Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, sa v súčasnosti potýka s vážnym problémom, ktorý sa šíri ako zhubný nádor - nekontrolovateľnou a alarmujúcou kriminalitou spojenou s rómskou komunitou. Táto choroba zasahuje do životov občanov, destabilizuje štátnu ekonomiku a napriek zjavným dôkazom o jej rozsahu, reakcia kompetentných orgánov je často charakterizovaná ako celková ignorácia. V porovnaní s liečbou ľudského ochorenia, kde sa pri rakovine pristupuje k chemoterapii, chirurgickým zákrokom a podávaniu rôznych liekov, riešenie tohto spoločenského problému sa zdá byť komplikovanejšie, hoci jeho prejavy sú pre každého zjavné. Zamlčovanie, naivita kompetentných a všeobecný pocit, že „je to celé zle“, sú citeľné.
Napriek zjavnej vážnosti situácie, mnohí občania váhajú s aktívnym zapojením sa do jej riešenia. Otázka, ktorá sa vynára, je: čo bráni jednotlivcom v podpísaní spoločnej petície, vo vyjadrení postoja na uliciach, v iniciovaní verejnej diskusie? Prvý krok by mal nevyhnutne vzísť od nás, občanov. Je nevyhnutné, aby sa o tomto probléme začala aspoň verejná debata a aby médiá začali aktívne podporovať hľadanie riešení. Cieľom nie je násilie ani ničenie, hoci by to mohlo byť v istom zmysle efektívne. Svetové humanistické organizácie by takýto prístup samozrejme nedovolili. Avšak, je čas, aby každý nahlas povedal, čo si o tejto situácii myslí, aj za cenu označenia za rasistu či xenofóba. V histórii sme videli, ako boli aj národní obroditelia ako Štúr či Hviezdoslav osočovaní a prenasledovaní za svoju pravdu, ktorá napokon zvíťazila. Preto sa netreba báť povedať svoj názor.
Len jedno je isté: pokiaľ sa nič nezmení, budeme svedkami ďalších demonštrácií proti rómskej kriminalite. Otázka, ktorá sa často kladie a na ktorú sa nedostáva odpovede, je: Aký maximálny počet rómskych občanov môžeme uživiť z daní pracujúcich a dokedy? A čo potom? Kde bola vtedy polícia, prečo nenapomohla napadnutým? Opäť vyberala pokuty za reflexné vesty a lekárničky? Fráza „Krumple nenasadia, pole neobrobia, čo len budú kradnúť“ by mala byť vnímaná nie ako urážka, ale ako krutá realita, ktorá sa v mnohých príptoch napĺňa.
Tento problém nie je nový. Často sa prejavuje vo východoslovenských obciach, kde už mnohí bieli občania doplatili životom. Bohužiaľ, tieto prípady sa len zriedka dostanú do hlavných správ. Sú ututlané, prípady ostávajú nedoriešené, alebo vinník, dospelý Róm, dostane za brutálnu vraždu sekerou smiešnych sedem rokov, pričom po piatich je už na slobode. Je zarážajúce, že pri hľadaní páchateľov sa často nepostupuje systematicky. Namiesto toho, aby sa identifikovali a zadržali všetci, ktorí sa na činoch podieľali, sa čaká na ďalšie udalosti. V tejto krajine by to bol trestný čin. Je škoda, že mnohí už nemajú možnosť z tejto situácie odísť a cítia sa zo všetkého znechutení.
Príbehy o tom, ako rómsky občan zbadá na chodníku žuvačku, zohne sa a keď zdvihne hlavu, pred ním stoja traja skinheadi, poukazujú na napätie a možné následky. Scenár, kde sa skupina skinheadov blíži k rómskej osade na Veľkú noc s baseballovými pálkami a kanistrami benzínu, ilustruje extrémne reakcie, ktoré môžu eskalovať násilie.
V tejto situácii sa často ozývajú hlasy volajúce po radikálnejších riešeniach, ako je "farmársky zákon" platný v USA. Podľa tejto logiky, ak Róm vbehne na váš pozemok, mali by ste mať právo použiť legálne držanú zbraň na jeho odstrašenie. Tento prístup by údajne rýchlo zmenil správanie návštevníkov.
Cigánska otázka je tu už desaťročia a zdá sa, že nikto ju nedokázal vyriešiť. Chyba spočíva v tom, že sa vždy pristupuje k humánnym a bezbolestným riešeniam, najmä pokiaľ ide o rómsku komunitu. Je najvyšší čas uvedomiť si, že tadiaľto cesta nevedie. Občania platia dane, aby časť populácie mohla žiť na vysokej podpore bez vlastného pričinenia. Stredná vrstva sa stáva nárazníkovou zónou, ktorá platí dane, aby tá spodná nenapadla bohatých. Prokurátori si zrejme neuvedomujú, že takíto jedinci môžu z pomsty opätovne napadnúť svojich obetí. V tejto situácii nepomôže nič iné ako tvrdá ruka a prísne zákony. Rómska komunita by mala platiť "naše" zákony rovnako ako ostatní občania, a to, čo dávajú spoločnosti, by malo byť aj to, čo dostanú.
Nedávne udalosti, kde policajti hľadali výtržníkov v rómskej osade, poukazujú na ďalší problém. Napriek tomu, že všetci očití svedkovia a potenciálni páchatelia boli na mieste, nebolo možné ich zadržať. Tento stav rešpektovania práv aj páchateľov, ktorý v konečnom dôsledku nechráni obete, je pre mnohých frustrujúci. Je znepokojujúce, že štátne orgány nie sú schopné efektívne zasiahnuť a zabezpečiť poriadok a bezpečnosť pre všetkých občanov.