Existujú príbehy, ktoré presahujú obyčajné rozprávanie. Sú to svedectvá o prekonaní vnútorných démonov, o boji s vlastnou závislosťou a o víťazstve nad ňou. Práve takýmto príbehom je aj cesta Martina Konečného, ktorý sa po rokoch zápasenia s alkoholom rozhodol pre radikálnu zmenu a dnes je úspešným abstinujúcim. Jeho príbeh, spolu s osudmi ďalších, ktorí sa postavili svojmu démonovi, tvorí súčasť série "Závislosti: Ako som sa postavil svojmu démonovi", ktorá prináša inšpiratívne rozhovory a odborné pohľady na problematiku závislostí na Slovensku.
Od Hlbín Závislosti k Svetlu Abstinencie
Príbeh Martina Konečného nie je ojedinelý. Podobne ako Američan Kenny Dunn, ktorý ešte v roku 2016 vypil cez noc bez problémov dvadsať pív, ale dnes je úplne iným človekom, aj Martin prešiel transformačnou cestou. Kenny po piatich rokoch zverejnil fotografie, ktoré svedčia o jeho premenenej realite: široký úsmev, zdravé telo i myseľ a kontrola nad svojím životom. Ešte pred piatimi rokmi potreboval byť každý deň "v nálade" a minimálne trikrát v týždni sa zvykol opiť až do straty vedomia. Pre portál Bored Panda priznal, že keď bol alkoholikom, vždy, keď pil, čakal na smrť. Častokrát si skrýval krabice vína, ktoré neskôr vypil zamknutý v kúpeľni. Poslednýkrát sa alkoholu dotkol v noci, keď uložil syna do postele a počas troch hodín dokázal vypiť 19 pív. Tieto príbehy, hoci sa odohrávajú v rôznych častiach sveta, zdieľajú spoločného menovateľa - silu ľudského ducha pri prekonávaní závislosti.
Podobne ako Kenny, aj Maroš Škrobák, pochádzajúci z malebnej obce Lutiše na severozápade Slovenska, prežil peklo alkoholizmu. V centre Žiliny, hneď po rozhovore pre portál Aktuality.sk, prechádza o pár metrov ďalej do priestorov miestneho kostola, kde má každý piatok sedenie s desiatkami abstinentov. Sám je už takmer desať rokov jedným z nich. Jeho príbeh sa začal už v tínedžerskom veku. „S pitím som začal pomerne skoro. Už keď som chodil na internát, pri každom prestupe na vlak som si dal nejaké to pivko,“ spomína na obdobie, keď mal zhruba pätnásť rokov. Dnes vie, že vtedy chcel jednoducho zapadnúť. Starší kamaráti boli nonstop „pod parou“ a on nechcel trhať partiu. Priznáva aj to, že keď mal vypité, cítil sa sebavedomejší, zábavnejší, dospelejší.
Postupné Opadávanie Kontroly: Od Príležitostného Pitia k Závislosti
Marošove tínedžerské roky neboli poznačené zlými spomienkami na pitie. Podľa svojich slov mal pitie pod kontrolou a vedel, že po alkohole siaha iba príležitostne. To pokračovalo aj v ďalších rokoch. „Aj keď som prišiel z vojny, vypil som si len na zábave. Nikdy to nebolo pravidelne.“ V príležitostnom režime pokračoval aj po tom, čo sa oženil, a aj keď sa stal otcom dvoch detí. Pohárik na rodinných oslavách nikdy neodmietol. „Pivečko“ si doprial aj pri práci v záhrade.
Kľúčovým momentom, kedy sa príležitostné pitie začalo meniť na závislosť, bol podľa Maroša moment, keď deti už boli viac-menej dospelé. S manželkou zostali sami a konečne chceli začať cestovať. Navštíviť mestá na Slovensku, kam plánovali ísť roky, alebo odletieť k moru a oddychovať na pláži. „Chceli sme si užívať, chodiť na dovolenky. No ja som sa namiesto toho začal zbližovať s alkoholom,“ konštatuje so smútkom v hlase. Príležitostné pitie pri práci v záhrade či na oslavách vystriedala pravidelná konzumácia alkoholu. Maroš si vždy našiel dôvod, aby si mohol vypiť, pretože tak to u alkoholikov chodí. A keď ho nenašiel, umelo si ho vyrobil. „Neraz som sa pohádal s manželkou, len aby som si mohol vypiť,“ priznáva. Alkoholici sú skvelí herci a improvizátori.
Psychiater MUDr. Martin Jarolímek v rozhovore pre portál Aktuality.sk poukazuje na to, že alkohol je silný neurotoxický jed. "C2H5OH, je silný neurotoxický jed. Dôležité je si uvedomiť, že čím viac človek tohto jedu takzvaně snese, tým je pre neho nebezpečnější. U jedinca, ktorý vypije viac alkoholu, než u neho bolo skôr obvyklé, došlo s najväčšou pravdepodobnosťou už k tzv. zvýšeniu tolerancie. To znamená, že jeho organizmus toleruje stále väčšie dávky alkoholu než dôjde k otrave. Buněčná toxicita však zostáva stále rovnaká. Aj nepatrné množstvo alkoholu preukázateľne zničí určité množstvo buniek v mozgu a teda aj pamäťových stôp, s ktorými je činnosť neurónov spojená. A čím väčšie množstvo alkoholu vypijeme, tým viac neurónov, utvárajúcich svoju funkciou našu osobnosť, zanikne."
Alkohol ako Náhrada Duchovnej Slávnosti
Koniec roka je u mnohých ľudí spojený s bujarými oslavami, ktoré sa nezaobídu bez alkoholických nápojov. Psychiatr v rozhovore pre Příbram poukazuje na to, že alkohol sa latinsky označoval slovom duch - pre oba tieto pojmy mali Rimania rovnaké slovo: spiritus. "A keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že alkohol je skutočne akousi náhradkou prežitku duchovnej slávnosti, v ktorej sa poodhaľujú skutočná krása a opravdivá radosť skryté za viditeľným svetom."
Aké sú štádiá alkoholizmu a kde sa nachádzam? #ZávislosťOdAlkoholu #Alkoholizmus
Upozorňuje na to, že rýchlosť z všedných dní sa vtiera do našich slávností. "Ako by sa hranice medzi naším bežným životným rytmom a slávnostnou dobou stierali, postupne mizali a vytrácali sa. Aj Vianoce chceme „zvládnuť rýchlo". Ten dojem, že Vianoce už nie sú zdrojom krásy a radosti, ale premenili sa v záťaž, ktorá prináša len ďalší stres, plynie možno práve z toho, že sa nedokážeme spomaliť z pracovného rytmu do onoho slávnostného. Namiesto slávenia slávnosti a posvätenia všedného času pokračujeme v plnení rady úloh rýchlym tempom, na aké sme zvyknutí z pracovných dní. Zážito z stretnutia s posvätnom, ktoré ale zostáva pracovnému rytmu skryté, sa potom snažíme - tiež rýchlo - niečím nahradiť. Najčastejšie popíjaním alkoholu."
Nebezpečenstvo v Každom Napití: Od Prvej Kvapky k Zvýšenej Tolerancii
Je dôležité si uvedomiť, kedy sa pitie alkoholu stáva nebezpečným. Odpoveď je jednoduchá a jediná správna: "Ihned po prvním napití - a to platí o úplně prvním napití v životě i o prvním napití během posezení. Je to totiž jako kdyby jste se zeptali, kdy začíná být nebezpečné řídit auto. Prostě okamžitě, jak do něho sednete. K nehodě může dojít kdykoliv. Často samozřejmě na začátku, když nemáte ještě s řízením a s pitím alkoholu dost zkušeností, ale ještě mnohem častěji později, když už si myslíte, že se vám nemůže nic zlého stát, protože „to" přece umíte. Auto i alkohol jsou z medicínského pohledu vražedné zbraně."
Marošova cesta viedla k tomu, že sa z príležitostného konzumenta stal človek, ktorý si bez alkoholu nevedel predstaviť deň. "Kedy prišiel zlom?" pýta sa autorka článku. Na presný moment si však Maroš nespomína. Vie len, že jeho závislosť ho takmer pripravila o život. Precitol až vtedy, keď sa ho psychiater opýtal, či má spísaný závet. Alkohol Maroša pripravil o milovanú manželku a takmer aj o život. Toto je extrémny príklad, no poukazuje na deštruktívnu silu závislosti.
Podľa MUDr. Jarolímeka, "Rychlost vzniku závislosti je totiž bohužel geneticky daná. Někdo je v ohrožení rozvoje závislosti velmi brzy, někomu jinému trvá řadu let, než se k závislosti takzvaně propije. Svou genetickou dispozici ale v tomto ohledu neznáme. Jak je to s doporučeným množstvím jednotek alkoholu u žen a u mužů? Ve skutečnosti je možné z lékařského pohledu, a tím navazuji na vaši předchozí otázku, doporučit jediné. A to je nepít vůbec. Jediné zdravé množství alkoholu je žádné! Všechna ostatní množství užívaná tzv. vnitřně, tedy trávicím systémem, jsou pro živý organismus s jakoukoliv nervovou soustavou nebezpečná, protože ethylalkohol, jak jsem již řekl, má vysoký stupeň neurotoxicity a navíc má relativně vysokou návykovost. Je to tedy tvrdá nebezpečná droga!"
Život v Abstinencii: Dlhá Cesta k Novej Realite
Samotná abstinencia nie je cieľom, ale prostriedkom na skvalitnenie života. Ako uvádza anonymný alkoholik v rozhovore pre Vranovský Spektra, "Abstinencia nie je v žiadnom prípade cieľ, iba prostriedok na skvalitnenie života. Pretože závislý človek nemôže žiť plnohodnotne." Rozhodujúce sú prvé dva roky po liečbe. Čerstvo preliečený alkoholik má ešte neuveriteľnú baživosť po alkohole.
V prvom roku si získava dôveru svojich koalkoholikov - ľudí, ktorí s ním žijú, spolupracujú, jeho najbližšie okolie, ktoré muselo jeho alkoholické avantúry trpieť. Keď človek prestane piť, trošku sa zmení aj jeho osobnosť, správanie, určité prejavy a na to si musí najbližšie okolie zvykať. V prvom roku je nevyhnutná zmena životného štýlu, pretože abstinujúci alkoholik nemôže žiť tak ako predtým. Musí sa strániť partie, s ktorou pil, rozlúčiť sa so starým spôsobom života. Niekedy je nevyhnutné opustiť aj mesto, kde žije, alebo partnera. Pretože keď človek viedol napríklad dvadsať rokov životný štýl, ktorý ho skoro priviedol k záhube, musí urobiť zásadné rozhodnutia, aby do toho nespadol opäť.
Druhý a tretí rok je rozhodujúci a zároveň rizikový, lebo vtedy najviac dochádza k recidívam. V prvom roku totiž človeku všetci fandia, povzbudzujú ho, v ďalších dvoch mu už nevenujú toľko pozornosti. Okolie už na jednej strane verí, že nezačne piť zas, na druhej strane ešte nie sú zabudnuté staré hriechy. V tomto období sú veľmi osožné posilňovacie kúry, takzvané posilňovačky. Bežne sa robia na Prednej Hore. Človek tam príde trebárs na týždeň v lete, je tam veľmi pekné prostredie, dá sa tam chodiť napríklad na huby. Zhovára sa a radí so svojim odborným lekárom, aby ľahšie prekonal pocity, ktoré s abstinenciou súvisia. Taktiež ešte stále potrebuje podporu najbližších, hoci už vidí reálne výsledky svojej abstinencie. Rodinné aj pracovné vzťahy sa vyvíjajú pozitívnym smerom.
V štvrtom roku je už pacient sebavedomejší a abstinenciu vníma ako niečo celkom normálne. Vie, ako sa zachovať v spoločnosti bez toho, aby na seba upozorňoval a nejako okato demonštroval svoje nepitie. Toto si nemôže povedať nikdy. Aj vývoj v prvých šiestich rokoch je u každého abstinujúceho alkoholika individuálny. Niekto má recidívu po roku, niekto po troch, ale môže sa dostať aj po dvadsiatich. Diagnóza F10 je choroba na celý život. Raz liečený alkoholik už nikdy nedokáže kontrolovane piť. Je úplne zbytočné sa o to pokúšať, lebo skôr alebo neskôr spadne znova na dno. Zopakujem výrok z predošlého rozhovoru. Abstinujúci alkoholik nemôže s alkoholom vyhrať ani remizovať, iba prehrať.
Martina Konečného príbeh, spolu s príbehmi Kennyho Dunna a Maroša Škrobáka, sú dôkazom toho, že aj z najhlbšej priepasti závislosti existuje cesta von. Je to cesta náročná, plná odriekania a neustáleho sebazaprenia, ale zároveň cesta k novému, plnohodnotnému životu, kde dominuje sloboda, zdravie a kontrola nad vlastným osudom.
tags: #martin #konecny #abstinujuci #alkoholik