Tokajská vinohradnícka oblasť, známa svojimi jedinečnými prírodne sladkými vínami, je epicentrom dlhodobého sporu medzi Slovenskou a Maďarskou republikou. Tento konflikt sa netýka len hraníc regiónu, ale predovšetkým práva na používanie chráneného označenia pôvodu „Tokaj“. Napriek snahám o dohodu a medzinárodným rokovaniam, otázka, či je Tokaj len maďarský alebo či má svoje nezameniteľné miesto aj na slovenskej strane, rezonuje už desaťročia.
Historické Korene a Pôvod Názvu
Pestovanie viniča v oblasti dnešného Tokaja má hlboké historické korene, siahajúce minimálne do obdobia rímskej nadvlády v Panónii. Po úpadku Rímskej ríše pokračovali v tradícii starí Slovania. Práve z tohto obdobia sa odvíja aj pôvod názvu celej oblasti. Podľa historických prameňov je názov odvodený od staroslovanského slova „stokaj“, čo v prenesenom význame znamená sútok dvoch riek - Bodrogu a Tisy. Toto geografické umiestnenie je kľúčové pre jedinečné agroklimatické podmienky, ktoré umožňujú pestovanie hrozna na výrobu prírodne sladkých vín.
Vpád Tatárov v roku 1241 síce spomalil rozvoj regiónu, zničil vinohrady a vyľudnil kraj, no kráľ Belo IV. inicioval jeho kolonizáciu talianskymi osadníkmi, ktorí priniesli nové skúsenosti a predovšetkým základnú tokajskú odrodu - Furmint. Táto odroda je dodnes považovaná za srdce tokajského vína a dodáva mu jeho nezameniteľný charakter. Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti pochádza z roku 1248.
Ďalší významný vplyv na charakter a technológiu výroby tokajských vín mal vpád Turkov v roku 1528. Následujúcich približne 170 rokov bola oblasť pod tureckou nadvládou. V tomto období sa začali budovať tokajské pivnice v tufových horninách, pôvodne ako úkryty pred nepriateľom. Časom sa však ukázalo, že tieto pivnice majú mimoriadne priaznivé účinky na dozrievanie vína a jeho celkovú kvalitu. Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch (vyrobených z cibéb, teda hrozienok napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis Cinerea Persoon) pochádza z roku 1560.
Rozdelenie Územia a Počiatky Sporu
Až do rozpadu Rakúsko-Uhorskej monarchie tvorila súčasná slovenská a maďarská tokajská vinohradnícka oblasť jednotný územný celok s rovnakými prírodnými podmienkami. Toto územie bolo oficiálne vymedzené už v uhorskom zákone z roku 1908, ktorý uvádzal 30 obcí patriacich k tokajskému vínnemu kraju, pričom medzi nimi boli aj obce dnes ležiace na slovenskom území (napr. Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Viničky). V tomto období patrilo mnoho vinohradov na slovenskom území cirkevným úradom a maďarským občanom, ktorí úrodu speňažovali po prevození do Maďarska.
Po vzniku Československa a následnom rozdelení územia v roku 1918 došlo k umelému rozdeleniu Tokajskej oblasti štátnou hranicou. V rokoch druhej svetovej vojny, po Viedenskej arbitráži, obhospodarovalo celú oblasť iba Maďarsko. Po oslobodení a obnove Československa sa opäť začali riešiť otázky týkajúce sa slovenskej časti Tokaja. Na základe výskumov Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni, ktorá vznikla v roku 1924 a sledovala vhodné podmienky pre tokajskú oblasť, bol v roku 1959 prijatý zákon o rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku. Týmto zákonom a nadväznou vyhláškou boli vymedzené hony siedmich obcí v trebišovskom okrese, ktoré patria do slovenskej časti Tokaja, s rozlohou 698,10 hektárov.
Maďarská strana však tradične tvrdí, že podľa zákona z roku 1908 slovenskú časť tvoria len tri obce a rozloha viníc je len 178 hektárov. Tento zákonný článok platil v Maďarsku do roku 1959, kedy ho v Československu nahradili štátne normy. Tento rozdielny výklad vymedzenia územia je jedným z hlavných kameňov úrazu v rokovaniach medzi oboma krajinami.
Tokaj - Zhnité hrozno sa mení na tekuté zlato?!
Legislatívny Boj o Názov „Tokaj“
Spor o názov „Tokaj“ sa intenzifikoval najmä po vstupe oboch krajín do Európskej únie. Európska komisia vytvorila elektronický register vín E-Bacchus, do ktorého sa mali zapísať chránené názvy vín. Dňa 17. februára 2006 a 10. mája 2007 boli do Úradného vestníka EÚ uverejnené zoznamy akostných vín, kde sa na žiadosť Slovenska zapísalo chránené označenie pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“.
Avšak, tesne pred nadobudnutím účinnosti nového režimu vinárskych výrobkov a zavedením registra E-Bacchus, dňa 31. júla 2009, bol uverejnený nový zoznam akostných vín. V tomto zozname došlo na žiadosť Slovenska k zmene chráneného označenia pôvodu na „Tokajská, Tokajské, Tokajský vinohradnícka oblasť“. Táto zmena bola následne prevzatá do databázy E-Bacchus.
Slovensko však v liste Európskej komisii z 30. novembra 2009 žiadalo o nahradenie označenia „Tokajská, Tokajské, Tokajský vinohradnícka oblasť“ pôvodným označením „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Slovensko argumentovalo, že predchádzajúce označenie bolo zapísané omylom a v domácej legislatíve sa používa výhradne „Vinohradnícka oblasť Tokaj“. Európska komisia tejto žiadosti vyhovela a zmenila informácie v databáze.
Maďarsko však proti tejto zmene protestovalo, poukazujúc na novú slovenskú právnu úpravu z 1. septembra 2009, ktorá používala výraz „Tokajská vinohradnícka oblasť“. Maďarsko podalo žalobu na Všeobecný súd EÚ s cieľom zrušiť označenie pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ v databáze E-Bacchus.
V rozsudku z 8. novembra 2012 Všeobecný súd rozhodol, že zápis slovenského názvu vína „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ do E-Bacchus nepredstavuje napadnuteľný akt, pretože označenie bolo chránené podľa vnútroštátneho práva už pred zápisom do databázy. Týmto rozhodnutím bola žaloba Maďarska označená za neprípustnú. Maďarsko sa proti tomuto rozsudku odvolalo.
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku potvrdil, že zápis názvov vín do databázy E-Bacchus Európskou komisiou nemá vplyv na ochranu, ktorú už tieto názvy požívali na úrovni EÚ podľa prechodného režimu. Súdny dvor ďalej uviedol, že Európska komisia nemala právomoc priznávať ochranu ani rozhodovať o tom, aký názov vína má byť do databázy zapísaný. Týmto verdiktom bolo potvrdené, že zápis „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ do databázy nemôže byť spochybňovaný a slovenskí výrobcovia majú právo používať toto označenie.
Napriek tomuto rozhodnutiu, rokovania medzi Slovenskom a Maďarskom pokračovali. V roku 2011 bola situácia kritická, keďže Slovenská republika bola povinná predložiť do konca roka Európskej komisii špecifikáciu pre chránené názvy vín. Existoval rozpor medzi názvom zapísaným v registri a názvom používaným v domácej legislatíve, ktorý nebol dodnes odstránený. Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon informoval vlastníkov tokajských viníc, že reálne hrozí, že ak sa Slovensko s Maďarskom nedohodne, Slovensko stratí právo označovať región a víno názvom Tokaj. Európska komisia už vtedy žiadala, aby víno z tejto oblasti nebolo označené značkou Tokaj.
V snahe o riešenie situácie sa účastníci stretnutí formou dotazníkov vyjadrovali k možnosti uzavretia medzivládnej dohody s Maďarskou republikou a predloženia spoločnej špecifikácie. Slovensko sa v tomto spore nevzdalo a nevzdá geografického názvu Tokaj, pretože ho má ako chránené označenie pôvodu. Argumentovalo sa tým, že v čase rozhodujúcom pre zápis názvu Tokaj do európskeho registra malo Slovensko tento názov chránený už tri roky, zatiaľ čo Maďarsko v tom čase na vlastnej legislatíve len pracovalo.
Paradoxne, Maďarsko v roku 1995 podpísalo dohodu s EÚ o vzájomnej ochrane a kontrole mien tokajského vína s Talianskom a Francúzskom. Napriek tomu sa však často objavovali neodborné a zavádzajúce vyjadrenia maďarských predstaviteľov, ktoré spochybňovali kvalitu a existenciu slovenskej produkcie tokajských vín.
Súčasné Výzvy a Budúcnosť Tokaja
Problematika označovania tokajských vín je komplexná a dotýka sa nielen legislatívy, ale aj tradície, kvality a ekonomických záujmov. Hoci európske súdy opakovane potvrdili právo Slovenska používať označenie „Vinohradnícka oblasť Tokaj“, nezhody týkajúce sa presnej rozlohy územia a špecifikácie vína pretrvávajú.
Slovenskí vinári zdôrazňujú, že ich produkcia spĺňa všetky podmienky na výrobu tokajských vín rovnako ako v Maďarsku, pričom si zachovali pôvodnú odrodovú skladbu a nepripustili spriemyselnenie výroby. Ich výhodou je aj dlhodobá tradícia výroby oxidatívnou metódou. Jaroslav Ostrožovič, tokajský vinár, poukazuje na to, že neprípustný nárok maďarskej strany by v praxi znamenal kontrolu nad slovenskou produkciou tokajského vína, čo je pre suverénny štát neakceptovateľné.
Na druhej strane, verejná mienka v Maďarsku je často negatívne nastavená voči slovenskej produkcii, čo umocňujú aj spomínané neodborné vyjadrenia. Snahy o dohodu na základe odborných a historických argumentov neraz stroskotali na neústupčivosti maďarskej strany, najmä v otázke jednostranného obmedzenia výmery len na slovenskej strane.
Napriek všetkým komplikáciám, slovenská strana vyvinula maximálne úsilie a urobila mnoho ústupkov v záujme dosiahnutia dohody. V súčasnosti sa zdá, že jedinou cestou vpred je ďalšia otvorená komunikácia a hľadanie kompromisov, ktoré by rešpektovali historické dedičstvo, jedinečnosť regiónu a práva oboch krajín na označovanie svojich výnimočných vín. Európska komisia navrhla, aby sa Slovensko a Maďarsko dohodli na jednej oblasti „Tokaj“ s rovnakými pravidlami pre pestovanie viniča, výrobu vína, kontrolu kvality a rovnaké označovanie. Cieľom je zachovať unikátnosť tokajského vína a zabezpečiť jeho prosperitu pre budúce generácie, pričom obe krajiny si môžu toto dedičstvo vážiť a prezentovať ho vo svete.