Kopčany, obec v okrese Skalica v Trnavskom kraji, ležiaca na rozhraní Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny, pri rieke Morava a českej hranici, je miestom s bohatou a vrstevnatou históriou. Nadmorská výška 163 metrov a rovinný, odlesnený reliéf, využívaný poľnohospodársky, tvoria súčasnú tvár obce, ktorá však skrýva stopy osídlenia siahajúce až do neolitu a eneolitu. Pôvodný názov Kopchan, z ktorého sa vyvinul dnešný Kopčany, odkazuje na slovo "kopec" a svedčí o dávnej minulosti tejto oblasti.
Historické súvislosti a vlastníctvo panstva
Územie Kopčian bolo pôvodne súčasťou holíčskeho panstva. Zlomovým obdobím sa stal rok 1736, kedy sa panovníci z rodu Habsburgovcov stali vlastníkmi obce. Toto obdobie prinieslo výrazné zmeny a výstavbu významných objektov. V stredoveku bol pri obci dôležitý prievoz cez rieku Morava, čo potvrdzuje aj platba mýta zaznamenaná v roku 1446. Táto strategická poloha pri rieke a obchodných cestách formovala hospodársky aj spoločenský život obce po stáročia.
Cisársky žrebčín a chov koní
Jedným z najvýznamnejších počinov Habsburgovcov v Kopčanoch bolo založenie žrebčína po roku 1736. Chov arabských a španielskych koní je v Kopčanoch doložený už v rokoch 1660 - 1680, čo naznačuje dlhodobú tradíciu v oblasti chovu koní. V roku 1765 bol žrebčín povýšený na dvorský, čím sa stal Cisárskym a kráľovským žrebčínom. Jeho význam podčiarkuje aj fakt, že bol postavený podľa projektu Jeana-Nicolasa Jadota de Ville-Issey v rokoch 1736 - 1752. Architektonicky išlo o štvorkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom, ktorá predstavovala komplex budov s barokovo-klasicistickou hlavnou dvojpodlažnou budovou a priľahlými maštaľami. Stavba prešla prestavbou v rokoch 1752 - 1773 a od roku 2005 prebiehajú rekonštrukčné práce. V reprezentačnej sále na poschodí sa zachovali fragmenty stropných malieb od J. B. Chamanta. K žrebčínu patrili aj okolité lúky a lesy, ktoré v 18. storočí slúžili Habsburgovcom na rozsiahle poľovačky. Cisársky dvor prichádzal z Viedne cez Moravskú Novú Ves a využíval kopčiansky prievoz. Po každej poľovačke sa v reprezentačnej budove žrebčína konali veľké hostiny.
V roku 1814 boli do žrebčína dovezené anglické plnokrvníky, konkrétne 70 kobýl a 3 žrebce z Anglicka a Francúzska. Toto rozšírenie chovu malo za cieľ zlepšiť kvalitu a výkonnosť koní. V roku 1816 sa tam konali prvé porovnávacie dostihy anglických a arabských plnokrvníkov v Uhorsku, čo naznačuje snahu o rozvoj konského športu a porovnávanie šľachtiteľských úspechov. Cisársky a kráľovský žrebčín bol zrušený v roku 1828 a chov koní v tejto forme zanikol už v roku 1826. Napriek tomu, žrebčín v Kopčanoch spolu s neďalekým Holíčskym zámkom patril k významným reprezentačným objektom Habsburgovcov, svedčiacim o ich záujme o tento región a jeho rozvoj.
Kačenáreň a rybníky
Po roku 1736 bol v obci zriadený rybník s priľahlými budovami na chov a odchyt divých kačíc, známy ako kačenáreň. Tento objekt, dnes v ruinách neskorobarokovej stavby pri bývalom rybníku, slúžil na zásobovanie cisárskeho dvora touto lovnou zverou. Od roku 1918 bola kačenáreň opustená, no jej pozostatky dodnes svedčia o špecifickej forme zábavy a hospodárenia habsburskej šľachty.
Pivovar a jeho osudy
V 18. storočí sa v obci nachádzal aj pivovar. Pôvodne bol postavený na juhozápadnom konci obce neďaleko vodného mlyna rodinou Czoborovcov. V určitom období sa v budove pivovaru nachádzala aj kaplnka. Správca tejto kaplnky, rehoľník, dal v roku 1769 postaviť oproti pivovaru sochu sv. Jána Nepomuckého, ktorá sa dodnes zachovala. Na jej podstavci sa však nezachovali žiadne nápisy. Sviatočné bohoslužby v kaplnke v pivovare celebrovali holíčski kapucíni. Budova pivovaru neskôr slúžila Štátnemu majetku a bývali v nej sezónni robotníci, prezývaní "výžinkári" alebo v kopčianskom dialekte "handrbuláci". Pivovar mal vo svojej prevádzke aj veľkú ľadovňu, ktorá bola zlikvidovaná v roku 1925, aby uvoľnila miesto pre stavbu školy s názvom Škola prezidenta T. G. Masaryka. Samotný pivovar bol asanovaný v 60. rokoch 20. storočia, čím zmizla ďalšia významná historická budova obce.
Sakrálne pamiatky: Kostol sv. Štefana kráľa a Kostol sv. Margity Antiochijskej
K najvýznamnejším sakrálnym pamiatkam obce patrí rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, postavený v štýle historizmu v rokoch 1862 - 1863. Pôvodne barokový kostol bol prestavaný v historizujúcom neogotickom a neoklasicistickom slohu, čo mu dodalo novú architektonickú podobu.
Zásadným archeologickým a historickým skvostom je západne od obce sa nachádzajúci predrománsky veľkomoravský Kostol sv. Margity Antiochijskej. Tento kostol s pozdĺžnou loďou a pravouhlou apsidou bol pravdepodobne postavený v 9. alebo 10. storočí v inundačnom pásme rieky Morava, naproti niekdajšiemu veľkomoravskému mikulčickému hradisku, s ktorým bol pôvodne súčasťou. Jeho strategická poloha naznačuje významnú úlohu v rámci Veľkej Moravy. Kostol prešiel viacerými prestavbami: ranogotickou v polovici 13. storočia, gotickou v polovici 16. storočia a barokovou v 17. a 18. storočí. Archeologický výskum sa tu realizuje od roku 1994, rekonštrukcie od roku 2000, pričom interiér bol reštaurovaný od roku 2012 a exteriér od roku 2014.
V súvislosti s Kostolom sv. Margity Antiochijskej je dôležité spomenúť aj jeho neskoršiu históriu a spojenie s rodinou Czoborovcov. Ich záznamy z roku 1554 potvrdzujú existenciu gotizovanej kaplnky sv. Margity, ktorá je dnes symbolom Kopčian. Táto kaplnka bola postavená na základoch pôvodného románskeho kostolíka, ktorý stál v predhradí veľkomoravských Valov. Keďže sa osada postupne presúvala na bezpečnejšie miesto ďalej od rieky Morava, kaplnka sa dnes osamelo týči uprostred polí, čo jej dodáva jedinečnú atmosféru a historickú hodnotu.
Archeologické nálezy a stopy osídlenia
Bohatá minulosť Kopčian je potvrdená aj rozsiahlymi archeologickými nálezmi. Stopy osídlenia siahajú až do neolitu a eneolitu, čo svedčí o dlhodobom osídlení územia. Nálezy z halštatského obdobia, žiarový hrob zo strednej bronzovej doby (stredodunajská mohylová kultúra) a slovanská osada s pohrebiskom z 9. storočia, ako aj ďalšie pohrebisko z 9. - 11. storočia, poukazujú na postupný vývoj osídlenia a kultúr na tomto území od praveku až po raný stredovek. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392, čo ju radí medzi staršie sídla na Slovensku.
Architektonické pamiatky a ich rekonštrukcie
Okrem žrebčína a sakrálnych stavieb patria k stavebným pamiatkam Kopčian aj ruiny neskorobarokovej kačenárne a Kostol sv. Štefana kráľa. Významné rekonštrukčné práce na Kostole sv. Margity Antiochijskej od roku 2000, vrátane obnovy interiéru a exteriéru, ukazujú na snahu zachovať a sprístupniť túto unikátnu pamiatku pre budúce generácie. Tieto snahy sú dôležité pre pochopenie historických vrstiev obce a jej postavenia v rámci širšieho regiónu.