Rizling vlašský: Nemecké víno s bohatou históriou a všestranným charakterom

Rizling vlašský, známy v Nemecku ako Wälschriesling a inde vo svete pod rôznymi synonymami ako Olaszrizling či Riesling italico, je starobylá a mimoriadne cenená odroda viniča, ktorá zohráva kľúčovú úlohu vo výrobe kvalitných bielych vín, najmä v strednej a východnej Európe. Hoci jeho názov evokuje spojitosť s prestížnym Rizlingom rýnskym, je dôležité zdôrazniť, že tieto dve odrody nemajú okrem čiastočne podobného názvu nič spoločné. Rizling vlašský má svoje korene pravdepodobne na Balkáne a jeho pestovanie sa rozšírilo do mnohých krajín, vrátane Slovenska a Nemecka, kde si napriek svojej pôvodnej neprítomnosti získal významné postavenie.

vinice s hroznom Rizlingu vlašského

Pôvod a história nemeckého vinohradníctva

História nemeckého vinohradníctva siaha viac ako 2000 rokov do minulosti. Vinárstvo Schloss Vollrads je dokonca považované za najstaršiu vinársku firmu na svete, čo svedčí o hlbokých koreňoch tejto tradície. Po obdobia nepokojov prešlo nemecké vinárstvo po roku 1950 celkovou transformáciou. V 70. rokoch minulého storočia nastala éra sladkých vín typu Liebfraumilch, po ktorej nasledovalo očarenie červenými vínami z Nového sveta. Napriek týmto trendom si Rizling rýnsky (nem. Rheinriesling, skratka RR) udržal pozíciu najprestížnejšej a najlepšej nemeckej odrody, pričom Nemecko produkuje až 2/3 svetovej produkcie Rizlingu rýnskeho. Jeho pôvod je síce neznámy, ale predpokladá sa, že má predka v podobe divého viniča vyskytujúceho sa v okolí povodia rieky Rýn. Pestovanie Rizlingu v oblasti horného toku Rýna je doložené už od roku 1435, odkiaľ sa ďalej šíril do údolia Mosely a do všetkých nemeckých vinárskych oblastí. V súčasnosti je Rizling rýnsky vysadený na viac ako 22 tisícoch hektároch v Nemecku, čo predstavuje 22% všetkej plochy viníc. Celková výmera viníc v Nemecku by sa pri súčte 100 000 hektárov dala prirovnať k veľkosti francúzskeho Bordeaux. V Nemecku sa vyprodukuje 66% bielych a 34% červených vín, pričom len asi 1% z celkovej produkcie tvoria organické alebo biodynamické vína. Asociácia VDP združuje najlepších nemeckých producentov do prestížneho klubu, ktorý musia členovia každoročne obhajovať.

Rizling vlašský na Slovensku a jeho charakteristika

Na Slovensku sa Rizling vlašský pestuje vo všetkých vinohradníckych oblastiach okrem Tokajskej. Vyhovujú mu najmä ľahšie pôdy, ako sú piesočnaté, hlinito-piesočnaté a vápenaté. Vzhľadom na svoje vlastnosti je ideálnou odrodou na výrobu sektov, ľahších bielych vín, ale aj plnších vín vyrobených metódou sur lie a prírodne sladkých vín. Rizling vlašský dáva v dobrých polohách typické odrodové vína s mierne zvýšeným obsahom kyselín, často s jemným odrodovým buketom a vôňou pripomínajúcou horké mandle. Vo vôni sa Rizling vlašský prezentuje nádychom lipového kvetu, kvetín, mandlí, ale aj jablčnými a medovými tónmi, ktoré umocňujú príjemný dojem z prívlastkových vín. Chuť je jemná a spolu s krásnym buketom vytvára komplexný dojem príjemného vína s dlhou dochuťou. Vďaka obsahu kyselín je Rizling vlašský vhodný na strednodobú archiváciu a fľašovú zrelosť dosahuje v rozpätí 2 až 4 rokov.

mapa vinohradníckych oblastí Slovenska

Gastronomické párovanie Rizlingu vlašského

Suchý Rizling vlašský sa výborne hodí k rôznym kulinárskym zážitkom. Je ideálnym spoločníkom k studeným predjedlám, zeleninovým jedlám a polievkam, bielym syrom, ale aj k jemným paštétam, šunke či bravčovej pečienke. Rovnako dobre sa dopĺňa s jedlami z rýb, najmä sladkovodných, grilovanou hydinou a hubovým rizotom.

Všestrannosť Rizlingu rýnskeho v gastronómii

Rizling rýnsky, hoci odlišný od vlašského, rovnako ponúka široké možnosti v gastronómii. Akostné vína tejto odrody sú vhodné k tučnejším mäsitým pokrmom a údenému, ako aj k ľahkej úprave rýb a hydiny. Sladké výbery sa výborne hodia k dezertom, zatiaľ čo kabinety sa skvele dopĺňajú so studenými predjedlami a teľacím mäsom. Neskoré zbery sú ideálne k pstruhom a rybám v rôznych úpravách.

Tajomstvo ľadových vín (Eiswein)

Osobitnou kapitolou sú ľadové vína (Eiswein), ktoré sú známe po celom svete, no ich výroba je možná len v niekoľkých málo krajinách, ako sú Rakúsko, Nemecko a Kanada. Tento proces je náročný a plný neistôt, keďže hrozno musí dozrieť a prečkať prvé mrazy bez toho, aby ho napadli škodcovia či vtáci. Rizling vlašský je ideálnou odrodou na výrobu ľadového vína, pretože jeho prirodzene mierne vyššia kyslosť sa koncentruje spolu s cukrom, čím vzniká dokonalá harmónia kyseliny a zvyškového cukru. Farba takéhoto vína je tmavo-citrónovo žltá.

fľaša ľadového vína

Na výrobu ľadového vína je nevyhnutné, aby vonkajšia teplota klesla minimálne na -8 °C, aby voda v bobuliach zmrzla a tým sa dosiahla požadovaná sladkosť. Celý proces zberu a lisovania hrozna musí prebiehať pri teplote pod -7 °C, pričom hrozno sa nesmie počas lisovania roztopiť. Voda vo forme ľadu zostáva v lise, zatiaľ čo von vyteká hustý a veľmi sladký koncentrovaný mušt.

Ako sa vyrába ľadové víno?

Zvyškový cukor a klasifikácia vín

Sladkosť vo víne pochádza z prírodných hroznových cukrov, ktoré zostali po skončení fermentácie. Tento tzv. „zvyškový cukor“ udáva, koľko gramov cukru obsahuje 1 liter vína a priamo určuje, či je víno suché alebo sladké. Na rozdiel od pojmu cukornatosť hrozna, ktorý znamená obsah cukru v mušte, zvyškový cukor je priamym ukazovateľom sladkosti vína. Slovenské vína sa klasifikujú na základe úrovne sladkosti, pričom mnohé sa zberajú neskoro v sezóne s cieľom zvýšiť kvalitu a sladkosť.

Pred spracovaním na víno sa mušt meria pomocou stupnice muštomeru, ktorý je v podstate hustomer slúžiaci na meranie hustoty (koncentrácie cukru) a úrovne zrelosti hrozna. Hodnota na stupnici °NM vyjadruje, koľko kilogramov cukru je v 100 litroch muštu. Je dôležité poznamenať, že ľudia nie sú vnímaní sladkosti obzvlášť zbehlí; napríklad horkosť alebo triesloviny vo víne môžu znižovať vnímanie cukru.

Unikátne vlastnosti Rizlingu vlašského

Pri nízkom výnose a správnej polohe na vápenatom podloží ponúka Rizling vlašský unikátne medovo-korenisté vína s nadpriemerným potenciálom zrenia. Jeho pôvod je síce neznámy, najčastejšie sa spomína Balkán, kde je známy ako graševina. Názov „vlašský“ vraj vznikol v Nemecku na rozlíšenie od Rizlingu rýnskeho, hoci sa v súčasnosti v Nemecku takmer nepestuje.

Vína z Rizlingu vlašského sú vynikajúcou voľbou pre tých, ktorí hľadajú príjemné, aromatické a všestranné biele víno s bohatou históriou a širokým spektrom kulinárskych využití.

tags: #nemecke #vina #rizling #vlassky