Slovensko, krajina s bohatou vinohradníckou históriou a úrodnými pôdami, sa čoraz viac presadzuje na medzinárodnej vinárskej scéne. Svedčí o tom aj tradičný Národný salón vín, ktorý každoročne predstavuje to najlepšie, čo naši vinári dokážu vytvoriť. Osemnásty ročník tohto prestížneho podujatia, ktorý sa konal v Apponyiho paláci v Bratislave, priniesol nielen objavenie sto najlepších slovenských vín, ale aj potvrdenie dlhodobých trendov a naznačil smerovanie moderného slovenského vinárstva. Tento rok sa stáva predelom vo vývoji moderného slovenského vína, keďže na policiach salónu sa už neobjavujú len vína z predchádzajúceho roka, ale aj fľašovo vyzreté moky.
Vývoj a zrelosť: Nová éra slovenských vín
Prezident Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, Vladimír Mrva, upozornil na významnú zmenu v zložení prihlásených vín. Z viac ako 200 prihlásených vzoriek, väčšina pochádzala z iného ročníka ako 2022. Tento rok tvoril len 40 percent vín, zatiaľ čo ročník 2022 predstavoval ďalších 30 percent a zvyšok pripadol na ešte staršie vína, najmä ročníky 2018, 2019 a 2020. Tento posun k vyzretým vínam, zo starších ročníkov, je jedným z kľúčových trendov, ktorý bol v jesennom kole Národného salónu vín do pozornosti. Hoci esprit mladosti mal ešte navrch, pretože z desiatich šampiónov titul získalo šesť minuloročných vín, rastúci dôraz na fľašovú zrelosť je nepopierateľný.
Dominancia overených značiek a nových kategórií
Pri pohľade na víťazov jarného aj jesenného kola je zrejmé, že úspech slávia vinári, ktorí začali svoju kariéru už v deväťdesiatych rokoch. V 18. ročníku dominovali svorne dvoma titulmi vinárstva Víno Mrva&Stanko Trnava (suchý biely Sauvignon a Cabernet Sauvignon ružový) a Víno Matyšák Pezinok (Sekt Matyšák a Rizling rýnsky prírodne sladký). Po jednom titule získali Zámocké vinárstvo Pezinok (Rizling rýnsky polosuchý), Chateau Rúbaň (Cabernet Sauvignon polosuchý), Víno Nichta (suché červené Cuvée 2018) a Jaroslav a Jaroslava Ostrožovičovci za tokajské trojputňové víno.
Zaujímavou novinkou bola úplne nová, po prvý raz samostatne hodnotená kategória vín vyrobených z biohrozna. Táto iniciatíva odráža rastúci dopyt po ekologicky šetrných a udržateľných produktoch aj vo vinárstve.
Úspešnosť vinárstiev a preferencie spotrebiteľov
Z hľadiska počtu umiestnení v prvej trojke dominovalo Vinárstvo Víno Mrva&Stanko Trnava so 14 vínami. Nasledovalo celkovo najúspešnejšie vinárstvo v histórii salónu, Zámocké vinárstvo Pezinok, s 9 umiestneniami. O tretiu priečku sa delili Chateau Topoľčianky s Movinom Veľký Krtíš, oba s 6 vínami. Po piatich vínach prezentovalo Vinum Nobile z Malých Ripnian, po štyroch vínach Villa Vino Rača a Shebo Winery z Modry.
Riaditeľka Národného salónu vín, Jaroslava Kaňuchová Pátková, upresnila, že takmer 70 percent zo všetkých prihlásených vzoriek v druhom kole tvorili suché vína. 12 percent boli sladké vína a zvyšných 18 percent pripadlo na polosuché a polosladké vína. Tento údaj poukazuje na stále silnú preferenciu suchých vín na slovenskom trhu, avšak rastúci podiel sladších kategórií naznačuje aj otvorenosť spotrebiteľov voči rôznorodejším chuťovým profilom.
Sladkosť vo víne: Veda a umenie
Pochopenie sladkosti vo víne je kľúčové pre každého milovníka tohto nápoja. Pred tisíckami rokov vinári objavili spôsoby, ako zastaviť fermentáciu (rôznymi metódami), aby si vo svojich vínach ponechali trochu zvyškového hroznového cukru. Odtiaľ pochádza sladkosť vo víne. Väčšina sladkosti vo víne pochádza z prírodných hroznových cukrov, ktoré zostali po skončení kvasenia. Vinári ho označujú ako „zvyškový cukor“. Na rozdiel od pojmu cukornatosť hrozna, ktorý znamená obsah cukru v mušte, zvyškový cukor udáva, koľko gramov cukru obsahuje 1 liter vína. Je teda priamym ukazovateľom, či je víno suché alebo sladké.
Slovenské vína sa klasifikujú na základe úrovne sladkosti. Mnohé z nich sa oberajú neskoro v sezóne s cieľom zvýšiť kvalitu a sladkosť. Keď je hrozno obraté, mušt (hroznová šťava) sa meria pomocou stupnice muštomera. Ide vlastne o hustomer, ktorý sa používa na meranie hustoty (koncentrácie cukru) v mušte a tiež označuje úroveň zrelosti hrozna. Predtým, ako sa mušt začne spracovávať na víno, už je klasifikovaný podľa úrovne, na ktorú sa vzťahujú stupnice °NM (jej hodnota vyjadruje, koľko kg cukrov je v 100 litroch muštu). Je zaujímavé, že ľudia nie sú vnímaní sladkosti obzvlášť zbehlí. Napríklad horkosť alebo triesloviny vo víne znižujú vnímanie cukru.
Slamové víno - Sonberk
Polosladké vína: Rozmanitosť a potenciál
Hoci suché vína dominujú, polosladké a polosuché kategórie ponúkajú fascinujúcu rozmanitosť. Tieto vína často disponujú príjemnou ovocnosťou, harmonickou kyselinkou a jemnou sladkosťou, ktorá ich robí prístupnými pre široké spektrum konzumentov.
Medzi príklady slovenských polosladkých vín, ktoré si zaslúžia pozornosť, patria:
- Rizling rýnsky prírodne sladký z Víno Matyšák Pezinok: Toto víno je príkladom majstrovstva pri zachovaní prirodzenej sladkosti hrozna.
- Polosladké víno Chateau Rúbaň Mília: Tento cuvée odrôd Müller Thurgau a Tramín červený je plný ovocných kyseliniek s tónmi muškátu, čo mu dodáva sviežosť a charakter.
- Matyšák Prediction Rulandské šedé: Hoci primárne nie je polosladké, toto elegantné slovenské biele víno s jemnou aromatikou a harmonickou chuťou vyniká sviežosťou, ovocnými tónmi a príjemnou minerálnou dochuťou. Jeho univerzálnosť ho robí ideálnym na každodenné pitie aj špeciálne príležitosti, a jeho jemná sladkosť môže byť vnímaná ako polosladká v závislosti od individuálneho vnímania.
Okrem domácich skvostov, na trhu nájdeme aj kvalitné zahraničné polosladké vína, ktoré dopĺňajú ponuku a obohacujú zážitok slovenských milovníkov vína. Medzi ne patria napríklad:
- Talianske červené víno Piccini Frapasso Primitivo di Manduria: Vyrobené z legendárneho hrozna Primitivo di Manduria, toto víno ponúka intenzívnu ovocnosť a jemnú sladkosť.
- Pereg z čiernych ríbezlí: Hoci nejde o tradičné hroznové víno, tento ríbezľový mok je plný antioxidantov, mikroelementov a vitamínov, pričom často disponuje príjemnou sladkosťou.
Vlastnosti bielych a červených vín
Biele víno sa odlišuje od červeného nielen svojou farbou, ale aj svojimi organoleptickými vlastnosťami. Biele vína majú tendenciu byť ľahšie a osviežujúce, s jemnejšou chuťou. Ich charakter je ovplyvnený odrodou hrozna, terroir a spôsobom vinifikácie.
- Pesecká Leánka: Táto autochtonná odroda prináša do vína jemné tóny čerstvého ovocia a osviežujúcu kyslosť. Je skutočnou pýchou slovenského vinohradníctva.
- Sauvignon: Odroda sa teší veľkej popularite pre svoje výrazné arómy čiernych ríbezlí, zeleného korenia a tropického ovocia. Vína Sauvignon sú často pikantné a osviežujúce.
- Pinot Blanc (Rulandské biele): Charakteristická ovocná chuť a jemná kvetinová vôňa robia z tohto vína obľúbeného spoločníka k rôznym príležitostiam. Víno z tejto odrody je často svetlé a ľahko sfarbené do žlta.
- Muškát moravský: Táto odroda prináša do vína intenzívne kvetinové a ovocné arómy s príjemne sladkým tónom, závanom sviežosti a originality. Víno Muškát moravský má svetložltú farbu s jemnou muškátovou arómou a sviežosťou zeleného čaju.
- Veltlínske zelené: Známe aj ako Grüner Veltliner, je typická odroda pre strednú Európu, ktorá na Slovensku často dosahuje vynikajúce výsledky.
- Rizling vlašský: Táto odroda je známa svojou aromatickosťou, elegantným kvetinovým a ovocným profilom.
- Rizling rýnsky: Rizling rýnsky je známy svojou bohatou štruktúrou a komplexnosťou, často s potenciálom na dlhé zrenie.
Červené vína, naopak, často ponúkajú plné telo, intenzívnejšie chute a komplexnejšie arómy. Ich farba a chuťový profil sú ovplyvnené odrodou hrozna, dĺžkou macerácie a často aj zrením v drevených sudoch.
- Cabernet Sauvignon (polosuchý) z Chateau Rúbaň: Toto víno je príkladom úspešného spojenia odrody Cabernet Sauvignon s polosuchým štýlom.
- Cabernet Sauvignon ružový z Víno Mrva&Stanko Trnava: Ružové vína z tejto odrody často ponúkajú sviežosť a ovocnosť s jemnou štruktúrou.
- Cabernet Sauvignon: Opisuje sa ako víno s pôsobivou, sýtou rubínovou farbou. Nádherná rubínová farba vyzreté tóny lesného ovocia s dochuťou mletej papriky.
- **Al
tags: #najlepsie #polosladke #vino