Požívanie alkoholu je na Slovensku a vo svete bežnou súčasťou spoločenského života. Málokto si však uvedomuje, aké vážne dôsledky môže mať pravidelná konzumácia, najmä v spojitosti s neurodegeneratívnymi ochoreniami, ako je Alzheimerova choroba. Hoci sa v minulosti objavovali štúdie naznačujúce potenciálne pozitívne účinky mierneho pitia vína, súčasný výskum čoraz silnejšie poukazuje na negatívny vplyv alkoholu na mozog a jeho funkcie, ktorý môže prispievať k rozvoju demencie a zhoršovať jej priebeh.
Alkoholová demencia a jej podobnosť s Alzheimerovou chorobou
Alkoholová demencia, známa aj ako Korsakovov syndróm v pokročilejších štádiách, je ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku dlhodobého a nadmerného požívania alkoholu. Toto ochorenie sa v mnohých aspektoch podobá Alzheimerovej chorobe, najmä v tom, že vážne ovplyvňuje pamäť, schopnosť učenia a celkové kognitívne funkcie. Alkohol priamo zasahuje do fungovania ľudského mozgu. Jeho požívanie vo veľkých množstvách môže poškodiť mozgové bunky, narušiť rozhodovacie procesy a oslabiť úsudok.
Poľský zdravotnícky portál Medonet uvádza, že alkoholová demencia má podobné prejavy ako Alzheimerova choroba, predovšetkým v oblasti pamäti a kognitívnych schopností. Výskumy naznačujú, že konzumácia už troch jednotiek alkoholu denne počas mesiaca môže viesť k zníženiu bielej a sivej hmoty v mozgu, čím sa jeho biologický vek zvýši o tri a pol roka. Pre porovnanie, jedna jednotka alkoholu zodpovedá približne pol litru piva alebo malému poháru vína. Stále však prebiehajú diskusie, či je toto poškodenie priamo spôsobené toxickým účinkom alkoholu na mozgové bunky, alebo je dôsledkom nedostatku tiamínu (vitamínu B1), ktorý alkohol konzumácia často sprevádza.
Alkoholová demencia sa môže vyvinúť u kohokoľvek, kto nadmerne pije alkohol po dobu niekoľkých rokov. Aj keď presné príčiny vzniku tohto ochorenia nie sú úplne objasnené, predpokladá sa, že poškodenie mozgu súvisiace s alkoholom je častejšie u jedincov vo veku 40 až 50 rokov.
Príznaky a progresia alkoholovej demencie
Príznaky alkoholovej demencie sa u každého pacienta prejavujú individuálne a ich identifikácia v počiatočných štádiách môže byť náročná. S postupujúcim ochorením sa však príznaky stávajú závažnejšími. V konečnom štádiu pacient potrebuje pomoc pri základných činnostiach, ako je jedenie alebo kúpanie.
Demencia ako taká je súbor príznakov spôsobených poškodením mozgu, ktoré vedie k postupnému zhoršovaniu pamäti, myslenia, orientácie, schopnosti učiť sa, rozhodovať sa, komunikovať a zvládať každodenné činnosti. Najčastejším typom demencie je práve Alzheimerova choroba. Na Slovensku ňou trpí v priemere 50 tisíc ľudí, pričom celosvetovo postihuje každého dvadsiateho človeka nad 65 rokov.
V počiatočných fázach demencie, vrátane tej alkoholovej, býva najviac postihnutá krátkodobá pamäť. Pacienti majú problémy s vybavovaním nedávnych udalostí a podnetov. Postupne sa pamäť zhoršuje natoľko, že si nedokážu spomenúť na nedávne udalosti, nevedia, čo mali na obed, a v extrémnych prípadoch môžu prestať rozpoznávať svojich najbližších alebo si pamätať vlastné meno.
Ďalšími prejavmi demencie sú zhoršenie reči a jazykových schopností. Pacienti môžu začať menej zrozumiteľne rozprávať, ich vyjadrovanie môže byť nezrozumiteľné alebo vety môžu strácať logiku. Stráca sa aj orientácia v priestore a čase, pacienti nevedia, kde sa nachádzajú alebo koľko je hodín. Zhoršuje sa schopnosť formulovať vety a chápať jednoduché pokyny.
Zmeny v nálade a správaní sú tiež častým indikátorom demencie. Pacienti môžu prežívať zvýšenú úzkosť, zmätenosť, podráždenosť alebo dokonca agresivitu. Na druhej strane, v iných chvíľach môžu pôsobiť odovzdane až apaticky.
2-minútová neuroveda: Alkohol
Vplyv alkoholu na riziko demencie a Alzheimerovej choroby
Presný mechanizmus, akým alkohol prispieva k rozvoju demencie, nie je ešte úplne pochopený. Je však známe, že nadmerná konzumácia môže poškodzovať mozgové bunky a narúšať chemické procesy v mozgu, čo vedie k postupnému zhoršovaniu kognitívnych funkcií.
Nedávna štúdia z University College naznačila, že jedinci, ktorí prestali piť alkohol do 50. roku života, mali až o 50 % nižšie riziko vzniku demencie v porovnaní s tými, ktorí pokračovali v pití aj po tomto veku. Odborníci preto odporúčajú úplne vysadiť alkohol v päťdesiatke alebo skôr, čím sa výrazne zníži nielen riziko demencie, ale aj iných závažných ochorení, vrátane Alzheimerovej choroby.
Niektoré výskumy dokonca naznačujú, že ani malé množstvo alkoholu nemusí byť bezpečné. Štúdia publikovaná v časopise British Medical Journal (BMJ) sledovala pitné návyky takmer 9000 londýnskych štátnych zamestnancov a zistila, že pri konzumácii viac ako 14 jednotiek alkoholu týždenne sa riziko vzniku demencie zvyšuje o 17 % s každými ďalšími siedmimi jednotkami. Štúdia nepotvrdila ochranné účinky mierneho pitia a poukázala na to, že riziko rastie úmerne s množstvom skonzumovaného alkoholu.
Preklinická štúdia vedcov z Lekárskej fakulty Wake Forest University, ktorá využívala myšie modely, ukázala, že aj mierne množstvo skonzumovaného alkoholu môže urýchliť atrofiu mozgu (stratu mozgových buniek) a zvýšiť počet amyloidových plakov, ktoré sú nahromadením toxických proteínov spojených s Alzheimerovou chorobou. Tieto zistenia naznačujú, že chronické vystavenie alkoholu môže zle regulovať metabolizmus mozgu a prispievať k patológii Alzheimerovej choroby.
Prevencia a zdravý životný štýl ako kľúč k ochrane mozgu
Okrem včasného obmedzenia alebo úplného vysadenia alkoholu je pre udržanie zdravého mozgu kľúčový celkovo zdravý životný štýl. Pravidelný pohyb, dostatočná hydratácia, kvalitný spánok a redukcia stresu patria medzi základné piliere prevencie neurodegeneratívnych ochorení.
Odborníci tiež upozorňujú na vplyv stravovacích návykov. Niektoré nápoje, ako napríklad diétne nápoje a športové nápoje s vysokým obsahom cukru, môžu negatívne ovplyvniť zdravie črevných baktérií a viesť k rýchlym nárastom hladiny glukózy v krvi, čo následne zvyšuje riziko inzulínovej rezistencie a potenciálne aj Alzheimerovej choroby.
Naopak, strava bohatá na antioxidanty, ako sú vitamín C, ovocie, zelenina a orechy, môže pomôcť bojovať proti voľným radikálom a spomaliť starnutie mozgu. Výskum talianskych gerontológov potvrdil, že u pacientov s Alzheimerovou chorobou bola hladina antioxidantov v krvi nízka, čo naznačuje, že strava bohatá na tieto látky môže byť dôležitou súčasťou prevencie demencie.
V súčasnosti má problém s alkoholom na Slovensku približne 600-tisíc dospelých osôb nad 18 rokov. Uvedomenie si rizikového potenciálu alkoholu a aktívne kroky k jeho obmedzeniu alebo eliminácii sú nevyhnutné pre ochranu zdravia mozgu a zníženie rizika vzniku demencie a Alzheimerovej choroby.
