Prechod medzi jeseňou a zimou je na Slovensku spojený s mnohými pranostikami a tradíciami, ktoré sa viažu k obdobiu od sviatku svätej Lucie (13. decembra) až po Vianoce (24. decembra). Tieto dni boli v minulosti plné magických rituálov a predpovedí, ktoré mali zabezpečiť zdravie, úrodu a ochranu pred zlými silami. Hoci sa dnes mnohé z týchto zvykov už nedodržiavajú, ich ozveny pretrvávajú v ľudovej pamäti a pripomínajú nám bohatstvo našej kultúrnej histórie. Toto obdobie, často označované ako "stridžie dni", bolo vnímané ako čas zvýšeného vplyvu temných síl, ale zároveň aj ako príležitosť na ochranu a predpovedanie budúcnosti.
Október ako predzvesť zimy
Ešte pred príchodom decembra, už v mesiaci október, naši predkovia vnímali signály o tom, aká bude nadchádzajúca zima. V opojnej vôni zrelého ovocia, v lahode nového vína, v teple babieho leta a v objatí hýrivých farieb listnáčov je nám predstava zimy ešte dosť vzdialená. Naši starkí sa však týmito skvostnými darmi desiateho mesiaca v roku nedali priveľmi očariť a aj nám odkazujú, že v októbri sa zem od zimy zatvára. Október už k zime hlavu skláňa. Zároveň ale platí generačná skúsenosť, že október už býva studený, ale nikdy nie hladný. Október prináša mnoho možností zvesť si, aká nás čaká zima, a stačí pri tom iba pozorne hľadieť okolo seba. Ak sú v tomto mesiaci búrky a sťahovavé vtáky, najmä lastovičky, ešte u nás, jeseň bude dlhá, príjemná a zima mierna. To platí, aj keď je na lúkach veľa pavučín. Známy je aj pradávny poznatok, že ak sa lístie na konároch vytrvalo drží, treba čakať tuhú zimu, ktorá príde aj vtedy, keď je veľa sršňov a otravujú osy. Takúto prognózu potvrdzuje aj veľký výskyt červených bobúľ, napríklad na jarabine. Ak nasneží a sniežik dlhšie vydrží, signalizuje to tuhú a na snehy bohatú zimu. Ak však padne a rýchlo sa roztopí, zima nebude príliš vytrvalá.
Sviatok svätej Lucie - Deň stríg a ochranárskych rituálov
Sviatok svätej Lucie oslavujeme 13. decembra. Trinástemu decembru, kedy má Lucia sviatok, dokonca naši predkovia hovorili "stridží deň". Lucia žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Vyznávala kresťanstvo, svoj život zasvätila Bohu. Sľub, že zostane až do smrti pannou a nevydá sa, však nikomu neprezradila. Matka chcela, aby si vzala za manžela pohanského chlapca, ktorý sa zamiloval do jej nádherných očí. Lucia presvedčila svoju matku, nech sa ide modliť za svoje uzdravenie z vážneho ochorenia k hrobu svätej Agáty. Z choroby sa vystrábila a vtedy jej Lucia povedala o svojom zasvätení. Matka na znak vďaky súhlasila, že dcéra sa nemusí vydať. Sklamaný nápadník Luciu ako kresťanku udal, v tých dobách boli kresťania vystavení prenasledovaniu. Mladú ženu chytili a postavili pred súd, aby odvolala svoju vieru. Tá však odmietla. Za trest ju poslali do nevestinca, ale keď ju chceli odviesť, nepohla sa z miesta. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.
Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi. Ten, kto chcel strigy vidieť na vlastné oči, mal si zhotoviť drevený stolček tzv. „Luciový stolček“. Podľa zaručeného návodu na jeho zhotovenie, bolo potrebné každý deň od Lucie po Štedrý deň, niečo na ňom urobiť. Potom sediac na ňom, mohol jeho zhotoviteľ vidieť v kostole pri polnočnej bohoslužbe, všetky miestne strigy. Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“.
[1/51] Predvianočné zvyky a tradície na Luciu v podaní žiakov SOŠPg v Levoči (20. 12. 2022)
Preto mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí maštalí, aby hrmotom a buchotom odohnali temné sily. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali. Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky. Od nepamäti boli spojené s predstavami, že práve na týchto miestach sa sústreďujú a pôsobia rôzne nadprirodzené bytosti. Všeobecne sa verilo, že dlhší čas sa tu zdržujú duše na ceste do záhrobia, preto sa ľudia chodili za týchto zomretých modliť ku krížom na krížnych cestách. Krížne cesty pre svoje spojenie s nadprirodzenými silami boli aj miestami vykonávania praktík ľúbostnej mágie. Podarilo sa zachytiť už len relikty doznievajúcich úkonov, ako napríklad vydlabanie dierky do kamenného kríža pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky. Ľúbostné čary mali byť doprevádzané pôstom a modlením sa práve na krížnych cestách.
Stridžia noc a tradičné zvyky
Zvyky a tradície na sv. Luciu boli rôznorodé a zamerané predovšetkým na ochranu pred zlými silami a na predpovedanie budúcnosti. Cesnaková ochrana: Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra, čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí. Zákaz vstupu cudzích žien: Na Luciu nemohla do domu vstúpiť žiadna cudzia žena, pretože by to mohla byť čarodejnica. Nesmelo sa ani nič nikomu dávať či požičiavať, a to najmä po západe slnka. Obchôdzky Lucie: Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť. V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy (niekde sa spomínajú aj mladí muži) zahalené do bielych plachiet a s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia. Jedna Lucka nosila v ruke husacie krídlo, ktorým vymetala chodbu nielen od pavučín, ale aj od biedy a psoty. V mnohých regiónoch sa táto tradícia drží dodnes. Ženy chodia po domoch oblečené za Lucky a sú veľmi očakávané v domácnostiach. Väčšinou v minulosti chodili vo dvojiciach alebo aj vo väčších skupinách. Boli celé biele, mali na sebe časti kroja, alebo dlhú košeľu, či plachtu. Nosili aj šatku na hlave, ktorú si stiahli čo najviac do čela, aby im nebolo vidieť tvár.
Ľúbostné čary: Slobodné dievčatá využívali sviatok na ľúbostné čary. Na papieriky si napísali mená dvanástich potenciálnych mužov a potom každý deň jeden z nich hodili do ohňa alebo roztrhali. Ten posledný otvorili na Štedrý deň po večeri. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka. Dodnes je zachovaný spôsob, ako si dievčatá v minulosti zisťovali svojho budúceho ženícha. Na lístočky napísali dvanásť mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno. Dievčatá pomýšľajúce na vydaj si na svätú Luciu napísali na 12 papierikov mužské mená, poskladali ich a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným. Dievčence zvykli variť halušky tak, že do nich poskrývali lístočky s menami chlapcov. Ktorá haluška ako prvá vyplávala, tak za toho sa mala potom dievka vydať. Inde si zasa dievčatá napísali na 12 lístočkov mená chlapcov, každý deň potom jeden lístok vzali z košíčka a spálili. Ďalšie praktiky: Cesnakové pokrmy sa jedli v zvýšenej miere, na večeru býval bežný chlieb s cesnakom, prípadne cesnakové hrianky. Na Kysuciach býval zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba. Jedným zo zvykov bývalo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín.
Na Luciu sa zásadne nikomu nič nedávalo ani nepožičiavalo. A to hlavne pokiaľ išlo o oheň. Doma sa nesmel k peci nikto cudzí ani len priblížiť. V noci z 13. na 14. nechávali ľudia doma na stole chlieb s cesnakom a pohárom. Lucia prináša aj bohatstvo: Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku. Ženícha prezradí pes: Dievčatá triasli plotom a odriekali: „Klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Pranostiky od Lucie do Vianoc: Predpovedanie budúcnosti z počasia
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Aké počasie bolo 13. decembra, také mal byť január, počasie 14. decembra predpovedalo február a tak ďalej až do Vianoc, ktoré predpovedali počasie v nasledujúcom decembri. Ľudia si starostlivo zapisovali do kalendára, aké bolo v ten deň počasie. Verili tomu, že podľa toho bude počasie v budúcom roku. Ak v tretí deň po Lucii pršalo alebo snežilo, marec mal byť daždivý.
Medzi ďalšie pranostiky v tomto období patria:
- 4. december: Svätá Barbora - Zvyčajne sa spája s odrezávaním čerešňových konárikov, ktoré majú do Vianoc vykvitnúť.
- 6. december: Svätý Mikuláš - Prináša deťom sladkosti a ovocie, ale aj symbolické odháňanie zla.
- 26. december: Druhý sviatok vianočný - Svätý Štefan.
- 27. december: Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
- 31. december: Silvester - Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.
Vianočné pranostiky:
- Na Nový rok, o slepačí krok. (deň je o niečo dlhší)
- 4. január: Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok.
- 6. január: Traja králi - Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.
Lucia v slovenskej a európskej tradícii
V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampiónové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa. Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra, symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu. V minulosti bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi.
V novších kresťanských tradíciách sa sviatok Lucie oslavoval na každej dedine. V tento deň všetky dievčence z okolia chodili od domu k domu, zahalené v bielom plátne od hlavy po päty, s pomúčenou tvárou a vymetali z kútov zlo. Pomocou husacích bielych pierok a krídel vyháňali z príbytkov zlé sily. Od Lucie do Vianoc predstavoval každý jeden deň jeden mesiac v nasledujúcom roku. Zvyky na Luciu sa spájali s prípravou na blížiace sa Vianoce - v rámci duchovna aj materiálneho zabezpečenia. To materiálne sa vtedy samozrejme nespájalo s naháňaním za vianočnými darčekmi, s tlačenicami a nervozitou.
Posolstvo tradícií pre súčasnosť
Hoci sa dnes už mnohé z týchto zvykov a povier strácajú, obdobie od Lucie do Vianoc nám stále pripomína dôležitosť tradícií, rodinných hodnôt a spojenia s minulosťou. Je to čas, kedy sa môžeme zastaviť, zamyslieť sa nad tým, čo je v živote naozaj dôležité, a načerpať silu z múdrosti našich predkov. Tieto starobylé rituály nám nielen spestrujú predvianočné obdobie, ale slúžia aj ako most medzi generáciami, ktorý nám umožňuje pochopiť našu vlastnú identitu a kultúrne dedičstvo.