Jack London, vlastným menom John Griffith Chaney, bol mužom mnohých tvárí a životných skúseností, ktorých odraz sa zreteľne premietol do jeho rozsiahleho literárneho diela. Jeho životná púť, od detstva stráveného v chudobe až po celosvetovú slávu a bohatstvo, bola neustále sprevádzaná jeho bojom s alkoholom, ktorý opísal vo svojej autobiografii „Majster Alkohol“, prekladanej aj ako „Démon alkohol“ s podtitulom „Zápisky pijana“. Táto kniha, vydaná dva roky pred jeho smrťou, predstavuje surové a úprimné svedectvo o celoživotnej závislosti.
Kruté Začiatky a Zrod Milovníka Kníh
Jack London sa narodil v San Franciscu v Kalifornii. Jeho biologický otec, William Chaney, bol vzdelaný írsky astrológ a spisovateľ, no o potomka nemal záujem. Matka Jacka, Flora Wellmanová, výstredná žena z majetnej rodiny, sa po jeho narodení vydala za obchodníka Johna Londona. Vďaka nevlastnému otcovi získal Jack priezvisko London a spočiatku rodina nežila v núdzi. Avšak matkina rozhadzovačnosť a neúspešné obchodné nápady viedli k rýchlej strate majetku. Rodina sa musela presťahovať do chudobnejšej štvrti v Oaklande, kde Jack začal chodiť do školy.
Detstvo v Oaklande poznamenala bieda a tvrdá práca. „Mal som desať a od tretej ráno až do začiatku vyučovania som na ulici predával noviny. Nemal som nijaké detstvo. Mal som iba hlad, hlad, hlad,“ napísal London neskôr. Jedinou útechou a radosťou mu boli knihy. Stal sa vášnivým čitateľom a častým návštevníkom knižnice. Táto láska ku knihám ho sprevádzala po celý život; neskôr si založil vlastnú knižnicu s približne 15 000 zväzkami.
Po ukončení základnej školy musel Jack odložiť akékoľvek plány na stredoškolské vzdelanie. Otčim utrpel úraz a rodina bola závislá od jeho príjmu. Zamestnal sa v konzervárni, kde pracoval desať až osemnásť hodín denne za mizernú mzdu. Popritom si privyrábal aj v elektrárni či práčovni. Každý zarobený cent bol v rodine potrebný.
More, Trampovanie a Vznik Socializmu
Oakland, kde rodina Londona bývala, sa nachádzal neďaleko prístavu, a more sa rýchlo stalo Jackovou veľkou láskou. Fascinovali ho rybári a ich práca. Keď zistil, koľko zarobia lovci ustríc za noc v porovnaní s jeho trojmesačným zárobkom v konzervárni, neváhal. Požičal si peniaze a kúpil si loďku, čím sa stal najmladším majiteľom lode v prístave. Pustil sa do nelegálneho lovu ustríc, čím sa pre neho začalo skutočné dobrodružstvo, o ktorom dovtedy len čítal. V tomto období sa objavili prvé náznaky jeho alkoholových problémov, keď sa takmer utopil po nadmernom požití alkoholu.
Po dvoch rokoch na vlastnej lodi sa v sedemnástich rokoch dal najať na škuner a stal sa námorníkom. Preplával celý Pacifik, lovil tulene pri sibírskych a japonských brehoch, stal sa súčasťou drsného a nespútaného námorníckeho života, ktorý neskôr pretavil do diel ako „Morský vlk“ či poviedky „Tajfún pri japonskom pobreží“, ktorá mu priniesla prvý literárny úspech.
Keď ho more prestalo napĺňať, stal sa z neho tramp. Na nákladných vlakoch precestoval veľkú časť Ameriky, stretol sa s najbiednejšími a bezdomovcami. Po 30 dňoch strávených vo väzení za tuláctvo sa rozhodol vrátiť domov. Tieto skúsenosti ho formovali a stal sa z neho presvedčený socialista. Svoje zážitky z tohto obdobia zachytil v knižke „Cesty“.
Vlastná Cesta Vzdelania a Hľadanie Zlata
Po návrate do Ameriky si uvedomil, že jedinou cestou z chudoby je vzdelanie. Dorobil si maturitu a pustil sa do intenzívneho samoštúdia, zameraného na prírodné a spoločenské vedy. Vytvoril si vlastný, neortodoxný spôsob učenia, kde si neznáme slová zapisoval na papieriky a lepil si ich po celom byte, aby si ich neustále opakoval. Spať chodil len štyri hodiny denne. V roku 1896 sa stal poslucháčom na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Popri štúdiu si privyrábal, aby uživil seba aj rodičov.
Univerzitný život mu však nevydržal dlho. Po roku školu opustil pre zdravotné problémy a nedostatok financií, ale aj preto, že univerzitné štúdium nespĺňalo jeho očakávania. Aby si zarobil, rozhodol sa pre ďalšie dobrodružstvo. V roku 1897 sa vydal na Aljašku, v čase zlatej horúčky, s nádejou zbohatnúť.
Aljaška: Chudoba na Zlato, Bohatstvo na Zážitky
Hoci na Aljaške Londona „zlato neobišlo“ a nezbohatol, zarobil si na živobytie inak - predával plavidlá vhodné na horské rieky a jazerá. Vydarené zárobky však často míňal na alkohol. Trpel podvýživou, prišiel o zuby a rok strávený na Aljaške ho prinútil zostarnúť najmenej o desať rokov. Zlatý sen sa skončil. Po čiastočnom zotavení v miestnej nemocnici sa vrátil do Kalifornie s poznaním: „Okrem skorbutu som si domov nepriniesol nič.“
Napriek neúspechu v hľadaní zlata si z Aljašky odniesol neoceniteľné zážitky. Rozhodol sa, že práve tieto skúsenosti mu prinesú obživu. Príbehy z Aljašky, ale aj z krčiem a večerných ohňov, sa stali základom pre jeho neskoršie diela. Romány ako „Biely tesák“, „Volanie divočiny“ a „Volanie zlata“ očarili čitateľov svojou autentickosťou a dokonalým poznaním prostredia.
Cesta k Literárnemu Úspechu a Rastúce Príjmy
Po návrate z Aljašky sa Jack London začal živiť písaním. Cesta k úspechu však nebola ľahká. Pred uverejnením svojej prvej poviedky dostal približne šesťsto zamietnutí od vydavateľov. Jeho drsná a nezrozumiteľná tvorba narážala na nezáujem. V tomto období počítal centy a zadlžoval sa, no nevzdával sa.
Zlom nastal, keď mu za poviedku „Tisíc mŕtvych“ prišiel honorár 40 dolárov. Hrádza sa prelomila a London začal písať čoraz viac, s rastúcimi honorármi. Na začiatku svojej profesionálnej kariéry napísal denne tisíc slov, neskôr túto normu zvýšil na dvetisíc. Písal neúnavne, sedem dní v týždni, bez ohľadu na inšpiráciu. V jednom období mu za štyri roky vyšlo desať kníh. Úspech ho neprekvapil; vždy si veril a vytrval aj napriek ťažkým začiatkom.
Osobné Životy: Manželstvá, Vojny a Slumy
Po prvých literárnych úspechoch sa London oženil s dlhoročnou priateľkou Elizabeth Maddern, s ktorou mal dve dcéry. Ich vzťah však narušil spisovateľov celoživotný spoločník - alkohol. Po štyroch rokoch sa ich manželstvo skončilo rozvodom.
Aj počas manželstva túžil po dobrodružstve. Prijal ponuku od tlačovej agentúry a mal sa stať vojnovým spravodajcom v búrskej vojne v Južnej Afrike. Agentúra však jeho cestu zrušila, no London sa rozhodol ísť napriek tomu. Odcestoval do Londýna, kde strávil tri mesiace v najchudobnejších slumoch East Endu, prezlečený za bezdomovca, aby spoznal život spodiny. Svoje zážitky z tohto obdobia zhrnul v knihe „Ľudia z priepasti“, ktorá vyvolala šok.
Po rozvode sa opäť stal vojnovým reportérom, tentoraz v rusko-japonskej vojne. Keďže zahraniční reportéri nemali prístup na front, dopravil sa tam sám na džunke. Ako jediný spravodajca posielal autentické články a fotografie z bojov. Počas tohto obdobia sa viackrát ocitol vo väzení a dokonca mu hrozil trest smrti, ktorý mu bol odpustený po intervencii prezidenta Theodora Roosevelta. Jeho ázijské dobrodružstvo trvalo pol roka.
Jack London: Americký originál | Celý dokument
Finančný Úspech, Luxus a Pretrvávajúce Problémy
Po vydaní románov „Morský vlk“ a „Biely tesák“ bol London finančne zabezpečený. Kúpil si rozľahlý ranč v Kalifornii a druhýkrát sa oženil s Charmian Kittredgovou. Jeho nepokojná povaha ho však neustále hnala k novým dobrodružstvám. Na vlastnej jachte podnikol plavbu po Tichomorí, kde navštívil ostrov Molokai s malomocnými a obydlia ľudožrútov na Šalamúnskych ostrovoch. Príbehy z týchto neznámych končín ponúkol čitateľom v knihách a poviedkach. Jeho odpoveď na kritiku neľútostných opisov znela: „Ak sú také, tak preto, lebo ja život pokladám za neľútostný.“ Svoje túžby po majetku neukrýval, videl v písaní prostriedok na rozšírenie svojho ranču.
Napriek obrovskému bohatstvu a luxusnému životu London vždy minul viac, než zarobil. Neustále splácal dlhy a peniaze zostali problémom. Jeho majetok bol tŕňom v oku mnohým súčasníkom, ktorí mu ako presvedčenému socialistovi vyčítali jeho luxusný životný štýl. London sa vo svojej autobiografii „Martin Eden“ opísal ako bojovníka, ktorý sa z chudoby vymanil vlastnými silami.
Jeho dom na ranči sa stal miestom intelektuálnych rozhovorov, kam pozýval stovky ľudí. Napriek tomu, že sám pracoval osem hodín denne, písal poviedky, romány, poéziu, divadelné hry a odpovedal na tisícky listov ročne. Mnohým z týchto listov, často žiadajúcich o peniaze, aj od takzvaných priateľov, ktoré ho neraz zneužívali, s radosťou posielal finančnú pomoc.
Alkoholový Démon a Nešťastný Koniec
Alkohol bol Londonovým celoživotným spoločníkom. Ku koncu života však v boji s týmto démonom predsa len zvíťazil a prestal piť. Svoje skúsenosti s pitím opísal v knihe „Majster Alkohol“.
Tri roky pred svojou smrťou mu dokončili luxusné sídlo, nazvané „Vlkov dom“. Dva týždne pred plánovaným nasťahovaním však dom zhorel do tla, pričom podozrenie z podpálenia padlo na žiarlivého suseda. Táto udalosť akoby definitívne zlomila jeho vôľu žiť. K psychickej letargii prispelo aj podlomené zdravie, následok mnohých nebezpečných dobrodružstiev.
Jack London zomrel vo veku štyridsiatich rokov. Okolnosti jeho odchodu sú dodnes predmetom špekulácií - zlyhanie organizmu, nešťastná náhoda alebo samovražda. Dobrovoľný odchod sa však ukázal ako nepodložená fáma. Proti silným bolestiam obličiek a pečene, zničených alkoholom, mu lekár legálne predpisoval morfium.
Odkaz Jacka Londona
Jack London bol jedným z najplodnejších a najprekladanejších spisovateľov svojej doby. Vytvoril viac ako päťdesiat kníh, poviedok a článkov, ktoré dodnes inšpirujú čitateľov po celom svete. Jeho diela sú nielen fascinujúcimi dobrodružnými príbehmi, ale aj hlbokým ponorom do ľudského charakteru, bojov s vlastnými démonmi a spoločenských problémov. Jeho život, plný extrémov, od chudoby po slávu, od nádeje k zúfalstvu, od lásky k alkoholu, je svedectvom o komplexnosti ľudského bytia a o neľútostnom, no zároveň krásnom svete, ktorý tak živo opisoval.
tags: #majster #alkohol #citatelsky #dennik