"Šampanské" si spájame často s luxusom a oslavami, ale za iskrivými bublinkami v pohári sa skrýva aj fascinujúca história, ktorú učebnice a marketingové príbehy často zjednodušujú. Dnes už vieme, že mnohé z týchto príbehov nie sú úplne pravdivé, ale poslúžili svojmu cieľu - naučili obchodníkov s vínom, že silný príbeh predáva. Pravá história šampanského, rovnako ako história slovenského sektu Hubert, je oveľa komplexnejšia a zahŕňa v sebe príbehy odvahy, inovácií, ale aj temnejšie kapitoly.
Legenda verzus Realita: Počiatky výroby šumivého vína
Legenda o slovenskej značke Hubert J. E. hovorí o mladom francúzskom vojakovi Johannovi Evangelistovi Hubertovi z oblasti Champagne. Ten sa s vojenskou výpravou vracal z napoleonského ťaženia v Rusku. Johann bol zranený a pri prechode cez Prešporok skolaboval. V nemocnici sa ho ujala krásna ošetrovateľka Paulína. Tá Francúza vyliečila a mladý zaľúbený pár zostal po svadbe žiť v meste. Johan poznal technológiu výroby šampanského, preto sa spolu s manželkou pustili do výroby šumivého vína z kvalitných miestnych surovín.
Realita však bola iná. V roku 1825 vznikla na Radlinského ulici v Bratislave prvá fabrika na výrobu šumivého vína mimo Francúzska. Továreň sídlila na mieste, kde je dnes Chemicko-technologická fakulta STU. Spoločnosť založili Johann Fisher a Michael Schönbauer. Prvý člen rodiny Hubertovcov - Franz Hubert - sa ako spolumajiteľ továrne spomína v Bratislavskej kronike až o 50 rokov neskôr. Firma v roku 1840 vyrábala iba desaťtisíc fliaš sektu ročne. Prepracovaná technológia a výborná kvalita vín z bratislavského kraja ale začali prinášať úspechy doma a aj v zahraničí. V roku 1846 už bola značka Hubert ocenená zlatou medailou za čistotu, vynikajúcu chuť a celkovú kvalitu. Enológovia rýchlo zistili, že slovenské šumivé víno sa najviac približuje francúzskym originálnym šampanským.
V roku 1877 Johan Evangelista Hubert odkúpil firmu od Johanna Fischera. Na etiketách fliaš sa objavil cisárom udelený erb Hubertovcov. Johan a jeho manželka viedli podnik precízne. S pokorou a veľkou láskou ku kvalitnému slovenskému vínu. No pracovitý Johan v roku 1882 ako 33-ročný náhle zomrel. Mladučká 24-ročná vdova Paulína sa práce pre firmu Hubert nijako nezľakla. Práve pod jej vedením sa šumivé víno Hubert stalo úspešným na cisárskom dvore. Na výstave v Budapešti v roku 1896 získal sekt Hubert zlatú medailu. V tom istom roku bolo víno ocenené prestížnym francúzskym krížom na medzinárodnej výstave vín v Bordeaux. Paulína bola jednou z prvých dám na Slovensku na čele jednej z najstarších slovenských spoločností, ktorá funguje nepretržite až dodnes. Na počesť ich spoločnej lásky pred časom vznikli aj dva prémiové sekty: Johann Hubert Extra dry z ručne zbieraného hrozna Chardonnay zo slovenských vinohradov a Pauline Hubert Rosé brut z noblesnej odrody Frankovka modrá. Zaujímavosťou je, že sú vyrobené tradičnou metódou zrenia vo fľaši, ktorú používajú aj vinári v preslávenej francúzskej oblasti Champagne.
Slovensko ako priekopník mimo Francúzska
Bratislavské vinárstvo Hubert je našim unikátom. Od svojho založenia sa firma stala jedným z najvýznamnejších producentov šumivého vína v oblasti bývalého Rakúsko-Uhorska. Bez šampusu zo Serede sa dnes nezaobíde žiadna naša oslava. Hubert Johan je novým sektom našej najobľúbenejšej domácej značky. Uhorský cisár František Jozef I. na silvestrovskej recepcii vo Viedni roku 1896 vyhlásil: „Toto šampanské je skutočne vynikajúce." Na stole pred ním pritom stála fľaša slovenského sektu Hubert.
Vinárstvo Hubert J.E. je od svojho založenia jedným z najvýznamnejších producentov šumivého vína v regióne Rakúsko-Uhorska. Na Slovensku je najväčším výrobcom sektov s ročnou produkciou viac ako 7,5 milióna fliaš ročne. Od roku 2009 je vinárstvo Hubert J.E. súčasťou skupiny Henkell Freixenet. Hubert J.E. sa dnes s ročnou produkciou viac ako 6,5 milióna fliaš radí k najväčším výrobcom sektov na Slovensku. Práve tou poslednou sa vyrába aj obľúbený Hubert De Luxe, ktorý je náš najobľúbenejší. Jeho podiel na celkovej výrobe sektov je takmer polovičný. “Ide o slovenský unikát, pretože vo všetkých okolitých krajinách dominujú hlavne iné typy sektov,” hovorí Ján Hybský, Head of Marketing z Hubert J.E. A prečo nám chutí práve tento? Obľúbené „prešporské šampanské“ však nespí na vavrínoch a neustále prichádza s novinkami. K tým posledným patrí Hubert Grand alebo Hubert Ice Club. “Je to naša najúspešnejšia novinka v histórii. Svojim elegantným dizajnom a výnimočnou chuťou si absolútne získal srdcia slovenských spotrebiteľov ihneď po uvedení,” vysvetľuje Ján Hybský.
Historický odkaz a hodnoty firmy dobre vystihuje citát vojaka Johanna Evangelistu Huberta: „Čestnosťou a pracovitosťou vpred!” Tieto hodnoty sú ukryté v značke aj v ľuďoch, ktorí na víne pracujú.
Definícia a kvalita šumivých vín
Dnes šampanským označujeme iba sekty vyrobené vo francúzskom regióne Champagne. Najkvalitnejším sektom je šumivé víno, po ňom nasleduje perlivé a nakoniec sýtené víno. So znižujúcou sa kvalitou je pretlak CO2 vo fľaši menší, s čím súvisí aj nižšia stabilita peny a jemnosť bubliniek. Najväčší rozdiel medzi šumivým a sýteným vínom spočíva v pôvode kysličníka. V šumivých vínach táto látka vzniká produktom činnosti vínnych kvasiniek. Kvasenie prebieha v uzavretých kvasných nádržiach či v tlakových fľašiach, vzniknuté CO2 zostáva vo víne. Na rozdiel od toho, pri sýtených vínach je oxid uhličitý pridávaný umelo, čo ich radí medzi lacnejšie alternatívy.
Temná, ale fascinujúca história Champagne
Vývoj regiónu Champagne bol hlboko ovplyvnený stáročiami náboženských konfliktov, ktoré sa v histórii často zamlčujú alebo spomínajú len okrajovo. Počas francúzskych náboženských vojen v 16. storočí sa región stal bojiskom medzi katolíkmi a hugenotmi. Zrušenie Nantského ediktu v roku 1685 prinútilo státisíce hugenotov utiecť z Francúzska a vziať si so sebou aj svoje vinárske skúsenosti. Mnohí sa usadili v Anglicku, kde sa podelili o svoje znalosti o výrobe šumivého vína s anglickými vinármi. Náboženské prenasledovanie protestantov tiež upevnilo moc katolíckych kláštorov a bohatých šľachtických rodín, ktoré zostali verné katolíckej korune. Táto silná koncentrácia vlastníctva vinohradov úzkej skupine ľudí neskôr umožnila systematickú kontrolu výroby šampanského, ktorá pretrváva dodnes.
Napoleonov vzťah k Champagne odhaľuje hlboké prepojenie vína s vojenskými výbojmi a politickou mocou. Cisár nebol len konzumentom "Champagne" - využíval ho tiež ako zbraň psychologickej vojny, ale napríklad aj ako nástroj politickej diplomacie. Napoleonské vojny niekoľkokrát zdevastovali región Champagne. Invázia ruských, pruských a rakúskych vojsk v roku 1814 viedla k systematickému drancovaniu pivníc v Champagne. Táto zdanlivá katastrofa sa však nakoniec paradoxne stala marketingovým a obchodným triumfom. Výrobcovia "Champagne" totiž zistili, že okupačné armády sú vynikajúcimi zákazníkmi a keď sa vrátili domov, tak boli vlastne najlepšou reklamou na Champagne. Traduje sa, že vraj Jean-Rémy Moët prorocky vyhlásil: „Vojaci, ktorí ma dnes ničia, budú zajtra mojím šťastím!“ Najšokujúcejším aspektom tohto obdobia však bolo asi to, ako výrobcovia "Champagne" aktívne spolupracovali s okupačnými silami - obchodovali s nimi, predávali im svoje vína a zároveň si zachovali svoj francúzsky vlastenecký imidž. Spoločnosti ako Moët & Chandon predávali šampanské Napoleonovým nepriateľom, ale zároveň pritom zásobovali francúzsku armádu.
Epidémia fyloxéry, ktorá ničila európske vinohrady v 60. až 90. rokoch 19. storočia, sa zvyčajne prezentuje len ako prírodná katastrofa. V skutočnosti fyloxféra spustila brutálnu ekonomickú vojnu, ktorá zásadne zmenila globálny vinársky priemysel. V regióne Champagne fyloxéra zničila približne 6000 hektárov vinohradov a spustila bezohľadné obchodné praktiky, ktoré však paradoxne v konečnom dôsledku vybudovali moderný vinársky priemysel v tomto regióne tak, ako ho poznáme dnes. V roku 1900 vyprodukoval región iba 28 miliónov fliaš vína (o osemdesiat rokov neskôr to bolo 178 miliónov). Zatiaľ čo malí vinohradníci a vinári bankrotovali po tisícoch, tak veľké "Champagne" domy využili krízu na konsolidáciu svojich majetkov. V tomto období sa tiež začalo systematicky falšovať "Champagne" lacnejšími vínami z iných regiónov. Kríza spôsobená fyloxérou nakoniec urýchlila vývoj označenia viníc v Champagne, ale nie vždy len zo zvyčajne uvádzaných ušľachtilých dôvodov. Systém označenia viníc bol často v jednotlivých dedinách navrhnutý tak, aby menší výrobcovia boli vylúčení a zachovala sa dominancia zavedených domov.
Prvá svetová vojna premenila doslova celú Champagne na bojisko, pričom zákopy pretínali priamo niektoré z najcennejších viníc na svete. Región bol svedkom niektorých z najkrvavejších bitiek prvej svetovej vojny, pričom len pri ofenzíve v roku 1915 si vyžiadalo viac ako 400 000 obetí. Spoločnosti ako Pol Roger a Krug aktívne propagovali svoje vína britským a americkým dôstojníkom a prezentovali konzumáciu "Champagne" ako vlasteneckú povinnosť. Podzemné kriedové jaskyne, v ktorých sa skladovalo šampanské, slúžili aj ako protiletecké kryty a vojenské veliteľské centrá. Niektorí výrobcovia dokonca účtovali vojenským jednotkám nájomné za používanie ich pivníc, čím doslova profitovali z vojny, zatiaľ čo domy ich susedov boli zničené.
Druhá svetová vojna odhalila schopnosť producentov Champagne robiť oportunistické morálne kompromisy ešte viac. Keď nemecké sily v roku 1940 obsadili región, väčšina veľkých "Champagne" domov sa rýchlo dohodla s nacistickými úradmi. Otto Klaebisch, nemecký "Weinführer" poverený dohľadom nad výrobou "Champagne", úzko spolupracoval s francúzskymi výrobcami s cieľom maximalizovať produkciu pre nemeckú spotrebu. Spoločnosti ako Moët & Chandon, Mumm a Piper-Heidsieck vyrobili milióny fliaš špeciálne pre nacistických úradníkov a nemecké vojenské jednotky. Niektorí výrobcovia "Champagne" zašli ešte ďalej a na udržanie výroby využívali nútenú prácu z koncentračných táborov a zajateckých táborov. Povojnové zamaskovanie tejto spolupráce bolo pozoruhodne dôkladné. Spoločnosti, ktoré s nadšením slúžili nacistickým zákazníkom, sa po vojne rýchlo preorientovali na hrdinov odboja.
Nepokoje v oblasti Champagne v roku 1911 predstavujú jedno z najnásilnejších povstaní súvisiacich s vínom v histórii, no vo vinárskej histórii sa spomína len zriedka. Rozhnevané davy zaútočili na sídla bohatých výrobcov "Champagne", ničili zariadenia a pálili daňové a ekonomické záznamy. Vláda nasadila 40 000 vojakov, aby obnovili poriadok. Nepokoje boli nakoniec potlačené kombináciou vojenskej sily a ekonomických ústupkov, ale vytvorili určitý vzorec sociálnych nepokojov, ktoré toto odvetvie trápili celé desaťročia.
Dnešný vinársky priemysel v Champagne funguje ako sofistikovaný kartel, ktorému by závideli aj stredoveké cechy. Výbor pre víno Champagne (CIVC) kontroluje každý aspekt výroby, od stanovovania cien hrozna až po marketingové posolstvá. CIVC stanovuje výrobné kvóty, ktoré umelo obmedzujú ponuku, udržiava cenové limity, ktoré bránia konkurencii, a koordinuje marketingové kampane, ktoré prezentujú členov kartelu ako individuálnych konkurentov. Skutočná história Champagne odhaľuje priemysel postavený na náboženskom prenasledovaní, vojnovom biznise, na spolupráci s okupačnými silami a biznis model postavený na systematickej manipulácii s trhom. To neznižuje technické úspechy ani kultúrny význam Champagne, ale poskytuje dôležitý kontext pre pochopenie toho, ako trhy s luxusným tovarom v skutočnosti fungujú.
SPECIÁL Vladimír Foltán: O co jde v aféře Epstein?
Tajomstvo bubliniek: Metódy výroby a umenie assembláže
"Le Champagne" má výsostné postavenie medzi šumivými vínami, nápojom kráľov, šľachticov, dobyvateľov, aristokratov, ale predovšetkým u všetkých tých, ktorí vedeli, kedy je ten správny dôvod na fľašu bubliniek. Stálo vždy na stoloch tam, kde sa ľudia nadšene radovali z víťazstva, ale aj tam, kde bolo treba utopiť smútok, ktorí sprevádzal porážky a hanbu. Každý z nás už raz zažil ten pocit nasladkej chute v ústach, ktorý prichádza s radosťou, keď sa nám podaria veci, na ktorých dlho a ťažko pracujeme. K tomu oslávnemu pocitu vždy niečo chýba. Prvá spontánna vec, ktorá nás v tej chvíli napadne, býva chuť na ten úžasný zvuk, ktorý sprevádza korkovú zátku, keď opúšťa hrdlo fľaše, ale predovšetkým zážitok zo sviežeho prívalu bubliniek, ktoré so sebou nesú omamné, flirtujúce vône a sebavedomú, hrdú chuť.
Treba zdôrazniť, že Le Champagne je výnimočné, nezameniteľné a neopakovateľné označenie šumivého vína, ktoré sa vyrába výlučne z kupáží vín troch odrôd hrozna: Chardonnay, Pinot Noir a Pinot Meunier, v kraji Champagne, na severe Francúzska. Jednotlivé odrody prinášajú do kupáže svoj vlastný potenciál a charakter. Miesta, kde sa tento nápoj vyrába, sú presne vymedzené a nesú nasledovné názvy: Montagne de Reims, Vallé de la Marne, Côte de Blancs, Côte de Bar a Côte de Sézanne. Rozprestierajú sa na ploche 34000 ha. V roku 1927 boli zoradené do Appellation d'origine contrôllée a riadia sa vlastnými pravidlami pestovania viniča a výroby vína.
Aj keď sa história pestovania hrozna v Champagne datuje do obdobia pred Kristom, je niečo, čo robí toto šumivé víno iným ako ostatné, ktoré meno Le Champagne nenesú. Odpoveď je v slovíčku terroir, ktoré vo francúzštine predstavuje kombináciu prirodzených a vytvorených faktorov, ktoré tvoria región, kde sa pestuje hrozno a vyrába víno. Terroir Champagne je len jeden tohto druhu.
Na slávu mnícha: Kedykoľvek a kdekoľvek, keď budete stáť s pohárom šumivého vína v rukách, spomeňte si prosím a potichu pripite na večnú slávu benediktínskeho mnícha Dom Pérignona z opátstva vo francúzskom Hautvillers. Práve on objavil spôsob, ako sa dá šumivé víno uchovávať. Vinári z Reimsu pestujú vinič už viac ako dve tisícročia a milovníci vína ho popíjajú už od nepamäti. Práve tu konvertoval franský kráľ Clovis na kresťanskú vieru a v roku 496 požehnal vínu zo Champagne. Henrich III. pri svojej korunovácii požiadal práve o šampanské a Mária Stuartovna dostala pri svojej ceste francúzskom bedňu darom. Louis XIV. ponúkal na pitie stovky fliaš počas svojej korunovácie. So skutočnou výrobou šumivého vína však začali až niekedy v 17. storočí. Vtedy sa víno zo Champagne dostalo do Anglicka. Z dnešného pohľadu sa jednalo o vína, ktoré určite obsahovali veľa zvyškového cukru, ktorý spôsoboval pri skladovaní celkom iste problémy. Najčastejšie sa víno pri zvýšenej teplote znovu „prebudilo” a začalo prekvášať. Vzhľadom na to, že už v tom čase Angličania používali fľaše z hrubého skla a korkové zátky, uvoľňujúci sa oxid uhličitý, ktorý zostal uzavretý vo fľaši, pomohol vzniknúť prvým šumivým vínam. Takéto produkty začali byť v Anglicku veľmi obľúbené a dopyt po nich rástol, čo privítali najmä obchodníci zo Champagne.
Pravda je taká, že príbeh o Domovi Pérignonovi, ktorý objavil šampanské, je skôr legendou. Skutočný proces vzniku šumivého vína bol oveľa postupnejší a zahŕňal prínosy mnohých ľudí a národov. Angličania hrali kľúčovú úlohu v objavení metódy druhotného kvasenia vo fľašiach, zatiaľ čo francúzski vinári, vrátane Dom Pérignona, ju neskôr zdokonaľovali.
Dámy a páni, chcel by som Vás požiadať, aby ste v debatách pri pohári šampanského Francúza nikdy nepresviedčali, že šumivé víno vlastne objavili Angličania! Pravdepodobne by ste boli zodpovedný za mimoriadne vážny medzinárodný konflikt. História pripisuje prvenstvo a slávu spomenutému mníchovi. Toho vraj napadlo uskladniť svoju veľkú „úrodu” muštu v dovtedy nepoužívaných sklených fľašiach a uzatvoriť ich korkovými zátkami. Tie potom po otvorení prudko vyleteli a z fliaš začalo tiecť chutné šumivé víno. Tento objav však od mnícha vyžadoval dostatok vinárskych vedomostí a skúseností, pretože dovtedy používané drevené zátky alebo konopné povrazy napustené olejom by oxid uhličitý vo fľaši neudržali. Keďže kvalita jednotlivých vín bola veľmi rozdielna, prišiel Dom Pérignon s prevratnou myšlienkou sceľovania vín z rôznych odrôd a lokalít Champagne, čím dosiahol vyrovnané harmonické víno. Zdokonaľoval miešanie odrôd vína s dostatočným množstvom zvyškového cukru tak, aby sa z nich zrodilo to najlahodnejšie šumivé víno a túto činnosť povýšil na umenie a vedu. Okrem revolučného nápadu s korkovými zátkami začal lisovať aj modré odrody viniča, z ktorých získal biele vína a experimentoval so sklom v snahe vytvoriť fľašu, ktorá by vydržala tlak oxidu uhličitého po fermentácii. Domovi Perignonovi sme právom vďační za mnohé technologické objavy vo výrobe šumivého vína, z ktorých ťažia i dnešné postupy moderných producentov Le Champagne a ďalších šumivých vín.
Trvalo niekoľko storočí, kým vinári v Champagne spoznali princíp alkoholového kvasenia a kým veda dokázala, že pôvodcom celého tohto ušľachtilého procesu sú mikroorganizmy kvasinky. Tie okrem produkcie etanolu tvoria oxid uhličitý, ktorý zostáva rozpustený vo víne a po otvorení fľaše sa z neho uvoľňuje. Tento proces sprevádza perlenie vína, ktorému laici hovoria, že sa z vína uvoľňujú bublinky.
Tajomstvo jemnosti a originality pravého šampanského je ukryté v odrodách, ktoré sa používajú na jeho výrobu. Cesta, na ktorú nastupuje každé šampanské, začína procesom assemblage, čo je umenie miešania vína a rozhodujúci moment, od ktorého závisí konečná podoba každého šampanského. Do kupáže sa spájajú vína v rôznych pomeroch, podľa tradície výroby v rôznych domoch, ktorá sa roky prísne stráži. U vychytených značiek zvyčajne ide o zmes vín z najlepších vinohradov kategórie Grand Cru. Enológovia pri tvorbe kupáží niekedy sceľujú aj vyše stovky základných odrodových vín, a to aj z rôznych ročníkov, aby „namiešali” charakteristickú vôňu a chuť.
Pri tradičnej metóde výroby šumivých vín je to kus majstrovstva i obrovská zodpovednosť. Chyby sa nedajú korigovať, pretože sekundárna fermentácia prebieha už vo fľašiach. K takto pripravenému a naplnenému vínu do fliaš sa pridá tirážny likér, v ktorom sa nachádza víno, cukor a samozrejme kvasinky. Fľaše sa uzatvoria zátkou, ktorá sa upevní, uložia sa vodorovne do špeciálnych stojanov a môže začať sekundárna fermentácia. Tá zvyčajne skončí po 90 dňoch, alebo až po troch rokoch. Tu by som chcel uviesť malú poznámku, že len vína, ktoré vyzrievajú tri roky, môže výrobca označiť ročníkom. Spravidla sú to vína najlepších zberov. Počas celého tohto obdobia prebieha azda najpracnejšia časť manipulácie s fľašami, ktorej hovoríme striasanie. Túto prácu vykonávajú remeuri, ktorí musia každú fľašu uchopiť, mierne ňou zatriasť, pootočiť ju a znovu hlboko zasunúť do otvoru stojanu. Až keď sú kvasničné kaly a ostatné nečistoty strasené v hrdle fľaše, môže nasledovať proces, ktorému hovoríme dégorgeage (degoržovanie), alebo odkaľovanie vína odstrelením kvasničných kalov. Odkalené víno sa ešte upravuje expedičným likérom, ktorého zloženie nám určuje kategorizáciu šampanských vín podľa obsahu cukru. Označenie non dosage, ku ktorým patrí brut de brut a extra brut, nesú vína, ktoré neobsahujú expedičný likér. Dokážu ich oceniť skutoční znalci a tí, ktorí neobľubujú sladké vína.
Francúzske Le Champagne sa vyznačuje niekoľkými štýlmi. Sami Francúzi ich nazývajú štyri rodiny, ktoré nesú nasledovné mená: Champagne s telom, so srdcom, s dušou a s duchom. Každý štýl je čímsi osobitý a správny výraz vynikne pri inej príležitosti, alebo počas stolovania k jedlu, ku ktorému je vhodne doporučený.
Kedy a ako si vychutnať šumivé víno
Určite ste sa už niekedy ocitli na raute, alebo inom spoločenskom podujatí, ktoré bolo spojené s pitím "šampanského" na privítanie. Viete, že ste v tej chvíli šampanské pravdepodobne vôbec nepili? Všetky šumivé moky vyrobené mimo oblasti Champagne sú totiž sekty, nevynímajúc ani taký populárny slovenský Hubert, nemecký sekt, talianske spumante, alebo španielsku cavu.
Štatistiky predaja výrobcov šumivého vína hovoria o tretinovom podiele decembrového pitia na celoročnom obrate. Zároveň však dokumentujú, že sa čoraz viac stávajú celoročným pitím. Zvyk piť šumivé víno, alebo šampanské inokedy ako koncom roka, prípadne pri slávnostných príležitostiach sa na Slovensku ešte neudomácnil. V zahraničí je bežné, že sa podáva počas celého roka, napríklad ako aperitív. Francúzski gurmáni šampanské s obľubou kombinujú s jedlom, pričom platia rovnaké pravidlá ako pri snúbení jedla a tichých vín. Nečakajte na koniec roka. Silvester a vítanie Nového roku nie je jediný dôvod, aby ste si vybrali to správne šumivé víno. Existuje tisíc drobných dennodenných radostí, ktoré Vám môže spríjemniť pohár vychladeného, rozihraného sektu. Ku stolu ho doneste s láskou a pokorou, zabalenú v bielej hodvábnej, alebo damaškovej utierke, aby ste vzdali hold kumštu tým, ktorých rukami táto fľaša prešla.
„Šampanské! Ak vyhrám, zaslúžim si ho, ak prehrám, budem ho potrebovať!” hovorieval francúzsky cisár Napoleon pred bitkou. A nielen on bol vyznávačom tohto lahodného nápoja, ale i jeho vojaci. Dokazuje to zvláštny zvyk otvárania fľaše sektu pomocou šable, ktorý sa zachoval až do dnešných čias. Vdovy sme spomenuli na inom mieste tohto článku, ale v súvislosti s uvedeným zvykom vojakov sa traduje, že vdova po vinárovi a výrobcovi šampanských vín pani Veuve /vdova/ de Clicquot si vodila do viníc mladých dôstojníkov, s ktorými do rána vystrájala. A keď nadránom odchádzali, každý dostal ešte jednu fľašu skvelého šampanského vína ako výslužku. Tí, ktorí sa chceli vdove zapáčiť, vraj otvárali fľaše rovno na mieste, mohutným seknutím šable - sabrážou (francúzsky „sabrage”). Sabráž sa vraj od tých čias používa na slávnostných príležitostiach na otváranie šumivých vín. Je dôležité, aby víno bolo uzavreté korkovou zátkou, aby bolo správne vychladené a vykonávateľ „popravy fľaše” vedel, čo a ako to urobiť.
Slovenské šumivé vína: Viac než len oslava
Na Slovensku máme bohatú tradíciu výroby šumivých vín, ktorej korene siahajú až do 19. storočia. Vinárstvo Hubert, založené v Bratislave, je hrdým nositeľom tejto tradície a jedným z najvýznamnejších producentov šumivého vína v regióne bývalého Rakúsko-Uhorska. Dnes je Hubert J.E. najväčším výrobcom sektov na Slovensku, s ročnou produkciou presahujúcou 7,5 milióna fliaš. Okrem tradičných sektov ponúka aj prémiové rady, ako Johann Hubert Extra dry a Pauline Hubert Rosé brut, ktoré sú vyrábané tradičnou metódou zrenia vo fľaši, rovnako ako francúzske šampanské.
Okrem Bratislavy sa v druhej polovici 19. storočia stal významným regiónom výroby sektov aj Katalánsko. V roku 1862 tu Antoni Gili pripravil prvé miestne šumivé víno cava. Pre dejiny cava je však významnejší Josep Raventós, ktorý študoval v Champagni a získané poznatky začal v praxi uplatňovať na majetku Codorníu vzdialenom len niekoľko kilometrov od Barcelony. Miestna cava z Penedés je dodnes, okrem šampanského, jediným vo svete uznávaným šumivým vínom s apeláciou. Tento katalánsky región na severovýchode Španielska oplýva istým špecifickým čarom, podobne ako Champagne. Cava sa dorába z autochtónnych odrôd viniča Macabeo, Parellada a Xarel·lo.
Nech už si vyberiete akékoľvek šumivé víno, pamätajte, že jeho história je rovnako bohatá a komplexná ako jeho chuť. Nech je každý dúšok príležitosťou na oslavu nielen veľkých, ale aj malých životných momentov.