Na Slovensku sa už od roku 2000 považuje za regionálne vyhynutý druh vták ležiak úhorový (lat. Burhinus oedicnemus). Tento druh bahniaka, ktorý patrí medzi vtáky európskeho významu, je však podľa ornitológa Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) Samuela Pačenovského potenciálne stále prítomný na našom území. Jeho absencia v oficiálnych záznamoch nemusí znamenať úplný zánik, ale skôr fakt, že tento vták je na Slovensku pomerne málo známy a dokáže tak ľahko uniknúť pozornosti ornitológov.
Tajomný a nenápadný obyvateľ
Ležiak úhorový je skutočne jedným z najtajomnejších vtákov na Slovensku. Jeho veľkosť sa dá prirovnať k väčšiemu holubovi, no jeho vzhľad je charakteristický. Disponuje dlhými, tenkými žltými nohami, veľkými očami a jeho operenie má nenápadné žltohnedé sfarbenie s jemnými tmavými čiarkami a škvrnami. "Je to súmračný a nočný vták, preto ho prezradí väčšinou len jeho charakteristický, výrazný hlas," vysvetľuje Samuel Pačenovský. Práve táto jeho skrytá povaha a nočný spôsob života prispievajú k tomu, že jeho výskyt je ťažko zdokumentovateľný. Posledný potvrdený záznam o hniezdení tohto druhu na Slovensku pochádza z roku 1995, kedy bol pozorovaný na kukuričnom poli v blízkosti Bratislavy. Hoci bol odvtedy zaznamenaný aj neskôr, jeho úspešné hniezdenie už nebolo spoľahlivo doložené. Vzhľadom na nedostatok informácií a nízku početnosť sa tento druh ani neuvádza v národnom zozname chránených vtáčích území.
Príčiny poklesu a nádej na návrat
Oficiálne vyhynutie ležiaka úhorového na Slovensku je primárne spojené so zánikom jeho pôvodných hniezdnych biotopov. Tieto vtáky preferujú najmä stepi a pasienky, ktoré na Slovensku postupne ustúpili. Náhradné biotopy, akými sú napríklad polia, im už nevyhovujú dostatočne. Negatívny vplyv má aj intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré vedie k úbytku potravy v dôsledku používania chemikálií.
Napriek tejto nepriaznivej situácii, Samuel Pačenovský vidí nádej na opätovný výskyt ležiaka úhorového na Slovensku v blízkej budúcnosti. "Predpokladám, že prebiehajúca klimatická zmena môže byť opätovnému návratu tohto druhu ku nám celkom naklonená," uvádza ornitológ. Zmena klimatických podmienok by mohla vytvoriť priaznivejšie podmienky pre druhy obľubujúce suché a teplé prostredie, čím by sa mohol zmeniť aj jeho status z regionálne vyhynutého.
Globálne rozšírenie a ochranársky status
Ležiak úhorový je druh s európskym významom a jeho prirodzený výskyt zahŕňa rozsiahle územia. Obýva Pyrenejský, Apeninský a Balkánsky polostrov, juh Ukrajiny a Ruska, oblasť Červeného mora, severnú Afriku, Blízky východ a časti Arabského polostrova. Lokálne sa vyskytuje aj vo Francúzsku, Nemecku, Rakúsku a Poľsku. Najbližšie hniezdiská k Slovensku sa nachádzajú v Maďarsku.
Pozoruhodný úspech migrácie vtákov v ére klimatických zmien | Scott Weidensaul | TEDxMarin
V minulosti bol ležiak úhorový klasifikovaný ako ohrozený druh. V roku 1995 mal status E (ohrozený), v roku 1998 EN:B1, EN (ohrozený), a v roku 2001 stále EN (ohrozený). V roku 2014 bol však na základe nedostatočného výskytu a chýbajúcich dôkazov o hniezdení na Slovensku zaradený do kategórie RE (regionálne vyhynutý). Odhadovaný počet hniezdiacich párov v Európe je nízky, pohybujúci sa medzi 0 až 5, a veľkosť populácie aj územie výskytu zaznamenávajú pokles o 20 až 50%.
Ležiak úhorový je tiež klasifikovaný pod európskym ochranárskym statusom SPEC3, čo znamená, že jeho globálna populácia nie je koncentrovaná v Európe, ale v Európe má nevhodný ochranársky status. Je zákonom chránený a jeho spoločenská hodnota je stanovená na 1840 €.
Budúcnosť ležiaka úhorového na Slovensku
Možný návrat ležiaka úhorového na Slovensko otvára dôležité otázky týkajúce sa ochrany prírody a monitoringu druhov. Ak sa potvrdí jeho opätovný výskyt, bude nevyhnutné prehodnotiť jeho status a zamerať sa na ochranu jeho potenciálnych biotopov. Klimatické zmeny, ktoré môžu byť pre tento druh priaznivé, zároveň predstavujú globálnu výzvu pre biodiverzitu. Pozorovanie a dokumentácia výskytu tohto tajomného vtáka by mohli byť kľúčové pre jeho budúcnosť na Slovensku.
Jeho charakteristický hlas, ktorý je často jediným znakom jeho prítomnosti, by sa tak v budúcnosti mohol opäť ozývať slovenskou krajinou, čo by znamenalo nielen úspech v ochrane prírody, ale aj fascinujúce doplnenie poznatkov o vtáčej faune Slovenska.