Závislosť od alkoholu je náročná nielen pre závislého, ale aj pre jeho najbližších. Často nevedia, čo majú robiť, keď ich partner, súrodenec, dieťa alebo priateľ bojuje so svojimi démonmi a znovu padá. Neustále dokola. Premýšľate, čo pre neho môžete urobiť? V tomto článku zhrnieme kľúčové rady, ako alkoholikovi pomôcť, a objasníme komplexnosť problému spoluzávislosti.
1. Otvorená komunikácia: Základný kameň pomoci
Najvyšší čas sa o tom porozprávať. Dlhodobé ignorovanie problému nepomôže. Rozhovor však nesmie vyznieť ako jeden dlhý monológ plný výčitiek a výhrad. Je dôležité, aby ste sa snažili pochopiť druhého a boli pripravení ho podporiť. Zamerajte sa na to, ako dlho už pije, čo mu pitie prináša a aké dôsledky má pre jeho život. Otázka, či sa niečo v jeho živote nestalo alebo nezmenilo, môže byť kľúčom k pochopeniu príčin závislosti.
2. Alkoholizmus ako choroba: Nečakajte, až prejde sám
Nespoliehajte sa na to, že pitie prejde samo alebo že sa to časom zlepší. Naopak. Zachytiť alkoholizmus hneď na začiatku je veľmi dôležité. Je to choroba, ktorá má tendenciu sa s časom zhoršovať. Alkoholik si často neuvedomuje vážnosť svojej situácie a myslí si, že problém nemá.
3. Pochopenie závislostí: Čo znamená byť v rodine alkoholika?
Už to viete. V rodine alkoholika. Čo teraz? Ako sa k alkoholikovi správať? Na čo sa mám pripraviť? Otázok sa vám najskôr v hlave naháňa celý rad. Cítite sa raz bezmocní, inokedy máte pocit, že máte situáciu pod kontrolou. Potom sa vyrovnávate s horkým sklamaním, keď sa znova opije. Je dôležité pochopiť, čo sú to relapsy a recidívy a ako vôbec závislosť funguje, aby ste sa mohli pripraviť na všetky možné scenáre.
4. Odborná pomoc: Liečba patrí do rúk profesionálov
Závislosť je choroba, ktorá patrí do rúk odborníkov, doma to teda úplne nepôjde. Existujú rôzne formy liečby, vrátane tzv. komunitného liečenia. Dôležité je vyhľadať pomoc psychológa alebo psychiatra. Konzultáciu môžete mať ešte dnes.
5. Buďte oporou: Ocenenie drobných krôčikov
Buďte oporou, oceňte aj drobné krôčiky vpred. Alkoholik potrebuje cítiť, že na neho niekto čaká a že verí, že to zvládne. Vaša podpora môže byť pre neho nesmierne dôležitá na ceste k uzdraveniu.
6. Neponúkajte alkohol: Rešpektujte jeho liečbu
Ak váš blízky absolvoval pred liečbou alebo počas nej, nikdy mu alkohol neponúkajte. Snažte sa alkohol v jeho blízkosti minimalizovať a určite mu alkohol neponúkajte ani celú situáciu nezľahčujte. Je dôležité rešpektovať jeho rozhodnutie abstinovať.
7. Triezvosť je boj: Oceňujte jeho úsilie
Pre alkoholika nie je abstinencia jednoduchá ako facka - veď stačí, aby nepil. Je to každodenný boj a prekonávanie sa, často pod vplyvom spúšťačov a podnetov z okolia. Nezabúdajte preto jeho triezvosť oceňovať. Každý deň bez alkoholu je víťazstvom.
8. Jasné hranice: Nastavte pravidlá a dodržiavajte ich
Počas liečby alebo po nej, nastavte jasné pravidlá a hranice, čo sa alkoholu týka, a dbajte na ich dodržanie. A tým, že im umožníte pravidlá porušovať im nepomôžete, skôr naopak. Pevné hranice sú kľúčové pre udržanie triezvosti.
9. Nenechajte ho riešiť problémy: Nech čelí následkom
Nehádžte sa mu do problémov, ak nejaký malér nastane. Nech čelí následkom svojho konania. Keď sa mu nestarajú o jeho problémy iní, môže sa skôr uvedomiť, že sa mu pitie naozaj vymklo z rúk.
10. Starajte sa o seba: Spoluzávislosť je tiež choroba
Nezabúdajte na seba. Alkoholizmus má obrovský emocionálny dopad nielen na závislého, ale aj na jeho najbližších. Cítia sa zodpovední za závislého a jeho pitie sa často stáva jediným zdrojom ich pocitov. Príspevok sa zaoberá problematikou spoluzávislosti ako špecifického chorobného stavu, ktorým rodina reaguje na alkoholizmus svojho člena.
Spoluzávislosť: Keď rodina nevedome podporuje závislosť
Závislosť od alkoholu je choroba, ktorá má najväčší emocionálny dopad práve na rodinu. Vzájomné vzťahy v rodine bývajú narušené a čím viac sú pocity jednotlivých členov rodiny deštruktívne, tým neprimeranejšie je ich správanie sa vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny. Problematika spoluzávislosti v rodine s výskytom závislosti od alkoholu nás zaujíma najmä z toho dôvodu, že rodinní príslušníci a blízki závislého pri hľadaní odbornej pomoci nikdy nepôsobia neutrálne. Buď závislého člena rodiny ovplyvňujú priaznivo a adekvátnym spôsobom participujú na jeho liečbe, alebo je ich vplyv v dôsledku rozvoja spoluzávislosti nežiaduci a pôsobí proti hlavnému cieľu liečby závislosti od alkoholu - trvalej, dôslednej a úplnej abstinencii.
Pri práci s rodinnými príslušníkmi závislého často počúvame vety typu: „Ja by som mu dal všetko“ alebo „Keby som mohla, žijem jej život.“ Nie je preto zriedkavosťou, že pri zabezpečovaní efektívnej liečby môžu najbližší príbuzní závislého potrebovať viac odbornej pomoci ako samotný závislý.
Pojem spoluzávislosť - kodependencia (z angl. codependency) definuje Charles L. Whitfield (1991) ako „multidimenzionálny stav (fyzický, mentálny, emocionálny a duchovný), prejavujúci sa pri akomkoľvek utrpení alebo dysfunkcii, ktorá sa spája alebo vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých“. Robert Subby definuje spoluzávislosť ako „spoluzávislý človek je ten, kto sa dáva ovplyvňovať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správania“. Súčasne hovorí o spoluzávislosti ako o partnerstve v závislosti, a v kontexte závislosti od alkoholu je nám táto definícia najbližšia. Podstata vyššie uvedených definícií však ostáva rovnaká - spoluzávislý jedinec má blízky vzťah k osobe s problémom závislosti, pričom jeho emócie, prežívanie, správanie, postoje a vzťahy k iným ľuďom sú jednoznačným spôsobom (i keď často nepriamo) ovplyvňované správaním, prežívaním a postojmi osobou, ktorá je závislá.
Podľa niektorých odborníkov spoluzávislí chcú a potrebujú okolo seba chorých ľudí preto, aby mohli byť šťastní nedravým spôsobom. Nebezpečenstvo spoluzávislosti spočíva najmä v tom, že príbuzní závislého jedinca strácajú postupne svoju osobnú identitu. V zameraní sa na potreby závislého zanedbávajú samých seba, berú problémy závislého za svoje problémy, preberajú za neho zodpovednosť, a tým mu umožňujú a dovoľujú unikať pred jeho vlastnou zodpovednosťou a pred následkami jeho pitia. U spoluzávislých sa časom vytráca nielen ich osobná identita, ale znižuje sa ich vlastné sebahodnotenie, skresľuje sa realita a pre mnohé rodiny je charakteristické úplné popretie výskytu problému a existencie závislosti.
V praxi sa často stretávame s príbuznými závislých, ktorí svojich blízkych nielen chránia v zmysle popierania ich problému, ale pitie svojho blízkeho (manžela, manželky, dieťaťa) racionalizujú, ba dokonca obhajujú. Častokrát rodinní príslušníci preberajú na seba pocity svojho závislého člena rodiny, stávajú sa jeho citovým zrkadlom, balansujú medzi potrebou pomôcť a potrebou odlúčiť sa. Tieto myšlienky u nich spätne vyvolávajú najmä pocity viny, napätia, strachu. Oni sami sa dostávajú do bludného kruhu, z ktorého bez pomoci odborníkov veľakrát nevedia odísť. Ako uvádza Žiaková (2005), na linkách dôvery nie je nezvyčajné tvrdenie ženy, že „popri manželovom pití ešte aj ja som ochorela“, pričom volajúca opisovala svoje subjektívne prežívané telesné ťažkosti. Nezriedka sa teda stáva, že v dôsledku psychického vyčerpania a depresií sami siahajú po alkohole alebo liekoch.
Fázy spoluzávislosti
Odborníci identifikovali niekoľko fáz, ktorými spoluzávislé osoby často prechádzajú:
Fáza Popretie: Charakteristická intenzívnym popieraním reality, ktorou je alkoholová závislosť blízkeho člena rodiny. Popieranie reality je vedomá alebo nevedomá obrana, ktorú používame, aby sme sa vyhli úzkosti, keď sa cítime ohrození. Ignorujeme veci, ktorých uvedomenie si by porušilo našu duševnú rovnováhu. V tejto fáze nastupujú obranné mechanizmy, ktorými sa spoluzávislá osoba chráni pred skutočnosťou. Spolieha sa na sľuby alkoholika, verí im a hoci jej zdravý rozum hovorí, že so správaním sa závislého nie je niečo v poriadku, svoje skutočné pocity skrýva a vyhýba sa nepríjemným témam, príp. odmieta komunikovať s okolím. Bagatelizácia, t.j. minimalizovanie a skresľovanie rozsahu a závažnosti problému, ako napr: „…ešte som si hovorila, že veď keď si dá v robote 2 dcl vínka s kolegyňami, na tom nie je predsa nič zlé, veď je to normálne.“ Tieto obrany sa v priebehu ďalšieho rozvoja spoluzávislosti posilňujú, obmieňajú a opakovane vracajú v dôsledku narastajúcich pocitov viny, ľútosti a nízkeho sebavedomia.
Fáza Hnevu: Keď spoluzávislá osoba prestane popierať vzniknutú situáciu, nastupuje fáza hnevu. Hnev, ktorý pociťuje, môže byť neoprávnený alebo oprávnený. V prvom prípade obviňuje nielen seba, ale aj Boha, prípadne iných ľudí a je charakterizovaný výrokmi typu: „Dlho som sa hnevala najskôr na Boha a potom na seba, že som ju zle vychovala.“ alebo: „Potom som sa hnevala sama na seba, že som sa nerozviedla, ešte keď bol malý, aby nevidel, aký opitý chodil domov otec.“ V určitých momentoch však začne spoluzávislá osoba pociťovať oprávnený hnev na správanie sa závislého, pretože si začína uvedomovať, že alkoholik často klame, neplní si povinnosti, nedodržuje sľuby a začína manipulovať s ostatnými členmi rodiny. Vtedy môže mať spoluzávislá osoba pocit, že alkoholikovi na nej nezáleží a má potrebu úder vrátiť a nejakým spôsobom alkoholika potrestať za bolesť, ktorú jej spôsobil.
Fáza Zachraňovanie: Táto fáza má najdlhší priebeh a veľa spoluzávislých, napriek úsiliu zmeniť nielen závislého, ale aj svoj život, zotrváva v tejto fáze celý život. Pre toto obdobie je charakteristické striedanie pomoci závislému s tzv. umožňovaním, čiže podporovaním jeho problémového správania. Spoluzávislá osoba sa stáva akýmsi záchrancom alkoholika, chráni ho pred následkami jeho pitia a dostáva sa do postavenia človeka, ktorý je za alkoholika zodpovedný. Dôsledkom takéhoto správania je „pohodlie alkoholika“, ktorý nemá žiadny dôvod a motiváciu na zmenu osobnosti, pretože spoluzávislá osoba mu vytrvalo dokazuje, že zaňho preberá zodpovednosť tým, že sa stará o všetky jeho potreby. Keď nastane zhoršenie situácie a spoluzávislá osoba vidí, čo svojím umožňovaním spôsobila, čoraz intenzívnejšie pocity viny spôsobujú opätovné umožňovanie. Toto môže zahŕňať priame podporovanie závislého správania, napr.: „…pomohla som jej so sťahovaním, aby mohla začať odznova a tu, doma, v bezpečí.“ alebo zdanlivá ľahostajnosť, napr.: „Teraz sa tvárim, že sa nič nedeje…“, alebo „Teraz je mi to už skoro jedno. Syn má vlastnú rodinu, ja som celý deň v práci a mám svoj vlastný život.“ V oblasti emócií dochádza v tejto fáze k náhlym obratom a zmenám.
Fáza Odporu/Nenávisť: Táto fáza nadväzuje na predchádzajúcu, je s ňou úzko spojená, pričom spoluzávislá osoba môže často prechádzať z jednej fázy do druhej a naopak. V tejto fáze si spoluzávislý uvedomuje svoju bezmocnosť a pripúšťa, že na závislosť svojho blízkeho nemá žiadny vplyv. Hnev, zachraňovanie, smútok, dlhodobé pocity strachu, ľútosti, hanby a nespracované pocity viny spôsobujú, že spoluzávislá osoba začne cítiť voči závislému odpor a v krajnom prípade nenávisť. O intenzívnych pocitoch nenávisti svedčia nasledovné výroky: „…nenávidím ju za to, že zničila zdravie mojich rodičov…“, ale aj „…nenávidela som ju za to, čo urobila svojim deťom,…“. Tieto pocity sa nevyvíjajú u každého rovnako, takisto ich intenzita a dĺžka trvania je individuálna. Nenávisť je špecifická najmä u tých spoluzávislých, ktorí sú dlhé roky svedkami toho, ako alkoholik postupne deštruuje vzťahy v rodine a jeho správanie sa odráža predovšetkým na zdraví ďalších rodinných príslušníkov.
Fáza Zmierenie: Predstavuje prispôsobenie, vyrovnanie sa so situáciou, prijatie reality a zameranie pozornosti na seba a svoje potreby. Terapia spoluzávislosti je dlhodobý proces, ktorý spočíva v sebaobjavovaní a postupnom raste osobnosti spoluzávislého člena rodiny. Nakoľko nie je akceptovaná v diagnostických manuáloch MKCH-10, poisťovne nepreplácajú jej terapiu. V praxi však samotné uzdravovanie prebieha prevažne formou pravidelných návštev spomínaných svojpomocných skupín pre rodinných príslušníkov závislých a súčasne formou individuálnej terapie s cieľom odpútať sa od správania závislého člena takým spôsobom, aby neblokoval proces uzdravovania. Tento proces si vyžaduje aktívnu spoluprácu spoluzávislého a terapeuta a spočíva v poskytovaní konzultácií o spôsoboch, ako si zachovať zdravie a rozhodnutie pre seba a svoje deti.
Ste spoluzávislý? 7 spôsobov, ako sa zo spoluzávislosti vyliečiť.
Systém pomoci a jeho nedostatky
Systém pomoci je v našich podmienkach nastavený najmä na pomoc závislému, jeho rodine stále nie je venovaná adekvátna podpora. U príbuzných (najmä v dôsledku rozvoja spoluzávislosti) prevládajú pocity bezmocnosti, úzkosti, strachu a snahy situáciu čo najrýchlejšie vyriešiť a sú vo väčšine prípadov odkázaní na to, ako a či sa podarí ústavná protialkoholická liečba ich závislého člena. Nemotivuje ich to k práci na sebe samých a navyše im nie je poskytovaná pomoc pri riešení prípadných problémov, ktoré mohli vzniknúť v dôsledku dlhoročného spolužitia s alkoholikom. Rodina často nevie, ako sa má správať voči závislému členovi pred liečbou, akým spôsobom ho môže motivovať na liečbu, ako sa má správať voči abstinujúcemu po liečbe a práve tento fakt môže byť jedným z príčin recidívy a opakujúcich sa liečení závislého jedinca.
Štyri kroky k pomoci alkoholikovi a sebe
Keď niekto odmieta liečbu alebo dokonca uznať, že má problém, je to zničujúce pre každého, kto mu chce pomôcť. No nezabúdajte, že hoci je závislosť mizerná choroba, každý sa z nej môže uzdraviť. Nádej nie je stratená. Urobte tieto štyri kroky:
Stanovte dôsledky a dodržte ich!Veľa závislých vníma dôsledky len ako prázdne hrozby. Keď váš blízky odmieta liečbu, stanovte dôsledky. Môže to byť niečo také ľahké ako zabránenie prístupu na internet alebo odstránenie drog/alkoholu z bytu. Niekedy sú však potrebné oveľa drastickejšie dôsledky ako napr. vysťahovanie z domu. Efektívne dôsledky sa rôznia podľa osobnosti závislého a intenzity jeho závislosti. Mali by byť však dostatočne závažné, aby závislého motivovali k liečbe. Nech sa rozhodnete stanoviť akékoľvek dôsledky, potom ich musíte dodržať. Závislý musí pochopiť, že jeho zneužívanie má ďalekosiahle následky.
Prestaňte mu umožňovať, aby ďalej pokračoval v závislostiUmožňovanie je podporovanie závislosti, hoci nemusí byť priame. Podporujete závislého finančne? Môže to byť formou lacného bývania, čo mu umožňuje míňať ďalšie peniaze na alkohol/drogy. Môže to byť formou „pôžičky“ alebo zabezpečovania potravín. Zakrývate jeho závislosť? Možno klamete o tom, prečo váš blízky nechodí na rodinné stretnutia. Možno za neho robíte úlohy, prácu v domácnosti alebo iné povinnosti. To najhlavnejšie je, prestaňte mu umožňovať zabezpečovanie alkoholu/drog. Keď to urobíte, závislý bude mať možnosť nie len vidieť dôsledky zneužívania alkoholu/drog, ale bude ho to nútiť viac pracovať, aby mohol pokračovať vo svojom užívaní. Keď mu prestanete pomáhať, závislý si môže uvedomiť akú veľkú moc má závislosť nad jeho životom.
Pripravte sa na dôsledkyZávislosť je mocná choroba, ktorá ovplyvňuje emocionálnu časť mozgu a stanovenie dôsledkov a odňatie podpory je niečo, čo závislý nechce počuť. Keď odmietne liečbu, opäť sa bude snažiť zmanipulovať svojich blízkych, aby ho začali podporovať. Môže to byť prostredníctvom falošných sľubov (sľubujem, že už som prestal), hrozieb (už sa s tebou nikdy nebudem rozprávať), emocionálneho vydierania (keby si ma mal rád, rozumel by si mi), falošného zdôvodňovania (nikdy som nebol závislý) a rôznych iných taktík. Jeho prosbám sa veľmi ťažko odoláva, ale neustúpte z toho, čo ste povedali. Závislý sa sám nedokáže zbaviť svojej túžby užívať/piť - musí sa liečiť. Ak sa nevyhráža násilím, ignorujte jeho naliehania a dodržte všetky stanovené dôsledky. Toto je tvrdá láska.
Hľadajte pomoc pre sebaLen preto, že váš blízky odmieta liečbu, neznamená to, že ani vy nemôžete dostať pomoc. Život so závislosťou nie je ľahký - aj keď vy nie ste ten, ktorý zneužíva alkohol či drogy. Nie ste v tom sami. Al-Anon a Narc-Anon sú 12-krokové programy určené pre blízkych závislého. Okrem podpory skupiny zvážte aj rodinnú či individuálnu terapiu. Keď sa budete učiť o závislosti a látkovom zneužívaní, pomôže vám to pochopiť, čím prechádza váš blízky a ako mu môžete lepšie pomôcť.
Bude to pre vás ťažké. Vedzte, že týmto nielen oslobodzujete seba od ničivých účinkov závislosti, ale zároveň tlačíte svojho milovaného smerom k uzdravovaniu. No záväzok uzdravovať sa môže urobiť len a len závislý. Hoci teraz odmieta liečbu, neznamená to, že to tak bude aj v budúcnosti. Kým sa tak stane, nedovoľte, aby závislosť prevzala kontrolu nad vaším životom.