Pivovarníctvo na Slovensku má hlboké korene, siahajúce až do stredoveku. Medzi najstaršie a najvýznamnejšie pivovary na území Slovenska patrí pivovar Steiger vo Vyhniach. Jeho história je úzko spojená s tradíciou varenia piva, ktorá sa na tomto mieste traduje už od roku 1473. V tomto článku sa ponoríme do bohatej histórie tohto pivovaru, preskúmame jeho vývoj, technológie a význam pre slovenskú pivnú kultúru, pričom sa budeme venovať aj širšiemu kontextu pivovarníctva na Slovensku.
Počiatky Pivovarníctva a Založenie Pivovaru vo Vyhniach
Pivo, ako jeden z najstarších alkoholických nápojov v histórii ľudstva, má svoje počiatky pravdepodobne v Mezopotámii, kde existujú dôkazy o výrobe piva staré až 6 000 rokov. V Izraeli boli dokonca nájdené dôkazy o výrobe piva staré 13 tisíc rokov. Na Slovensku sa pivovarníctvo datuje už do najrannejšieho stredoveku. Veľký rozmach slovenského pivovarníctva súvisel s privilégiami kráľovských miest, známymi ako „míľové právo“, ktoré udeľovalo právo variť a čapovať pivo v určenom okruhu. Významnú úlohu zohrali aj Benediktínske kláštory. Medzi najvýznamnejšie centrá výroby a konzumácie piva patrili banské mestá ako Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica a mnohé ďalšie.
V kontexte tejto bohatej histórie vznikol pivovar vo Vyhniach, ktorý je považovaný za najstarší pivovar na území Slovenska. Jeho založenie sa datuje do roku 1473 rádom templárskych rytierov. Prvé pivo tu začali variť mnísi. Najstarší písomný doklad o existencii pivovaru je z roku 1524, v ktorom kráľovná Mária dala mestu Banská Štiavnica súhlas na varenie piva a vyhniansky pivovar sa už vtedy uvádzal ako „starý“, čo svedčí o jeho skoršom založení.
Vývoj a Zmeny Vlastníkov Pivovaru Steiger
História vyhnianskeho pivovaru je poznačená mnohými peripetiami, vrátane čstých zmien vlastníkov a rekonštrukcií. V priebehu 16. a 17. storočia sa vystriedalo viacero majiteľov, no neúplnosť archívnych materiálov sťažuje presné zmapovanie jeho osudov. Pivovar bol v rôznych obdobiach vo vlastníctve olomouckého pivovarníka Jána Huba, mesta Banská Štiavnica, grófky Montechcceliovej a komorného grófa Hellenbacha. Po konfiškácii Hellenbachovho majetku v roku 1747 pivovar znovu získalo mesto Banská Štiavnica. V tom istom roku sa však pivovar stal obeťou požiaru a výroba sa obnovila až v roku 1765.
Vzhľadom na veľký dopyt po pive sa správa mesta rozhodla postaviť nový pivovar s väčšou kapacitou. Po roku 1875 sa mesto rozhodlo pivovar prenajať, pričom chýbajú konkrétne údaje o jeho prevádzke a výrobe. V roku 1893 pivovar opäť vyhorel, čo viedlo k jeho predaju majiteľovi vyhnianskych strojární a zlievární Karolovi Kachelmanovi. Kachelman zmodernizoval strojové zariadenie a starý pivovar prerobil na sladovňu. V tomto období pivovar zásoboval nielen okolie Banskej Štiavnice, ale aj blízke Pohronie. Kapacita pivovaru bola 15 000 hektolitrov piva ročne, no nebola plne využitá kvôli nízkej kúpnej sile obyvateľstva v regióne.
V roku 1910 došlo k zmene firemného označenia na „Kachelman a spoločníci“. V tomto období sa varilo najmä 12-stupňové pivo, ale aj 14- a 9-stupňové. V roku 1914 sa uvarilo 14 400 hl piva, ale ďalší rozmach zabrzdila prvá svetová vojna. Po vzniku Československej republiky sa Kachelmanovci dostali do finančných problémov a novým majiteľom sa stala Tatrabanka. V roku 1928 bola založená Účastinná spoločnosť Slovenské pivovary a sladovne Vyhne, v ktorej banka vlastnila 98 % akcií. Rýchla modernizácia pivovaru viedla k zvýšeniu výroby na vyše 24 000 hl v roku 1930, avšak hospodárska kríza v 30. rokoch opäť spôsobila pokles odbytu. Okrem bežných pív sa vyrábalo aj tmavé pivo Gloria a špeciálne pivo Čierny kozel.
Druhá svetová vojna priniesla pivovaru značné ťažkosti, vyrábal sa len jeden druh piva nižšej stupňovitosti. Po obsadení nemeckou armádou bola výroba prerušená a obnovená až v septembri 1945. Povojnová rekonštrukcia umožnila v roku 1946 vyrábať 50-60 000 hl piva ročne. Po znárodnení v roku 1948 prešiel pivovar viacerými reorganizáciami a zmenami názvu, pričom patril pod rôzne štátne podniky.
V roku 1991 sa majiteľom stala firma Hell s.r.o. Banská Štiavnica, ktorá sa neskôr pretransformovala na Hers s.r.o. V roku 1995 kúpil vyhniansky pivovar Eduard Rada. Počas nasledujúcich štyroch rokov sa uskutočnilo viacero významných modernizačných zásahov a pripravovala sa výstavba novej varne s kapacitou 400 000 hl ročne.
Pivovar Steiger v 21. Storočí: Rast, Inovácie a Identita
V roku 1996 došlo k zmene názvu nosnej značky piva z Vyhniansky ležiak na dnešný Steiger, ktorý vyjadruje spätosť s regionálnou tradíciou baníctva. V roku 2002 sa vo Vyhniach plánovali nové investície s cieľom rozšíriť ročnú kapacitu z 300 na 550 tisíc hektolitrov piva ročne, avšak tieto plány sa kvôli poklesu predaja nerealizovali. Pokles predaja bol spôsobený zvýšenou spotrebnou daňou za pivo a silným konkurenčným bojom. Tlak konkurencie viedol k rozhodnutiu prijať kapitál od Európskej banky pre obnovu a rozvoj. V roku 2006 sa Eduard Rada, ktorý vlastnil minoritný podiel, z pivovaru stiahol. Väčšinovým vlastníkom sa stala londýnska spoločnosť Endemit, ktorá mala väzby aj na spoločnosť PSM, vlastniacu pivovary Holba, Litovel a Zubr. PSM sa stala 10%-ným menšinovým vlastníkom pivovaru vo Vyhniach.
V roku 2007 sa pivovar oficiálne premenoval na Pivovar STEIGER a.s., čím jednoznačne potvrdil svoju spolupatričnosť k banskoštiavnickému regiónu. V súčasnosti patrí pivovar s ročným výstavom (ktorý bol v tom čase mierne pod 200 000 hl, hoci deklarovaný výstav bol 250 000 hl) medzi stredné pivovary. Jeho podiel na slovenskom pivnom trhu sa pohyboval medzi 6-10 %.
V prvom štvrťroku 2008 zaznamenal Pivovar Steiger, a.s., Vyhne 56-percentné medziročné zvýšenie výstavu piva, čo predstavovalo absolútne najväčší nárast spomedzi všetkých slovenských pivovarov. Zatiaľ čo v prvom štvrťroku 2007 v Steigri vyexpedovali 28 079 hektolitrov piva, v rovnakom období roku 2008 to bolo až 43 688 hektolitrov. Týmto výsledkom si Steiger upevnil tretiu pozíciu medzi slovenskými pivovarmi, keď pred ním boli iba Heineken Slovensko a Pivovary Topvar. Podiel Steigeru na slovenskom trhu sa zvýšil z 3,9 % na 6,2 %. Sortimentná skladba sa mierne zmenila v prospech sudového piva. Medziročný nárast výstavu piva bol akcelerovaný aj varením iných značiek. Vo Vyhniach sa vtedy varilo 6 druhov fľaškového, 2 druhy v plechovkách a 5 druhov sudového piva.
Pivovar Steiger sa odlišuje od veľkovýrobných pivovarov niekoľkými špecifikami, na ktoré je patrične hrdý. Patrí k nim jeho dlhá história, používanie klasických technológií a obľúbený 11-percentný tmavý ležiak, ktorý si získal mimoriadnu popularitu, najmä medzi ženami. V roku 2007 sa vo Vyhniach vyrobilo 11 147 hl tohto špeciálu. Začiatkom februára 2008 získal tmavý Steiger v českom Tábore ocenenie „Česká pivní pečeť“. Celkový výstav piva v Steigri za rok 2007 dosiahol 157 516 hektolitrov. Spoločnosť Pivovar Steiger, a.s., Vyhne zaznamenala za rok 2007 celkové tržby 278 miliónov Sk a v roku 2008 plánovala ich zvýšenie o viac ako 100 miliónov Sk, čo malo byť dosiahnuté dôrazom na kvalitu produkcie a výrobou a distribúciou značiek iných pivovarov. Za posledných päť rokov pred rokom 2008 pivovar investoval viac ako 140 miliónov Sk do modernizácie a ďalšie investičné akcie prebiehali alebo sa pripravovali. Pivovar Steiger, a.s. Vyhne vznikol zápisom do Obchodného registra v novembri 2001, evidoval základné imanie vo výške 2,6 mil. Sk a zamestnával 154 pracovníkov.
SNP - Povstanie 1939 -1945 - Dokumentarny film
Klasické Technológie a Kvalita Piva Steiger
Vyhniansky pivovar si zakladá na klasickom spôsobe výroby piva, ktorý kombinuje tradičné postupy s modernou technológiou. Proces varenia prebieha od roku 2004 v novej, počítačom riadenej varne, kde je každá stupňovitosť piva varená samostatne. Dávkovanie surovín a proces varenia sú presné, bez vplyvu ľudského faktora. Najdôležitejšia časť výrobného procesu - kvasenie, má dve fázy. Prvé kvasenie trvá do 10 dní v klasických otvorených sudoch - spilkách. Druhé kvasenie, alebo takzvané ležanie, prebieha v pivnici po dobu 30 až 35 dní v ležiackych tankoch.
Steiger sa vyrába klasickou technológiou, ktorá sa od pív z veľkovýroby líši používaním iba tradičných pivných surovín: sladu, chmeľu, vody a pivovarských kvasníc. Vďaka tomu sa vyznačuje primeranou a príjemnou horkosťou. Prirodzené kvasenie s dlhodobým ležaním mu dodáva typické chuťové a aromatické znaky z použitých surovín. Pomalé a prirodzené nasýtenie piva oxidom uhličitým počas dlhého kvasenia sa odráža aj v bohatej a trvanlivej pene.
Pivovarníctvo na Slovensku: Od Stredoveku po Súčasnosť
História pivovarníctva na Slovensku je bohatá a rozmanitá. Počnúc neolitickou revolúciou a náhodným objavom kvasenia obilnín, cez staroveké civilizácie, až po moderné priemyselné pivovary. V stredoveku bolo varenie piva často spojené s kláštormi a kráľovskými mestami. V 16. storočí vznikali prvé cechy sládkov a sladovní. Prvá slovenská sladovňa Sessler vznikla v Trnave v polovici 19. storočia.
Po druhej svetovej vojne bolo na Slovensku znárodnených 12 existujúcich pivovarov. V 90. rokoch 20. storočia došlo k liberalizácii trhu a objavili sa zahraniční investori, čo viedlo k zániku mnohých menších slovenských pivovarov. V rokoch 2002 až 2006 produkcia piva na Slovensku klesla z takmer 5 miliónov hektolitrov na 3,8 milióna. Po tomto ťažkom období nastúpila nová éra remeselného piva, ktorá priniesla inovácie a dôraz na kvalitu a nezameniteľnú chuť.
Dnes slovenské pivovary ponúkajú širokú škálu pív, od ľahkých a osviežujúcich až po silné a intenzívne. Okrem tradičných ležiakov sa na trhu objavujú aj rôzne špeciály, ejly, stouty a iné remeselné pivá. Slovensko má bohatú históriu pivovarníctva a pivovar Steiger vo Vyhniach je hrdým nositeľom tejto tradície, pričom neustále hľadá nové cesty k zachovaniu kvality a inovácií.
tags: #najstarsie #pivo #na #slovensku