeme presne určiť, kde a kedy vznikla. K rodisku tohto destilátu sa najvýraznejšie hlási Rusko, Poľsko a Švédsko. Poliaci tvrdia, že vodku destilovali už v roku 1405. Rusi sa dopátrali k zdrojom, ktoré uvádzajú, že vodka na ich území bola prvýkrát vyrobená v moskovskom kláštore v roku 1430. Hoci presný pôvod nepoznáme, vieme, že pôvodne sa nepila. Vodka sa vďaka svojim antibakteriálnym účinkom používala ako liek. Samotné slovo „vodka“ má však slovanské korene a je to zdrobnenina slova „voda“. Zaujímavosťou je, že v začiatkoch mal destilát iba okolo 20 %, v súčasnosti najčastejšie narazíme na 40 %.
Chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev (1834-1907) 31. januára 1865 vo vtedajšom Peterburgu obhájil doktorskú dizertáciu "O spájaní liehu s vodou". Niektorí odborníci predpokladajú, že práve táto Mendelejevova práca sa stala základom pre klasický ruský 40-percentný nápoj. V roku 1864 sa chemik Mendelejev stal predsedom osobitnej komisie poverenej vypracovaním receptúry a technológie na ruskú vodku. Samotný Mendelejev považoval za ideálnu silu vodky - 38 percent. Len preto, aby sa ľahšie vypočítavala daň za alkohol, úradné miesta zaokrúhlili vodku na 40-percentnú.
Negatívne vplyvy a regulácie
Temnou stránkou pitia bol aj v minulosti alkoholizmus, ktorý bol príťažou pre rodinu, lebo musela živiť inak zdravého človeka, ale aj príťažou pre zemepána, ktorému vypadol pracovník. Už v stredoveku vznikali regulácie na množstvo alkoholu, ktoré sa mohlo vyčapovať, obmedzovali sa počty ľudí na oslavách a vydávali sa rôzne nariadenia, kde sa smel a nesmel konzumovať alkohol. K obmedzeniam patrili aj otváracie hodiny pre lokály.
Liečenie alkoholizmu skôr bolo drastické v podobe zatvorenia do cely a ponechania „na sucho“ alebo naivné v podobe receptov z podivných ingrediencií, ktoré mali znechutiť alkohol. Ľuďom sa predpisovali aj pôsty od alkoholu. Všeobecný prístup bol, že víno áno, ale s mierou. Tak hovorili kňazi, moralisti aj lekári. Existovali aj „abstinenti“ z presvedčenia, ktorí pili alkohol len v minimálnej miere, napríklad s obedom.
Pod vplyvom alkoholu dochádzalo aj k zločinom a prístup k trestaniu bol veľmi flexibilný. Niekedy opitosť bola poľahčujúcou okolnosťou, inokedy zas ako priťažujúca okolnosť. Problémom bolo flexibilné uhorské právo a súdnictvo, ktoré zhovievavo vnímalo istých, nazvime to „našich ľudí“, ktorí sa mohli ľahko vyhnúť trestu alebo odišli len so symbolickým trestom.
Vplyvom prohibície sa nekontrolovateľne rozšíril nelegálny obchod a pašovanie alkoholu. Dá sa povedať, že hlavne „vďaka“ prohibícii sa v Spojených štátoch rozšírila mafia, ktorá si práve obchodom a pašovaním alkoholu zaobstarávala svoje príjmy. Zákazom sa iba rozšírila nelegálna výroba, pašovanie, rozvoj mafie a štát popri tom prichádzal o dane z predaja alkoholu.
Okolie roku 1840 sa začínali zakladať a rozvíjať prvé spolky striezlivosti na Slovensku. Postupne sa začalo organizovať abstinenčné hnutie, ktorého hlavnými predstaviteľmi boli štúrovci. Tieto spolky vznikali ako odozva na nadmerné užívanie alkoholu celého národa.
História alkoholu je príbehom, ktorý siaha až do najstarších období ľudskej civilizácie. Jeho miesto a význam v spoločnosti sa vyvíjal spolu s históriou ľudstva. Od náhodného objavu fermentácie v neolitickom období až po komplexné destilačné procesy stredoveku, alkohol prešiel fascinujúcou cestou, formoval kultúry, slúžil ako liek, nápoj bohov, ale aj ako metla ľudstva.