Banská Bystrica, srdce stredného Slovenska, je mesto s bohatou históriou, v ktorej významné miesto zohráva aj pivovarníctvo. Pivovarnícka tradícia v tomto meste siaha až do začiatku 16. storočia, presnejšie do roku 1501, kedy mestská rada žiadala kráľa Vladislava II. o udelenie nových privilégií, vrátane práva variť pivo. Táto tradícia sa pretavila do dlhej a pohnutej histórie banskobystrických pivovarov, od skromných počiatkov v meštianskych domoch až po moderné priemyselné prevádzky, ktoré formovali tvár mesta po stáročia.
Počiatky pivovarníctva v Banskej Bystrici
História výroby piva v Banskej Bystrici je úzko spätá s jej "zlatým obdobím" v 14. až 16. storočí, kedy mesto prosperovalo vďaka bohatstvu medených rúd. S rozvojom baníctva sa rozvíjali aj ďalšie remeslá, vrátane pivovarníctva. Podľa ústneho podania sa pivovarská tradícia v Banskej Bystrici odhaduje na viac ako 500 rokov. V zachovaných archívnych dokumentoch z obdobia udeľovania mestských práv sa objavuje aj právo variť pivo v domoch na námestí.
Napriek tomu, že prvá písomná zmienka o práve variť pivo pochádza z roku 1501, samotné varenie piva v meste bolo rozšírené už skôr. Do udelenia oficiálneho privilégia sa s povolením mestskej rady varilo svetlé pšeničné pivo. Prvá zmienka o balení piva do fliaš pochádza z roku 1516. V 17. storočí bolo varenie piva v Banskej Bystrici naozaj rozsiahle, pričom v krátkom období vzniklo vyše 80 pivovarov. Medzi vzácne zdroje informácií patrí cechová knižka, do ktorej boli zaznamenávané informácie zo života pivovarníkov medzi rokmi 1701 - 1833. Kniha sa nachádza v Štátnom archíve v Banskej Bystrici. Počet pivovarníkov v meste nebol stály, ale závisel od hospodárskej situácie. V polovici 19. storočia, keď mala Banská Bystrica niečo vyše 5.000 obyvateľov, malo právo variť pivo len niekoľko rodín.
Medzi významných pivovarníkov patrila rodina Jozefa Boršického, ktorý získal toto právo od mestského magistrátu v roku 1830. Do rodiny Boršických sa priženil banskobystrický zlatník Alojz Herritz. Pričinením jeho potomkov mohol začať fungovať novo vybudovaný mestský pivovar.
Vlastníctvo pivovaru bolo v 15. až 16. storočí výsadou bohatých mešťanov, ktorí bývali na vtedajšom námestí. Medzi ich výsady patrilo aj to, že iba oni mohli byť volení za richtárov Banskej Bystrice. Možnosť vlastniť pivovar využívali, ako sa podarilo zistiť, dokonca majitelia troch domov.
Prvý z nich sa nachádzal okolo rokov 1450 až 1870 v dome, ktorý sa kedysi volal Kamerhoff (aj Unterhaus, Dolný dom, Komorský dvor), dnes je to Námestie SNP 8. V súčasnosti sa tam už od roku 1871 nachádza riaditeľstvo Štátnych lesov. Kedysi to bol najväčší dom nielen na námestí, ale aj v celej Banskej Bystrici. Pôvodne v 14. storočí patril rodine Karlovcov (podľa nich sa dnes volá jedna štvrť Banskej Bystrice Karlovo), potom prešiel do vlastníctva Jungovcov. Od nich ho kúpil Ján Ernst starší. Tomu ho v roku 1473 odňal Matej Korvín a dal ho svojej milenke Barbore Edelpöckovej, matke svojho syna Jána Korvína. Po jeho smrti sa o práva na dom opäť hlásili aj Ernstovci. Vtedy ho odkúpili Thurzovci, ktorí podpísali dohodu aj s Ernstovcami aj s Jánom Korvínom. Tí tu potom spoločne s Fuggerovcami založili banícku spoločnosť. V rokoch 1525 - 1526 spísali súpis miestností, v ktorom sa mimo iné spomína aj starý a nový pivovar. Ten slúžil najmä pre zamestnancov thurzovsko - fuggerovskej spoločnosti, ktorí sa po ťažkom dni chceli osviežiť. Pivo sa nikam nevyvážalo, pilo sa iba v tomto dome. Neskôr si na tamojšom pive mohli pochutiť aj iní občania mesta, zamestnanci ho ale mali za výhodnejšiu cenu. Pivovar údajne varil až do roku 1871, kedy dom prešiel do vlastníctva lesov, čo nikto nevie hodnoverne potvrdiť, pretože takmer celý banskobystrický archív zhorel pri veľkom požiari.
Druhý významný pivovar sídlil na námestí Štefana Moyzesa 7. Vlastnil ho spolu s pivovarom Matej Schneider. Varil asi od roku 1490 a patril k najdlhšie fungujúcim pivovarom na Slovensku, pretože pivo sa v ňom varilo do roku 1970. Je pokladaný za predchodcu dnešného pivovaru Urpín. V apríli (10.4.) roku 1500 vyhorel a v roku 1501 bol obnovený. V 19. storočí dlho patril Herritzovcom. V roku 1888 pivovar prevzali Jozef Grün a Móric Popper, ktorý sa v roku 1892 z mesta odsťahoval a pivovar ďalej fungoval pod značkou „Grün Jozef a syn“. Po nich sa opäť stal majiteľom domu Kazimír Herritz, ktorý ho vlastnil do roku 1945, kedy ho aj s budovou kúpil pán Beňuš. V roku 1948 bol znárodnený a vznikol štátny pivovar.
Tretí spomínaný pivovar mal byť na Námestí SNP 26, v dome kedysi nazývanom Oberhaus (Horný dom). V rokoch 1695 - 1715 bol dom čiastočne (z dvoch tretín) asanovaný a Jezuiti tu postavili šiesty kostol v meste - Kostol Sv. Františka Xaverského, dnes známy ako Kapitulský kostol. K existencii pivovaru v tomto dome však nebola nájdená ani jediná písomná zmienka.
Priemyselná éra a vývoj pivovarníctva
Priemyselná výroba piva v Banskej Bystrici začala v druhej polovici 19. storočia, po rozpade cechového systému. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar na terajšom Námestí Štefana Moyzesa. Zvláštnosťou tohto pivovaru bolo, že časť technológie, ako chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva do sudov, sa nachádzali na inom mieste, za Huštákom (časť Trosky), blízko Radvanských kasární. Uvarené pivo sa vozilo v drevených sudoch z námestia na Trosky na ďalšie spracovanie. Pivovaru patrili tri jazerá (tajchy), v ktorých sa v zime dorábal ľad. Zariadenie bolo zastarané a všetky práce sa robili ručne. Ročne sa vyrábalo okolo 5 000 hl piva. Banskobystrické pivo malo dobré meno, menovite Banskobystrický Porter a Ležiak (20% a 16%). Tieto pivá majitelia vyvážali až do Pešte a Viedne.
Z pokolenia na pokolenie si pivovar a sladovňu odovzdávala rodina Heritzova, a to až do roku 1942, kedy ich preberá nový majiteľ Ján Beňuš. Rýchlym tempom modernizuje zariadenie vo várni a stáčiarniach. V roku 1944 vyrába pivovar viac ako 20 000 hl piva, čo je približne 60% jeho kapacity. Napriek vysokej kvalite piva sa v meste predáva len 5% výroby a zvyšok sa vozí až 160 km od pivovaru. V meste sú zriadené sklady piva a prisťahovaní obchodníci s pivom sem dovážajú pivo zo všetkých pivovarov. V 50. - 60. rokoch vyrábal pivovar 3 000 - 5 000 hl piva mesačne, v sortimente 7, 10, 12% a sviatočné 16% tmavé pivo.
Banskobystrický pivovar v minulosti niesol rôzne názvy a vlastnil ho rad majiteľov a spoločností. Od roku 1888 začala pivo v meste variť nová firma: „Grűn et Popper“, ktorej spoločníkmi boli pivovarník Jozef Grün a obchodník Móric Popper. Po roku 1905 dostal pivovar nový názov „Herkules“ (v maďarčine „Herkules - sȍrfȍzole Zsolnai Ármin“), pod ktorým fungoval do roku 1927, neskôr ako „Ármin Zsolnai pivovar so sídlom v Banskej Bystrici“. V roku 1901 zomrel Rudolf Herritz a vlastníkom pivovaru sa stal jeho syn Július. Od roku 1904 sa Herritzovci venovali aj výrobe liehových nápojov. Táto firma zanikla roku 1939. Po druhej svetovej vojne, v júli 1945, bol dočasne menovaný za národného správcu Ján Beňuš. Po politickom prevrate vo februári 1948 bol na podnik „Ján Beňuš pivovar a sladovňa Banská Bystrica“ uvalená národná správa. Od marca 1949 niesol názov „Stredoslovenské pivovary, národný podnik - závod Banská Bystrica“.
V rokoch 1969 - 1970 sa pivovar presťahoval do novovybudovaného areálu pivovaru Urpín. Keďže produkcia piva rástla a pivo sa okrem Banskej Bystrice začalo voziť do iných kútov Československa, bolo potrebné nájsť skladové priestory pre sudy s pivom a iným pivovarníckym materiálom, keďže priestory v budove na námestí boli nepostačujúce. Miesto našli na Huštáku, kde krátku dobu - medziobdobie pri sťahovaní pivovaru do nových priestorov aj samotný pivovar fungoval. Neskôr boli tieto priestory využívané ako skladové aj pivovarom Urpín. Zrušené boli v 80-tych rokoch minulého storočia. Dnes sa na tomto mieste stavia obchodné centrum.
Morová epidémia v Banskej Bystrici počas 17. a 18. storočia!
Unikátna strešná konštrukcia a úpadok starého pivovaru
Jednou z posledných priemyselných pamiatok v centre Banskej Bystrice sú objekty starého banskobystrického pivovaru. Do areálu patrili domy na dnešnom Námestí Š. Moyzesa č. 6 a 7 a samotné priemyselné objekty v dvorných traktoch týchto domov. Okrem objektov pivovaru, je svetovým unikátom strešná konštrukcia na dome č. 7. Ide o zavesenú reťazovú strechu, zhotovenú podľa projektu českého architekta Bedřicha Schnircha, realizovanú pri rekonštrukcii objektu v roku 1826. Ako materiál boli použité oceľ a liatina.
Po dokončení nového pivovaru Urpín v Kráľovej v roku 1971, bola výroba piva v centre mesta ukončená a pôvodné pivovarnícke objekty začali chátrať. Budova na Námestí Štefana Moyzesa 7, kde sídlil jeden z historických pivovarov, bola pokladaná za predchodcu dnešného pivovaru Urpín. V 19. storočí dlho patrila Herritzovcom. V roku 1888 pivovar prevzali Jozef Grün a Móric Popper. Po nich sa opäť stal majiteľom domu Kazimír Herritz, ktorý ho vlastnil do roku 1945, kedy ho aj s budovou kúpil pán Beňuš. V roku 1948 bol znárodnený a vznikol štátny pivovar. V rokoch 1969 - 1970 sa presťahoval do novovybudovaného areálu pivovaru Urpín.
Zrod moderného pivovaru Urpín
Rozvoj pivovarníctva pokračoval ďalej a na tradíciách výroby piva „Zlatopramen“ bol postavený nový moderný pivovar v Radvani - Kráľovej, ktorý dostal meno URPÍN. Výroba piva Urpiner začína použitím tých najkvalitnejších slovenských surovín - jedinečnej bystrickej vody, najkvalitnejšieho slovenského chmeľu a chráneného levického sladu, s chráneným zemepisným označením EÚ.
V roku 1971 bol nový pivovar v Radvani - Kráľovej uvedený do prevádzky pod názvom Pivovar Urpín s ročnou kapacitou 350-tisíc hektolitrov piva. Prvá dávka 10° piva bola uvarená 1. júla 1971. So stáčaním piva do fliaš sa začalo 13. augusta 1971. V prvom roku skúšobnej prevádzky uvarili približne 35 000 hektolitrov piva. V roku 1972 bola zahájená výroba komplexného sortimentu 7°, 8°, 10°, a špeciálneho 12° svetlého piva. Doplnené bolo aj 13° tmavé pivo. V roku 1977 uviedli na trh novinku - nealkoholické pivo - „PITO“, vyrábať sa začalo aj pivo „DIA“ pre diabetikov. Od roku 1978 začala fungovať aj nová sódovkáreň, určená najmä na výrobu nápojov „Vinea“.
V decembri roku 1991 sa uskutočnila dražba pivovaru, ktorý sa už volal „Urpín“. Vydražil ho Pavel Čupka. Nová spoločnosť „Pivovar Urpín, Pavel Čupka“ pokračovala v ročnej výrobnej kapacite 350 000 hl piva. Od roku 1996 bola spoločnosť premenovaná na „Pivovar Urpín BB, s.r.o., potom od roku 2003 do roku 2007 bol pivovar v konkurze.
Obnova a súčasnosť Banskobystrického pivovaru
Dnes je pokračovateľom tejto bohatej tradície Banskobystrický pivovar, a.s., ktorý od 1. mája 2007 prechádza komplexnou obnovou. Nové vedenie investovalo už viac ako 15 miliónov eur do modernizácie technológie a rozvoja obchodných a marketingových aktivít, čím vrátil pivovaru významné postavenie na slovenskom trhu.
Proces varenia piva v modernom pivovare začína rozomletím sladu a zmiešaním s vodou, čím vznikne kašovitý roztok. Zmes sa postupne zohrieva na rôzne teploty, aby sa aktivovali enzýmy a štiepili cukry a bielkoviny. Výsledný roztok - sladina - sa oddelí od zvyškového mláta. Sladina sa prečerpá do mladinového kotla, kde sa varí spolu s chmeľom. Na spilke sa pridávajú kvasnice. Mladina s kvasnicami sa prečerpá do kvasných tankov, kde prebieha hlavné kvasenie. Po ukončení tohto procesu sa mladé pivo prečerpáva do ležiackych pivníc, kde pivo dozrieva v horizontálnych tankoch pri nízkych teplotách až 7 týždňov. Počas zrenia sa dotvára chuť, čírosť a viaže sa oxid uhličitý. Kvôli prirodzenému predĺženiu trvanlivosti a dosiahnutiu iskernej priehľadnosti sa pivo filtruje.
Nová reštaurácia Urpiner ponúka kompletný sortiment čapovaných pív Urpiner spolu s jedinečnou gurmánskou kuchyňou. Varenie piva v Banskej Bystrici prešlo dlhou cestou od stredovekých remeselníkov k moderným technologickým postupom, pričom si zachovalo svoju obľúbenosť a význam pre región. Spoločnosť Banskobystrický pivovar, a.s. sa snaží nielen o zachovanie tradície, ale aj o inovácie a prinášanie kvalitného piva na trh. Napriek náročným obdobiam, ako bola covidová a energetická kríza, pivovar preukázal svoju odolnosť a pokračuje v rozvoji. Podnik si zakladá aj na stále širšom vývoze svojich pív do zahraničia, hlavne do Kanady a Číny. Pivovarnícka tradícia v Banskej Bystrici siaha až do roku 1501. Na túto bohatú históriu nadviazal moderný pivovar postavený v mestskej časti Radvaň - Kráľová, ktorý bol 13. augusta 1971 uvedený do prevádzky pod názvom Pivovar Urpín s ročnou kapacitou 350-tisíc hektolitrov piva.
Dnes je pokračovateľom tejto tradície Banskobystrický pivovar, a.s., ktorý od 1. mája 2007 prechádza komplexnou obnovou. Nové vedenie investovalo už viac ako 15 miliónov eur do modernizácie technológie a rozvoja obchodných a marketingových aktivít, čím vrátil pivovaru významné postavenie na slovenskom trhu. V srdci stredného Slovenska leží mesto Banská Bystrica. Ohromné bohatstvo rúd, hlavne medenej, bolo pokladom „zlatého obdobia“ mestskej histórie v XIV. - XVI. storočí. S rozvojom baníctva rozkvitali aj iné remeslá. Podľa ústneho podania sa pivovarská tradícia v Banskej Bystrici odhaduje na viac ako 500 rokov. V zachovaných archívnych dokumentoch sa z obdobia udeľovania práv mestu objavuje aj právo variť pivo v domoch námestia. V roku 1501 žiadajú rada a richtár mesta Banská Bystrica Vladislava II. o udelenie nového mestského privilégia. Tejto žiadosti bolo vyhovené neskôr za panovníka Ľudovíta II., a to privilégiom zo 7. augusta 1524. Do udelenia privilégia sa s povolením mestskej rady varí svetlé pšeničné pivo. Prvá zmienka o balení piva do fliaš pochádza z roku 1516. Varenie piva v Banskej Bystrici bolo veľmi rozšírené v 17. storočí. V krátkom období vzniklo vyše 80 pivovarov. Priemyselná výroba piva v Banskej Bystrici začala v druhej polovici 19. storočia, po rozpade cechového systému. Zvláštnosťou tohto pivovaru bolo, že časť technológie ako chladiareň, kvasiareň, ležiacka pivnica a stáčiareň piva do sudov sa nachádzali na inom mieste, za Huštákom (časť Trosky), blízko Radvanských kasární, pri vstupe do mesta, kde sa dnes nachádza mimoúrovňová križovatka. Uvarené pivo sa vozilo v drevených kadiach z námestia na Trosky na ďalšie spracovanie. Pivovaru patrili tri jazerá (tajchy), v ktorých sa v zime dorábal ľad. Zariadenie bolo zastarané a všetky práce sa robili ručne. Ročne sa vyrábalo okolo 5 000 hl piva. Banskobystrické pivo malo dobré meno, menovite Banskobystrický Porter a Ležiak (20% a 16%). Tieto pivá majitelia vyvážali až do Pešte a Viedne. Z pokolenia na pokolenie si pivovar a sladovňu odovzdávala rodina Heritzova, a to až do roku 1942, kedy ich preberá nový majiteľ Ján Beňuš. Rýchlym tempom modernizuje zariadenie vo várni a stáčiarniach. V roku 1944 vyrába pivovar viac ako 20 000 hl piva, čo je približne 60% jeho kapacity. Napriek vysokej kvalite piva sa v meste predáva len 5% výroby a zvyšok sa vozí až 160 km od pivovaru. V meste sú zriadené sklady piva a prisťahovaní obchodníci s pivom sem dovážajú pivo zo všetkých pivovarov. V 50. - 60. rokoch vyrábal pivovar 3 000 - 5 000 hl piva mesačne, v sortimente 7, 10, 12% a sviatočné 16% tmavé pivo. Rozvoj pivovarníctva pokračoval ďalej a na tradíciách výroby piva „Zlatopramen“ bol postavený nový moderný pivovar v Radvani - Kráľovej, ktorý dostal meno URPÍN. Výroba piva Urpiner začína použitím tých najkvalitnejších slovenských surovín - jedinečnej bystrickej vody, najkvalitnejšieho slovenského chmeľu a chráneného levického sladu, s chráneným zemepisným označením EÚ. V prvej fáze sa slad rozomelie a zmieša s vodou, čím vznikne kašovitý roztok. Zmes sa postupne zohrieva na rôzne teploty, aby sa aktivovali enzýmy a štiepili cukry a bielkoviny. Výsledný roztok - sladina - sa oddelí od zvyškového mláta, ktoré sa ďalej nevyužíva. Sladina sa prečerpá do mladinového kotla, kde sa varí spolu s chmeľom. Počas varu sa do sladiny uvoľňujú horké látky a arómy z chmeľu a prebieha sterilizácia. Na spilke sa pridávajú kvasnice, ktoré boli predtým rozmnožené v laboratóriu. Mladina s kvasnicami sa prečerpá do kvasných tankov, kde prebieha hlavné kvasenie. Počas hlavného kvasenia sa cukry menia na alkohol a oxid uhličitý. Po ukončení tohto procesu sa mladé pivo prečerpáva do ležiackych pivníc. V ležiackych pivniciach pivo dozrieva v horizontálnych tankoch pri nízkych teplotách až 7 týždňov. Počas zrenia sa dotvára chuť, čírosť a viaže sa oxid uhličitý do štruktúry piva. Zrením pivo nadobúda finálne senzorické vlastnosti a stáva sa pripraveným na filtráciu a ďalšie spracovanie. Kvôli prirodzenému predĺženiu trvanlivosti a dosiahnutiu iskernej priehľadnosti sa pivo filtruje, teda zbavuje kvasníc a zákalotvorných látok na mechanickom filtri, do ktorého sa pridáva špeciálne filtračné médium. Nová reštaurácia Urpiner ponúka kompletný sortiment čapovaných pív Urpiner spolu s jedinečnou gurmánskou kuchyňou. Pivovarnícka tradícia na Slovensku je úzko prepojená s baníckou činnosťou, a tiež s privilégiami stredovekých kráľovských miest. Už tento utorok 20. V stredoveku nebolo požívanie piva ničím výnimočným, pretože ho konzumovali príslušníci šľachty, cirkevní hodnostári, baníci, remeselníci, ale aj bežní obyvatelia miest a dedín. Prvý pivovar na území Slovenska bol založený už v roku 1473 vo Vyhniach a dodnes ho poznáme pod značkou Steiger. S priemyselnou výrobou piva začali Banskobystričania až v druhej polovici 19. storočia, čo súviselo s postupným rozpadom cechového systému na Slovensku. Podľa archívnych dokumentov bol v roku 1871 vybudovaný nový mestský pivovar, ktorý stál na súčasnom Moysesovom námestí. Aj napriek zastaralej technológii pivovar ročne vyrobil 5 000 hl piva, ktoré sa vyvážalo až do Pešti či Viedne. Rozvoj pivovarníctva v meste pokračoval aj neskôr a na tradícii výroby piva Zlatoprameň bol neskôr vybudovaný nový moderný pivovar v Radvani - Kráľovej, ktorý je dodnes známy ako Urpín. Dvorný objekt za objektom na Námestí Š. Moysesa č. Pivovarníctvo v meste dokladuje najstaršia správa (1501), mestské výsady (1524), cechové štatúty (1635). Bratia Július a Rudolf, synovia zlatníka Alojza Herritza, ktorý sa do pivovarníckej rodiny Jozefa Boršického priženil (1833), v dvorných traktoch domov č. 6 a 7 na Hornom námestí vybudovali v 60. rokoch 19. storočia rodinný, tzv. Herritzovský pivovar. Dom č. 7 je architektonický unikát so závesnou reťazovou strechou. Pivovar bol po smrti Júliusa zapísaný v obchodnom registri ako Rudolf Herritz - pivovarník (1876). Do prenájmu ho získala spoločnosť Grün et Popper, neskôr Jozef Grün a syn (1892), od roku 1903 Ármin Zsolnai, neskôr Herkules. Počas vojny bol spoločníkom Ján Beňuš, ktorý od Kazimíra Herritza pivovar kúpil (1948). Na základe výmeru Povereníctva potravinárskeho priemyslu (15. 2. 1951) sa vlastníkom pivovaru stal Československý štát.